Preskočiť na obsah

Orešnica perlavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Orešnica perlavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Nucifraga caryocatactes
Linnaeus, 1758
Synonymá
orešnica perlovaná,
orešnica perlová

Mapa rozšírenia orešnice perlavej
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Orešnica perlavá (iné názvy: orešnica perlovaná, orešnica perlová[3]; ľudovo: orešiarka [4], orešiak [5]; lat. Nucifraga caryocatactes) je druh z čeľade krkavcovité. Žije v palearktíde v ihličnatých a zmiešaných lesoch.[6] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orešnica perlavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, populácia je hodnotená ako klesajúca kvôli deštrukcii lesných biotopov ako napríklad na Taiwane. Stavy v Európe boli v rokoch 1980 – 2013 stabilné.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov bol trend orešnice perlavej v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný[7].

Orešnica perlavá má dĺžku tela 31[8] - 32 cm[9] a váži 150 - 200 g.[10] Na Slovensku žije rasa N. c. caryocatactes a invázne nepravidelne prilieta rasa ''N. c. macrorhynchus.[10][6]

Najčastejšie sa ozýva opakovaným drsným "Rrraa"[9] či "krér"[8], alebo tichým "Arrrrr"[9] či "kror"[8].

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Populácia žijúca na Slovensku je stála, na jeseň zalietajú orešnice do údolí pre dozrievajúce lieskové oriešky a nad hranicu lesa za limbovými orieškami, niekedy aj väčšie vzdialenosti, napríklad z Nízkych Tatier do Vysokých Tatier[10]. Prelietavá je severská populácia, tie na Slovensko prilietajú na jeseň a v zime, sú málo plaché. Nedostatočne preskúmané sú invázne výskyty sibírskeho poddruhu N. c. macrorhynchos, v minulosti v rokoch 1910, 1911, 1912, 1931, 1933, 1954, 1968[10] a naposledy v roku 1985.[6]

Žije v ihličnatých lesoch vo vrchoch stredného a východného Slovenska najmä od 600 - 1 200 m n. m..[6] Najvyššie položené hniezdiská sú vo Vysokých Tatrách 1 500 m n. m.[10]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 4 000 - 8 000, zimujúcich jedincov 10 000 - 20 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[6] a 2001 žiadny.[11] V roku 2014 NT* A2b - takmer ohrozený.[2][12][13] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[6]

Trend početnosti orešnice perlavej na Slovensku mal podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009[14] aj v rokoch 2005  – 2012[15] výrazný pokles.

Orešnica perlavá žije na Slovensku najmä v zmiešaných, ihličnatých a málo v listnatých lesoch.[10] Nachádza sa v lesnatých oblastiach, ktoré spestrujú lúky, pasienky a holiny. Obľubuje miesta s dostatkom smrekových mladín.[6]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Orešnica perlavá hniezdi iba raz do roka, hniezdo si stavia najmä na ihličnatých stromoch blízko kmeňa od 3 m vyššie (najnižšie nájdené na Slovensku bolo 1,5 m). Hniezdo je budované oboma rodičmi, z vonkajšej strany suchými konárikmi ihličnatých stromov a práchnivým drevo, prípadne blatom, vo vnútri jemnými rastlinkami, trávou, machom i perím. Priemer hniezda býva približne 30 cm, výška 15 cm. Samica zniesie 3 - 5 beľavých vajíčok s fiaľovými a zelenkavými škvrnami a sedí na nich 17 - 19 dní. Samec jú kŕmi. Po vyliahnutí mláďat sa o ne rodičia starajú 25 dní.[10]

Živí sa rastlinami, orieškami a semenami. Na zimu si chystajú zásoby, podobne ako sojka obyčajná, vo Vysokých Tatrách vyhľadávajú v zime pri chatkách odpadky.[10] Počas invázie poddruhu N. c. macrorhynchos v roku 1968 boli pozorované koncom augusta na slivkách.[10]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[16]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 27. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. orešiarka. In: Slovník slovenských nárečí II S. 637
  5. [1] Archivované 2019-08-18 na Wayback Machine S. 186
  6. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orešnica perlavá / Orešnica perlovaná, s. 576 - 578.
  7. Species trends of Nucifraga caryocatactes (Spotted Nutcracker) [online]. pecbms.info, [cit. 2021-11-22]. Dostupné online. (En)
  8. a b c PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  10. a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  11. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  12. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  13. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  14. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-21].
  15. RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  16. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]