Marcel Strýko
| Marcel Strýko | |
| slovenský filozof, politik a básnik | |
| Narodenie | 22. jún 1955 Zborov, Česko-Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 3. december 1994 (39 rokov) Košice, Slovensko |
Marcel Strýko (* 22. jún 1955, Zborov – † 3. december 1994, Košice) bol slovenský umelec, filozof, disident a politik, významná osobnosť Nežnej revolúcie v novembri 1989 v Košiciach.[1]
Život
Detstvo a dospievane
Narodil sa v Zborove v okrese Bardejov. Jeho rodičmi boli vojak z povolania Imrich Strýko a učiteľka Božena Strýková (rod. Bullová).[2]
Rodina sa presťahovala do Košíc, kde absolvoval základnú školu. Prijali ho na Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú. Počas štúdia sa mu rozviedli rodičia. V roku 1972 začal maľovať a v roku 1974 zmaturoval. Nastúpil na povinnú vojenskú prezenčnú službu, kde dospel k odhodlaniu neprijímať rozkazy, čo viedlo k krátkodobej psychiatrickej hospitalizácii a k predčasnému návratu do civilu. Neskôr pracoval ako technik v Československej televízii v Košiciach.[2]
Disent
V roku 1977 sa mu podarilo vycestovať do Francúzska a po návrate založil skupinu Nace (Lesní speváci), pre ktorú písal texty piesní. Mal aktívnu účasť na napísaní a vydávaní samizdatového zborníka Trinásta komnata (I – IV, 1978 – 1980), ktorý vychádzal v náklade 30 kusov.
Aj keď bol silne veriaci, nenapojil sa na bratislavský katolícky disent, ale cez českú undergroundovú scénu na skupinu pražských disidentov. Od roku 1980 bol v úzkom kontakte s Egonom Bondym a so skupinou mladých autorov a umelcov z Košíc a Prahy. Zúčastňoval sa na bytových seminároch pod vedením Milana Balabána, Egona Bondyho a Milana Machovca. Komunikoval s predstaviteľmi Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných disidentmi Petrom Uhlom a Václavom Havlom. Stretol sa aj s Františkom kardinálom Tomáškom.[3] Aktívne rozmnožoval a šíril samizdatové diela, v Košiciach usporadúval neformálne výstavy a filozofické semináre. Svoje filozofické úvahy vydával samostatne v strojopise v náklade 8 – 10 kusov, niektoré z nich sa objavili aj v rámci rôznych samizdatových zborníkov. V samizdatoch uverejňoval aj svoju poéziu a tiež eseje na spoločenské a umelecké témy.
V roku 1981 sa oženil s Erikou Kordíkovou a v roku 1984 sa im narodil syn Martin.
V roku 1987 bol účastníkom fóra Charty 77, za čo ho prepustili z televízie a následne pracoval ako traťový robotník na železnici.[1] Bol terčom Štátnej bezpečnosti, ktorá sa ho snažila zastrašiť. Celkovo absolvoval 282 výsluchov.[3]
Porevolučné pôsobenie
V roku 1990 bol spoluzakladateľom Občianskeho fóra v Košiciach, stal sa kooptovaným poslancom SNR a podpredsedom Slovenskej rady VPN. V prvých ponovembrových voľbách mandát poslanca SNR obhájil a pracoval v branno-bezpečnostnom parlamentnom výbore. Vo VPN je členom republikovej rady a členom predsedníctva. Výrazne sa zasadzoval proti rozdeleniu Česko-Slovenska.
V parlamentných voľbách v roku 1992 kandidoval za Občiansku demokratickú úniu, v ktorej v tom čase bol členom vedenia. Do parlamentu sa však nedostal. Zamestnal sa ako zástupca riaditeľa obchodnej firmy. V roku 1993 z dôvodu nenapĺňania jeho predstáv o tom, kam sa mala po Nežnej revolúcii uberať spoločnosť, upadol do hlbokej depresie.
V máji 1994 bol obeťou útoku, ktorý pripisoval svojmu predchádzajúcemu pôsobeniu v politike a upozorňovaniu na pre neho neprijateľné spôsoby Vladimíra Mečiara.[3] V priebehu roka ho viackrát hospitalizovali. V novembri ho na vlastnú žiadosť prepustili z nemocnice. Zomrel na vykrvácanie po prasknutí pažerákových žíl niekedy medzi 3. a 5. decembrom. Keďže v tej dobe býval sám, presný čas smrti nie je známy.
V roku 2012 dostal in memoriam občiansku cenu Biela vrana za trvalý prínos pre slobodnú demokratickú spoločnosť.[4]
Dielo (výber)
- My a spoločnosť. In: Trinásta komnata I, Samizdat, Košice, 1978
- Imanentnou súčasťou našej filozofie je... Egocentrizmus – aegoizmus. Vesmír hýbe pevným bodom. In: Trinásta komnata II, Samizdat, Košice, 1979
- O neexistencii hmoty. Piaty rozmer. In: Trinásta komnata III., Samizdat, Košice, 1980 (tiež v LESŇÁK, R: Listy z podzemia. Bratislava, 1998, s. 204 – 205)
- Sloboda alebo danosť. In: Trinásta komnata IV, Samizdat, Košice, 1980
- Hudba a Nace, Samizdat, Košice, 1980
- Poéma o skvelej perspektíve ľudstva, Rukopis, 1982
- Nárys problému kauzality bez substancie, Samizdat, Košice, 1983
- Čím nás dnes môže osloviť Aurelius Augustus, Samizdat, Košice, 1984
- Medzi smrťou a lžou, Knižná dielňa Timotej, Košice, 1996, editor Erik Groch (posmrtné vydanie šiestich esejí).
- Za vlastný život, Košice, Nadácia Slavomíra Stračára, 1996 (súbor esejí, úvah a spomienok).
Práce o ňom
- KOPSOVÁ, R.: Biele miesta v slovenskej filozofii alebo „kto sčíta čísla strát?“ In: Filozofia, 1996, č. 10, s. 724 – 726.
- LESŇÁK, R. (zost.): Listy z podzemia. Kresťanské samizdaty 1945 – 1989. Bratislava, 1998, s. 204 – 205 a 252.
- KOPSOVÁ, R.: Filozofický disent na Slovensku v 70. a 80. rokoch. In: Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí. Bratislava, 1999, s. 380 – 384 a 386.
- LETZ, J.: M. S. In: Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy, 2010, s. 298 – 299, 355.
Referencie
- ↑ a b Marcel Strýko In: Slovník českých filosofů [online]. Brno: Masarykova univerzita : Filozofická fakulta, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
- ↑ a b Fenomén Underground : Marcel Strýko [online]. Praha: Česká televize, 2012, [cit. 2019-10-13]. Dostupné online.
- ↑ a b c JESENSKÝ, Mikuláš. Pred siedmimi rokmi bez rozlúčky odišiel Marcel Strýko, zakladateľ Občianskeho fóra v Košiciach. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2001-11-16. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.
- ↑ JESENSKÝ, Mikuláš. Biela Vrana, čierna ovca. Ocenili Marcela Strýka. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2012-11-17. Dostupné online [cit. 2019-10-13]. ISSN 1335-4418.
Externé odkazy
- Marcel Strýko – životopis na serveri Katedry filozofie Filozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne
- Diela Marcela Strýka v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice