Preskočiť na obsah

Očkovanie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu očkovanie pozri očkovanie (rozlišovacia stránka).

Očkovanie (dokonavý vid zaočkovanie; iné názvy: naočkovanie, vakcinácia, vakcinovanie, inokulácia, inokulovanie; staršie alebo hovorovo: štepenie [dokonavý vid: zaštepenie]) je podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky proti antigénom obsiahnutým vo vakcíne. Tie potom majú človeka alebo zviera chrániť pred infekciou vyvolanou patogénmi, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť ochorenie. Zároveň však musí byť eliminovaný infekčný potenciál (patogenita) samotnej vakcíny. Vakcíny môžu obsahovať živé oslabené (atenuované) alebo neživé (inaktivované) mikroorganizmy, anatoxín (toxoid), prípadne len niektoré antigénne štruktúry mikroorganizmov (proteíny, polysacharidy).

Názov

[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo vakcinácia pochádza z latinského slova vacca – krava. Vzniklo takto: v roku 1796 anglický lekár Edward Jenner zámerne naočkoval osemročnému Jamesovi Phippsovi vírus kravských kiahní, čím ho ochránil pred pravými kiahňami (variola). Jenner potom použil túto metódu ešte veľakrát a v roku 1798 o svojich výsledkoch publikoval článok, v ktorom nazval svoju metódu „vakcinácia“ a pôvodcu infekčnej nákazy „vírus“, čo bolo slovo používané v tomto zmysle už 70 rokov predtým.

Slovenský (a český) názov očkovanie zrejme vychádza z analógie s očkovaním rastlín, pri ktorom je do rastliny pridané očko (pupeň) inej rastliny. Podobný pôvod má aj starší, už nepoužívaný názov „štepenie“, ktorý v ovocinárstve znamená štepenie (vrúbľovanie) stromov.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Očkovanie je dnes vo všeobecnosti považované za najúčinnejší prostriedok prevencie infekčných ochorení. Prvé doložené zmienky o očkovaní (proti pravým kiahňam) pochádzajú z Číny v 11. storočí (počas vlády cisárskeho úradníka Wang Tana), ale všeobecne známe sa očkovanie stalo počas 1. polovice 16. storočia.[1] Vďaka širokej očkovacej kampani sa práve pravé kiahne v roku 1979 stali zatiaľ jediným eradikovaným infekčným ochorením.

9. júla 1837 bol v habsburskej monarchii prijatý prvý zákon o povinnom očkovaní. Štát sa ním chcel zbaviť pravých kiahní. Vôbec prvýkrát monarchia očkovala v roku 1799. V lete 1801 začal bratislavský lekár Teofil Huszty prvé hromadné a verejné očkovanie.[2]

Váhavosť voči očkovaniu

[upraviť | upraviť zdroj]

Váhavosť (angl. hesitancy) voči očkovaniu spôsobuje oneskorenie prijatia rozhodnutia dať sa zaočkovať alebo odmietnuť očkovanie, napriek dostupnosti vakcín. Váhavosť voči očkovaniu je zložitá a špecifická, líši sa v závislosti od času, miesta a vakcín. Ovplyvňujú ho faktory ako spokojnosť, pohodlnosť, chorobný strach z ihiel (syndróm bieleho plášťa) alebo nedostatočné porozumenie fungovaniu očkovacích látok. Tento termín (hesitancy) zahŕňa úplné odmietnutie očkovania, oddialenie očkovania, prijatie očkovacej látky, ale s pochybnosťami a využívanie len určitých očkovacích látok, ale nie iných.

V súčasnosti existuje vedecký konsenzus, že vakcíny sú vo všeobecnosti bezpečné a účinné. Váhavosť voči očkovaniu má často za následok prepuknutie chorôb a úmrtia na choroby, ktorým je možné predchádzať očkovaním. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto váhavosť pri očkovaní charakterizuje ako jednu z desiatich najdôležitejších globálnych zdravotných hrozieb.[3] Podľa WHO aj kolektívna imunita proti COVID-19 by sa mala dosiahnuť ochranou ľudí očkovaním a nie ich vystavením patogénu COVID (prirodzené premorenie).[4]

Očkovanie proti COVID-19 na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v článkoch: Vakcína proti chorobe COVID-19 a COVID-19#Vakcinácia

Vakcinácia na Slovensku prebieha od konca roku 2020 vakcínami výrobcov Pfizer/BioNTech, AstraZeneca a Moderna, od júna 2021 je používaná aj vakcína Sputnik V.

