Odpad z obalov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Plastové fľaše pripravené na recykláciu.

Odpad z obalov, t.j. časť odpadu, ktorá pozostáva z obalov a obalových materiálov, tvorí významnú časť celkového celosvetového odpadu a väčšinu odpadu z obalov tvoria jednorazové plastové obaly na potraviny, ktoré sú charakteristickým znakom vyhadzovania.[1][2] Významnými príkladmi, v prípade ktorých bola potreba regulácie rozpoznaná včas, sú „nádoby na tekutiny určené pre ľudskú spotrebu“, t.j. plastové fľaše a podobne.[3] V Európe sú na čele rebríčka producentov obalového odpadu Nemci s viac ako 220 kilogramami obalov na obyvateľa.[2]

Základné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Agentúry na ochranu životného prostredia v Spojených štátoch amerických EPA sú nádoby a obaly definované ako výrobky, pri ktorých sa predpokladá, že sa vyhodia v tom istom roku, ako sa zakúpia výrobky, ktoré obsahujú.[4] Väčšinu tuhého odpadu tvoria obaly z výrobkov, ktorých produkcia sa v roku 2015 odhaduje na približne 77,9 miliónov ton (29,7% z celkovej produkcie).[4] Obaly môžu mať rôzne tvary a formy a používajú sa na skladovanie, prepravu, uchovávanie a ochranu tovaru s cieľom zachovať spokojnosť zákazníkov. Zloženie obalových materiálov zahŕňa sklo, hliník, oceľ, papier, kartón, plast, drevo a iné rôzne obaly.[4] Obalový odpad je dominantným prispievateľom v dnešnom svete a je zodpovedný za polovicu odpadu na svete.[5]

V roku 2015 bola miera recyklácie nádob a obalov 53%. Proces spaľovania obalov predstavoval 7,2 mil. ton (21,4% z celkového spaľovania s energetickým využitím). Nasledujú skládky, na ktoré sa v tom istom roku uložilo 29,4mil. ton (21,4% z celkového množstva skládok).[4]

Keďže odpad z obalov znečisťuje Zem, všetky živé organizmy na Zemi pociťujú negatívne vplyvy, ktoré ovplyvňujú ich životný štýl. Morské a suchozemské živočíchy sa dusia v dôsledku znečistenia obalovým odpadom.[5] Ide o závažný problém najmä rozvojových krajín, ktoré nemajú účinný systém nakladania s odpadom a sú hlavnými zdrojmi znečistenia svetového oceánu.[5] Súčasnou lokalitou s najväčším množstvom tuhého odpadu, ktorý zahŕňa väčšinu obalových výrobkov, je Veľká tichomorská odpadková škvrna, ktorá sa nachádza na západnom pobreží Severnej Ameriky až po Japonsko.[5][6] Väčšina obalového odpadu, ktorý sa nakoniec dostane do oceánu, často pochádza z jazier, potokov a odpadových vôd.

Možné riešenia na zníženie množstva odpadov z obalov sú veľmi jednoduché a začínajú od minimalizácie obalového materiálu, až po zero waste stratégiu (výrobky bez obalu).[7] Medzi príklady účinných spôsobov ako prispieť k zníženiu znečistenia obalmi, patrí zákaz používania jednorazových plastov, väčšia spoločenská informovanosť a vzdelávanie, propagácia ekologických alternatív, tlak verejnosti, dobrovoľné upratovanie a používanie opakovane použiteľných alebo biologicky rozložiteľných tašiek.[8]

Nadmerné balenie[upraviť | upraviť zdroj]

Nadmerné balenie. Dodanie malej položky v oveľa väčšej krabici z vlnitej lepenky, ktorá si vyžaduje vzduchové vankúše na vyplnenie prázdnych miest. Stačila by jednoduchá polstrovaná poštová obálka.

Inštitút v oblasti balenia definuje nadmerné balenie ako „stav, kedy postupy a materiály použité na balenie položky presahujú požiadavky na adekvátne uloženie, ochranu, prepravu a predaj.“[9] Používanie nadmerného množstva obalov pri balení je vhodným príkladom na zníženie množstva odpadu správnym návrhom a postupom pri balení.

Pri krehkých predmetoch, ako je spotrebná elektronika, sa inžinieri snažia prispôsobiť krehkosť výrobku očakávanému zaťaženiu pri distribúcii. Na zabezpečenie bezpečného doručenia výrobku sa používa postrovanie, tlmenie obalu. Pri nadmernom balení sa používa vzduchový vankúš a väčšia krabica z vlnitej lepenky čo predstavuje nehospodárne balenie. Na druhej strane, nadmerný odpad z výrobku spôsobený nedostatočným zabalením môže byť pre životné prostredie horší ako odpad z obalu.

