Movses Chorenaci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Movses Chorenaci
arménsky spisovateľ, historik
Obraz svätého Mojžiša Chorenaciho od Hovhanna Hovhannesjana (1730 – 1801).
Obraz svätého Mojžiša Chorenaciho od Hovhanna Hovhannesjana (1730 – 1801).
Osobné informácie
Narodenieokolo 410
 Chorén/Choréna
(neznáme mesto)[1]
Úmrtieokolo 490
Národnosťarménska
Dielo
Žánrekronika
Obdobiestredoveká literatúra
Literárne hnutiearménska literatúra
Významné práceDejiny Arménska
Ovplyvnený
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMovses Chorenaci
(multimediálne súbory na commons)

Svätý Movses Chorenaci[2][3][4] (iné mená pozri nižšie; podľa tradície žil 5. storočí[5], * okolo 410, Choréna – okolo 490[6][7] / † 487[8] / niektoré výskumy ho datujú až do 8. – 9. storočia[5][9]) bol arménsky vedec[10] a spisovateľ, najvýznamnejší raný arménsky historik,[11] autor diela Dejiny Arménska.[2][3] V diele popísal dejiny arménskeho národa až do smrti Mesropa Maštoca.[11] Býva označovaný za otca arménskej literatúry[12] či za otca arménskej histórie[13][1] alebo za arménskeho Herodota.[6] Hoci nebol prvým arménskym historikom, ako prvý z nich vyvinul explicitnú historiografickú filozofiu.[1] Arménska apoštolská cirkev ho uctieva ako svätého,[14] jeho sviatok slávia spolu s ostatnými svätými prekladateľmi.[15]

Mená[upraviť | upraviť kód]

  • Mojžiš Chorénsky[2][5]
  • Mojžiš z Chorény[10], Mojžiš z Chorénu[6]
  • lat. Moses Chorenensis[16][17]
  • armén. Մովսես Խորենացի[18], prepisy: Movses Chorenaci, Moses Chorenac'i[11], Movsés Xorenaci[5]

Niekedy býva nesprávne zamieňaný s iným arménskym historikom s menom Movses Daschuranci[3] (aj Mojžiš Daschuranci[19] či Movses Kalankatuaci[20]) žijúcim približne v 9. – 10. storočí.[5]

Chorenaciho busta

Autor[upraviť | upraviť kód]

O Movsesovom živote sa veľa nevie. Narodil sa neznámo kedy v meste Chorén (alebo Choréna), ktoré nie je presne identifikované.[1] Samotný Movses sa označoval za žiaka svätých Mesropa a Sahaka, a teda za žiaka Mesropovej školy. Mal sa podieľať na preklade Biblie do arménčiny.[17] Na ich podnet mal odísť študovať do Alexandrie a Konštantínopola, mal navštíviť aj Rím, Jeruzalem a Sýriu. Po príchode do rodného Arménska sa mal venovať prekladaniu a písaniu diel.[5] Viaceré anachronizmy, ako aj chvála rodu Bagratovcov a zatracovania Mamikonjanovcov viedli k tomu, že mnohí bádatelia Chorenaciho život datovali až o niekoľko storočí neskôr (nie skôr ako do 8. storočie).[21][1] Tomu môže nasvedčovať i fakt, že prvé výslovné zmienky o jeho diele pochádzajú až z deviateho storočia[17] (Tovma Arcruni).[13]

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Movses v arménskom iluminovanom rukopise zo 14. storočia
  • Dejiny Arménska[2][3] / Dejiny Arménov[5] alebo len Dejiny (armén. Pathmuthjun Hajoc, 483 – 485)[3]

Práca sa skladá z troch častí. Prvou je prehistória Arménska, druhou dejiny od Alexandra po smrť Trdata a tretia časť sa zaoberá obdobím od smrti Trdata do smrti svätých Sahaka a Mesropa Maštoca (439). Dielo je pochvalou Arménska a rodu Bagratovcov. Venované bolo neznámej osobe menom Sahak Bagratovec. Autor údajne čerpal z bohatých ninivských archívoch. V skutočnosti však čerpá najmä z diel preložených do dávnej arménčiny. Medzi prameňmi sa nachádzali aj diela pohanských autorov. Medzi ne patrí Poéma o Alexandrovi Veľkom od Pseudo-Kallistena, Progymnasmata od Theóna, Scholia od Nonna, diela Jozefa Flavia či z Filónovho diela Kniha Chrie. Z kresťanských prameňov použil diela raných cirkevných historikov Eusebia, Sokrata Scholastika, kroniku sýrskeho historika Ióanna Malalu, dielo Gregora Naziánskeho. Významným zdrojom bola aj Biblia.[5] Autor čerpal aj z ústnej tradície a ľudovej slovesnosti[6] a arménskych prameňov (Koriun, Lazarus, Faustus, Agathangelos).[5][9][13][1] Perzské pramene podľa vlastných slov v úvode diela nepoužíva, pretože za matku a živiteľku múdrosti považuje Grécko.[8] Spoľahlivosť diela je stále pochybná,[1] avšak i tak ide o cenný prameň raných arménskych dejín.[12]

