Preskočiť na obsah

Labuť veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Labuť hrbozobá)
Labuť veľká
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Cygnus olor
Gmelin, 1789
Synonymá
labuť hrbozobá

Mapa rozšírenia labute veľkej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Nehniezdiaca
      Introdukovaná, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Labuť veľká alebo labuť hrbozobá[3] (lat. Cygnus olor) je druh z čeľade kačicovité. Nesúvisle sa vyskytuje v celej palearktíde. Na Slovensku hniezdi najmä v západnej časti krajiny, hniezdenie alebo pravdepodobné hniezdenie bolo zistené v 25,40 % mapovacích kvadrátov, zimovanie v 37,50 % mapovacích kvadrátov. [4][5]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov labuť veľká patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia stúpa, populácia v Európe je taktiež na vzostupe.[1]

Od roku 1984 sa labuť veľká stala národným vtákom Dánska. Rozprávka „Škaredé káčatko“ od Hansa Christiana Andersena rozpráva príbeh o labuti, ktorého jeho druh kuriatka vylúčil z dôvodu jeho vnímanej neatraktívnosti. Na svoju radosť (a na prekvapenie ostatných) dospieva v pôvabnú labuť, najkrajšieho vtáka zo všetkých.

Labuť veľká meria 145 – 160 cm[6][7] a váži 8 – 13 kg.[5]

Samec aj samica sú v dospelosti čisto biele s čiernymi nohami. Zobák je červený s čiernym koreňom a špičkou. Pri koreni zobáka majú čierny hrbolček. Krk držia v tvare oblúka. Mláďatá sú sivé s modrými nohami a so zobákom mäsovej farby. Chýba im čierny hrbolček na koreni zobáka.[5].

Labuť veľká sa ozýva rôznymi chrápavými[6] a syčavými zvukmi.[7] Letiacej labuti vydávajú krídla pískavý zvuk.[6]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelne hniezdi na západnom Slovensku. Rozšírila sa od západu začiatkom 80. rokov. Na západnom Slovensku už v roku 1982 bolo známych 15 úspešných hniezdení. Postupne sa šírila smerom na východ. Na východnom Slovensku začala hniezdiť divá forma až v roku 1994 na Senianskych rybníkoch (krotká v roku 1986 v Spišskej Novej Vsi v mestskom parku). Zimuje na nezamŕzajúcich vodách a vodných tokoch.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 100 - 400, zimujúcich jedincov 300 - 700. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala výrazne narástli o viac ako 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny.[8] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - majú vyhovujúci ochranársky status.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 400 – 800 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 400 – 1000 párov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2008 – 2018) bol stabilný. Dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) bol stúpajúci. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov bola stabilná. Veľkosť územia na ktorom hniezdila z pohľadu dlhodobého trendu bola stúpajúca.[12]

Labuť veľká hniezdi najmä na stojatých vodách ako sú rybníky a štrkoviská. Zimuje na nezamŕzajúcich stojatých vodách a na vodných tokoch ako sú Morava, Dunaj, Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Hornád, Topľa, Laborec a Latorica.[4]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

V 3. až 4. roku života vytvárajú trvalé páry. Na vodných plochách stavajú od konca apríla a v máji veľké hniezda. Samec prináša materiál a samica stavia. Počas svadobných hier plávajú spolu s ohnutým krkom a nadvihnutými krídlami, samec ponára hlavu do vody a špliecha na seba vodu. Na 1 - 9 zelenkastých vajciach sedí iba samica. Samec stráži a keď sa samica vzdiali a zakryje vajcia páperím, samec si sadá na hniezdo. Nezohrieva však vajcia, lebo ich ani neodkryje. Inkubácia trvá 35 dní. Po vyliahnutí a obschnutí sa mláďatá pripoja k rodičom a plávajú s nimi. Večer sa vracajú na hniezdo a cez deň hľadajú úkryt pod krídlami a na chrbte samice.[5]

Živia sa rastlinami, mladými výhonkami, ktoré trhajú pri dne pomocou dlhých krkov. Mláďatá zbierajú rastlinnú potravu z hladiny, dospelí jedinci (rodiča) sú s nimi a vytrhávajú rastliny z dna.[5]

Je zákonom chránená (§ 33 ods. 3 zákona o Ochrane prírody a krajiny 543/2002 Z. z.[13]), spoločenská hodnota je 690 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[14]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2019.2. Prístup 16. augusta 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Labuť veľká, str. 106 – 108, Krištín, A., Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-15]. S. 790. Dostupné online.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-15]. Dostupné online.
  13. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov [online]. epi.sk, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  14. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]