Druhy odpadov z obalov[upraviť | upraviť zdroj]

Sklenené obaly[upraviť | upraviť zdroj]

Príkladom sklenených nádob sú fľaše a poháre na nápoje alebo skladovanie potravín. Podľa odhadov agentúry EPA sa v roku 2015 vyprodukovalo 9,1 milióna ton sklenených obalov, čo predstavuje 3,5% tuhého komunálneho odpadu.[4] Približne 70% spotreby skla sa používa na nádoby a obaly.[10] Najmenej 13,2% produkcie skla a obalov sa spaľuje s energetickým využitím.[4] Množstvo sklenených nádob a obalov, ktoré sa dostanú na skládky, predstavuje približne 53%.[4]

Graf znázorňujúci celkový počet ton hliníkových obalov, ktoré boli vyrobené, recyklované, kompostované, spálené s energetickým zhodnotením a uložené na skládku v rokoch 1960 až 2015[4]

Hliníkové nádoby a obaly[upraviť | upraviť zdroj]

Odpad z hliníkových nádob a obalov zvyčajne pochádza z plechoviek od všetkých druhov nápojov, ale ďalším zdrojom môže byť aj fólia. Uvádza sa, že cca. 25% hliníka sa používa na obalové účely.[10] Na základe údajov asociácie zaoberajúcej sa hliníkom bolo vypočítané, že v roku 2015 vzniklo najmenej 1,8 milióna ton hliníkových obalov, čo predstavuje 0,8% vyprodukovaného tuhého komunálneho odpadu.[4] Z týchto vyprodukovaných obalov bolo recyklovaných len približne 670 000 ton.[4] A tých, ktoré skončili na skládkach je 50,6%.[4]

Oceľové nádoby a obaly[upraviť | upraviť zdroj]

Výroba oceľových nádob a obalov sa väčšinou týka len plechoviek a oceľových sudov. Na obalové účely sa používa len približne 5% ocele z jej celkovej svetovej spotreby, vďaka čomu sa najmenej plytvá a najviac recykluje.[10] Celkovo je 0,9% z tuhého komunálneho odpadu vyprodukovaného v roku 2015.[10] Podľa Inštitútu pre recykláciu ocele sa odhadom recyklovalo až 73% oceľových obalov.[10] K tomu treba dodať, že oceľových obalov, ktoré boli spálené s energetickým zhodnotením bolo približne 5,4% a 21,6% bolo skládkovaných.[4]

Papierové a kartónové obaly[upraviť | upraviť zdroj]

Recyklácia papiera.

V roku 2015 sa v rámci tuhého komunálneho odpadu vyprodukovalo najviac kartónov z vlnitej lepenky, a to najmenej 31,3 milióna ton.[4] Zároveň sa však aj najviac recyklovali, a to 28,9 milióna ton (92,3 %) kartónov.[4]

Ostatné papierové a kartónové obaly sa buď spaľujú, čo predstavuje 0,5 milióna ton a na skládky sa dostalo 1,9 milióna ton.[4] Okrem obalov z vlnitej lepenky sú ďalšími príkladmi takýchto obalov vrecia, tašky, baliaci papier a iné škatule používané na obuv alebo kozmetiku.

Celkové množstvo vyprodukovaného tuhého komunálneho odpadu z papierových a kartónových obalov v roku 2015 predstavovalo 39,9 milióna ton (t.j. 15,1 %), hoci miera recyklácie je približne 78,2 %.[4]

Obaly z dreva[upraviť | upraviť zdroj]

Drevené obaly sú všetky, ktoré sú vyrobené z dreva a používajú sa na balenie (napr. drevené debny, drevené triesky, dosky a fošne). Drevené obaly sa v dnešnom svete stále vo veľkej miere používajú na prepravu tovaru. Podľa údajov EPA sa v roku 2015 vyrobilo 9,8 milióna ton (3,7 % z celkového množstva tuhého komunálneho odpadu) drevených obalov a recyklovalo sa 2,7 milióna ton.[4] Okrem toho sa odhaduje, že 14,3 % vyprodukovaných drevených obalov bolo spálených s energetickým využitím, zatiaľ čo 58,6 % putovalo na skládku.[4]

Plastové obaly[upraviť | upraviť zdroj]

