Malohont

Malohont je historický región, a krátko bol aj komitátom a stolicou Uhorska.

Charakteristika

Územie Malohontu zodpovedalo približne severnej a strednej časti dnešného okresu Rimavská Sobota a severovýchodnej a východnej časti okresu Poltár. V súčasnosti sa názov Malohont nepoužíva ani pre pomenovanie príslušného regiónu.

Geografia

Územie Malohontu susedilo zo severu so Zvolenskou stolicou, z východu a z juhu s Gemerskou a zo západu s Novohradskou. Malohontom pretekala rieka Rimava.

História

Malohont v 13. storočí patril kaločskému arcibiskupovi a bol nezávislý od Gemeru aj Novohradu. Od polovice 13. storočia bol známy ako Rimavský komitát (latinsky: comitatus de Rymua). Územie bolo spravované arcibiskupským úradníkom, ktorého súdna právomoc sa rovnala funkcii župana komitátu.

Na prelome 13. a 14. storočia Rimavský komitát dočasne stratil svoju samostatnosť a bol pripojený k Hontianskej stolici. Keďže však územie Rimavského komitátu bolo od Hontu oddelené územím Novohradu, vyvolávalo to nespokojnosť tunajších zemanov, ktorí sa nemohli zúčastňovať v plnej miere na politickom živote Hontianskej stolice. Preto sa niekedy na prelome 14. a 15. storočia zrodilo pomenovanie pre túto oblasť - Malohont a Malohontská stolica získala v rámci Hontu značnú samostatnosť.

Hoci Malohont získal istý stupeň samosprávy, nespokojnosť medzi šľachtou naďalej pretrvávala. V 16. storočí sa Malohont a Hont oddelili, no trvalo to len krátke obdobie.

V 80. rokoch 17. storočia prerástla nespokojnosť do otvoreného konfliktu medzi Hontom a Malohontom, Malohont opäť na krátko získal samostatnosť. V r. 1687 zástupcovia Malohontu žiadali uhorský snem o pripojenie k Novohradu alebo úpravu jeho postavenia v Honte, no neúspešne. Uhorský snem ponechal Malohont ako samostatný dištrikt s rozsiahlou samosprávou v Honte. Zemania Malohontu si mohli voliť okrem iného svojho podžupana, a zasadnutia týkajúce sa Malohontu museli zasadať v Malohonte. Rozpory však neustali, keďže hontianska šľachta naďalej zneužívala Malohont vyššími daňami, dodávkami tovaru a vojakov a nerešpektovala jeho práva malohontského dištriktu.

V ďalších rokoch nasledovali neúspešné pokusy o spojenie sa s Novohradom r. 1690 či osamostatnenie sa počas povstania Františka II. Rákocziho.

Nakoniec sa v rokoch 1786 - 1790 a trvalo od r. 1802 podarilo dosiahnuť oddelenie Malohontu od Hontu a jeho spojenie s Gemerom do Gemersko-Malohontskej stolice (neskôr župy), ktoré pretrvalo až do zániku župného zriadenia na Slovensku r. 1922.

Mestá

Najvýznamnejšími mestami Malohontu boli Rimavská Sobota, Hnúšťa a Tisovec.