Dejiny Arménska autor spája s biblickými dejinami Izraela a so starovekými dejinami.[5] Popisuje v nich okrem iného aj príbeh o legendárnom kráľovi Abgarovi, ktorému pripisuje arménsky pôvod.[6] V druhej knihe sa venuje postaveniu Arménska ako medzníka medzi Rímskou ríšou a Partmi.[1] Tretia kniha pojednáva o Arménsku medzi Byzanciou a Peržanmi. Končí sa lamentáciou nad koncom arsakovskej dynastie[1] a zvýraznením úlohy dynastie Bagratovov pri konsolidácii národnej identity.[9]

  • Movsesovi je pripisovaných aj viacero ďalších diel, medzi nimi knihy: Rétoriky (De tropis)[21], Homílie o premenení, Život svätej Hripsime a družiek. Kedysi mu bolo pripisované aj dielo Geografia (Ascharhacojc)[21], to je dnes priznávané Ananiášovi zo Širaku.[5]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d e f g h i MOSES XORENAC‘I In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1417 – 1417. (po anglicky)
  2. a b c d Movses Chorenaci In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. Dostupné online. ISBN 978-80-85584-12-7. S. 461.
  3. a b c d e Kaukazská Albánia In: Encyclopaedia Beliana [online]. Encyklopedický ústav SAV, [cit. 2020-11-07]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
  4. Arménsko In: Ottova všeobecná encyklopédia v dvoch zväzkoch A-L. 1. vyd. Bratislava : Agentúra Cesty, 2006. ISBN 8096915932. S. 75.
  5. a b c d e f g h i j k MOJŽIŠ CHORÉNSKÝ In: STAROWIEYSKI, Marek. Slovník raněkřesťanské literatury Východu: arabská, arménská, etiopská, gruzínská, koptská a syrská literatura. Preklad Walerian Bugel, Kateřina Mervartová. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 369 s. (Pro Oriente; zv. 7.) ISBN 978-80-7465-021-5. S. 210 – 212. (po česky)
  6. a b c d e GOGOLA, Matej; Mandylion z Edessy v kontexte tzv. cyklu legiend o kráľovi Abgarovi do konca 7. storočia In: Byzantinoslovaca IV. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave, 2012. ISBN 9788081270703. S. 88 – 89.
  7. Movses Khorenatsi [online]. Ancient History Encyclopedia, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
  8. a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 79.
  9. a b c Moses of Khoren In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. 1. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 842. (po anglicky)
  10. a b RATKOŠ, Peter. Pramene k dejinám Veľkej Moravy. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1964. S. 30.
  11. a b c Arménská literatura In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 46.
  12. a b Moses of Khoren In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-11-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  13. a b c Moses Khorenac'i (fifth century?) In: The Encyclopedia of Early Christianity. Ed. Everett Ferguson, Michael P. McHugh, Frederick W. Norris. 2nd edition New York : Routledge, 1999. ISBN 0-8153-3319-6, 978-0-8153-3319-7. S. 785. (po anglicky)
  14. GREENE, John Tracy. Essays on Moses from Buenos Aires: Moses in Three Traditions and in Literature. Cambridge : Cambridge Scholars Publishing, 2017. ISBN 978-1-4438-7633-9. S. 99. (po anglicky)
  15. Feast of the Holy Translator [online]. Holy Trinity Armenian Church, 2014-10-10, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Moses Chorenensis. Mosis Chorenensis Historiae Armenicae libri III: accedit ejusdem scriptoris epitome Geographiae. Londini : ex officina Caroli Ackers typographi, 1736. Dostupné online. (po latinsky)
  17. a b c Moses of Chorene In: Catholic Encyclopedia [online]. www.newadvent.org, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online.
  18. MINASYAN, Smbat. Movses Khorenatsi [online]. www.armenian-history.com, [cit. 2020-11-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. POLÁČEK, Juraj; Restitutio Crucis v historických súvislostiach (628-630 A. D.) In: Byzantinoslovaca IV. Bratislava : Byzantologický seminár Alexandra Avenaria pri Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave, 2012. ISBN 9788081270703. S. 48.
  20. HURBANIČ, Martin. Historické súvislosti a príčiny avarského útoku na Konštantínopol v roku 626. Vojenská história (Bratislava: Vydáva Vojenský historický ústav), 2008, čís. 3, s. 4. Dostupné online [cit. 2020-11-07]. ISSN 1338-7154.
  21. a b c MOSES of Khorene (Movsēs Xorenac’i). In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:848. (po anglicky)