Plastové obaly sa nachádzajú v plastových fľašiach, taškách zo supermarketov, nádobách na mlieko alebo vodu a ďalších. Agentúra EPA použila údaje od Americkej rady pre chémiu a odhadla, že v roku 2015 vzniklo 14,7 milióna ton plastových obalov.[4] Celkové množstvo, ktoré sa recykluje, predstavuje približne 2,2 milióna ton (14,6 %).[4] Okrem toho, 16,8 % bolo spálených s energetickým zhodnotením a 68,6 % putovalo priamo na skládku.[4] Väčšina plastov sa vyrába z polyetyléntereftalátu (PET), polyetylénu s vysokou hustotou (HDPE), polyetylénu s nízkou hustotou (LDPE), polyvinylchloridu (PVC), polystyrénu (PS), polypropylénu (PP) a iných živíc.[4] Pritom miera recyklácie PET fliaš a pohárov bola 29,9 % a miera recyklácie HDPE pohárov bola 30,3 %.[4]

Vplyv na ľudské zdravie[upraviť | upraviť zdroj]

Mikroplasty.

Bisfenol A (BPA), styrén a benzén sa nachádzajú v niektorých odpadoch z obalov.[6][8] BPA môže mať vplyv na srdce u žien, trvalo poškodiť DNA myší a do ľudského tela sa dostáva z rôznych zdrojov.[6] Štúdie z časopisu Journal of American Association ukazujú, že vysoká koncentrácia bisfenolu A boli významne spojené s ochoreniami srdca, cukrovkou a abnormálne vysokými hladinami niektorých pečeňových enzýmov.[6] Takéto toxíny sa nachádzajú v ľudských organizmoch, prostredníctvom napr. rýb alebo planktónu, ktoré konzumujú mikroplasty, čím sa dostávajú do nášho potravinového reťazca.[5][8] Našli sa aj v bežnej kuchynskej soli alebo aj vo vode z vodovou a vo fľašiach.[8] Mikroplasty sú nebezpečné, pretože toxíny majú vplyv na nervový, dýchací a reprodukčný systém ľudského tela.[5][6][10]

Odpady a obaly na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Eurostatu sa produkcia komunálneho odpadu na Slovensku od roku 2005 (273 kg na obyvateľa) zvýšila v roku 2016 o viac ako 70 kg (384 kg na obyvateľa). Vytriediť sa na Slovensku podarí len necelých 30% komunálneho odpadu, až 62 % komunálneho odpadu končí na skládkach.

Premena odpadu na využiteľné zdroje je jedným z kľúčov k obehovému hospodárstvu. Ciele stanovené v európskych právnych predpisoch sú kľúčovými hybnými silami na zlepšenie odpadového hospodárstva, stimuláciu inovácií v oblasti recyklácie, obmedzenie využívania skládkovania a vytvorenie stimulov na zmenu správania spotrebiteľov.

Hlavné ciele odpadovej politiky sú:
  • Zníženie množstva vytvoreného odpadu;
  • Maximalizovanie recyklácie a opätovného použitia;
  • Obmedzenie spaľovania nerecyklovateľných materiálov;
  • Postupná redukcia skládkovania nerecyklovateľného odpadu;
  • Zabezpečenie úplnej implementácie opatrení v oblasti odpadu.[11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HALL, Dave. Waste packaging [online]. 2017-03-13. Dostupné online.
  2. a b LOCAL, DPA/The. Germany accumulates more packaging waste per capita than any country in the EU [online]. 2018-07-26. Dostupné online.
  3. Packaging waste - Environment [online]. . Dostupné online.
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w US EPA, OLEM. Containers and Packaging: Product-Specific Data [online]. September 7, 2017. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b c d e f Plastic Pollution. Our World in Data, September 1, 2018. Dostupné online [cit. 2019-10-29].
  6. a b c d e GUREN, Claire Le. Plastic Pollution [online]. November 2009. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Please don't package it! [online]. 18 January 2019. Dostupné online.
  8. a b c d GIACOVELLI, Claudia. Single-use plastics, a roadmap for sustainability.. Nairobi, Kenya : United Nations Environment Programme, 2018. ISBN 9789280737059.
  9. SOROKA, W. Illustrated Glossary of Packaging Terminology. Second. vyd. [s.l.] : Institute of Packaging Professionals. Dostupné online.
  10. a b c d e f PONGRÁCZ, Eva. The Environmental Impacts of Packaging [online]. March 23, 2007. S. 237–278. Dostupné online. ISBN 9780470168219.
  11. Odpady a obaly [online]. www.minzp.sk, [cit. 2023-03-17]. Dostupné online.