Niektorí jedinci sa nemôžu stať imúnnymi kvôli zdravotným problémom, ako sú imunodeficiencia (neschopnosť vytvorenia imunity v dôsledku genetickej poruchy, inej infekcie, napr. HIV alebo choroby (pozri ďalej), alebo imunosupresia (zníženie imunity napríklad pri autoimunitnej chorobe alebo zámerné zníženie imunosupresívnou liečbou po transplantácií orgánov a pod.), a pre tieto skupiny je kolektívna imunita najlepšou metódou ochrany proti infekcii.[5][6] Tieto osoby sú u nás všeobecne nazývané ako s oslabenou alebo zníženou imunitou.[7] Ďalšie všeobecné dôvody, pre ktoré nemôžu byť osoby očkované, sú vysoký vek, zlý zdravotný stav, chronické ochorenia.[8]

Váhavosť proti súčasne vakcínám proti chorobe COVID-19 môže byť aj dôsledkom obavy z nežiaducich (vedľajších) účinkov avšak riziko, plynúce z komplikácií je v porovnaní s rizikom z ochorenia COVID-19 oveľa nižšie.[9][10][11] V prípade tých proti COVID-19 je väčšina nežiaducich účinkov veľmi miernych. Podozrenia na nežiaduce (vedľajšie) účinky liekov vrátane vakcín sa na Slovensku hlásia Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, ktorý ich ďalej spracúva a zasiela do spoločnej európskej databázy. Tieto hlásenia slúžia na monitorovanie bezpečnosti liekov po registrácii. V súvislosti s očkovaním proti COVID-19 bolo štátnemu ústavu k 1. februáru 2021 nahlásených 453 podozrení na nežiaduce účinky. Z toho 25 hlásení bolo vyhodnotených ako závažných.[12]

Odporcovia očkovania

[upraviť | upraviť zdroj]

Polemika súvisiaca s vakcináciou začala už 80 rokov predtým (v roku 1718) ako vôbec vznikol názov vakcína. Dôvody pochybností boli často oprávnené.[13] Odpor voči očkovaniu vznikol aj na Slovensku po roku 1998 (pozri ďalej prípad Wakefield).[14] Existujú ľudia, ktorí nielen pochybujú ale majú odpor voči očkovaniu - nedajú sa zaočkovať (nazývaní v aj slovenčine ako antivaxeri, anglicky anti-vaxxers), ale aj ľudia, ktorí odpor proti očkovaniu považujú za ideológiu, protestné hnutie (antivax alebo antivakcinačné hnutie) a bojujú za právo neočkovať sa a proti očkovaniu ostatných.[15]

Proti Jennerovej metóde takmer okamžite vzniklo hnutie, ktoré očkovanie odmietalo. V Spojenom kráľovstve v roku 1853 po prijatí zákona o očkovaní vznikla Liga proti očkovaniu. Nasledovala ju Liga proti povinnému očkovaniu, keď bol zákon v roku 1867 novelizovaný a očkovanie proti kiahňam nariaďoval všetkým deťom od troch mesiacov do 14 rokov. Odporcovia argumentovali tým, že vakcína spôsobuje zdravotné problémy, nefunguje, či dokonca kiahne vyvoláva. Odporcovia tvrdili, že vakcína obsahuje jedovaté látky (vtedy kyselinu karbolovú), lekárov obviňovali zo sprisahania s výrobcami vakcíny a štátnymi úradmi a prednosť dávali rôznym liečiteľom, bylinkárom, homeopatom a iným alternatívnym postupom.[16]

V súčasnosti, napriek benefitom povinne podávaných vakcín a prevažne miernym nežiaducim (vedľajším) účinkom, ktorých objektívne zistené riziko je neporovnateľne menšie s rizikom infekcie,[17] existuje vzrastajúca opozícia proti povinnému očkovaniu. Odpor voči očkovaniu vyvolávajú najčastejšie nepodložené domnienky o veľkej miere nežiaducich reakcií vrátane vplyvu na vznik napr. diabetu a epilepsie, pozitívnom pôsobení patogénov na vývoj imunitného systému alebo neúčinnosti vakcín. Povinné očkovanie je tiež odmietané ako neprimeraný zásah do osobnej prípadne náboženskej slobody.

V roku 1998 Andrew Wakefield publikoval štúdiu, v ktorej tvrdil, že jestvuje spojitosť medzi detským očkovaním a autizmom. Čoskoro sa ukázalo, že to bol podvod a vedecký magazín The Lancet text stiahol. Wakefield sa dnes živí ako protiočkovací aktivista. V súčasnosti antivakcinačné hnutie (antivaxeri) využíva na šírenie svojich myšlienok internet.[13]

Zástancovia očkovania

[upraviť | upraviť zdroj]

WHO zaradila antivaxerov medzi najvážnejšie hrozby verejného zdravia už v roku 2019.[3][13] Podľa WHO sa dokonca aj v rozvinutom svete natoľko rozbujneli, že Európa znovu bojuje s osýpkami – ktoré už dnes ako ochorenie ani nemali existovať.

Podľa WHO výskyt osýpok sa v roku 2017 celosvetovo zvýšil o 30 %. WHO vo svojej správe tvrdí, že znepokojivý trend nárastu počtu nakazení osýpkami je takmer celosvetovým fenoménom, avšak s rôznymi príčinami v jednotlivých regiónoch. V Európe je za nárastom najmä dezinformačná kampaň. Martin Friede, koordinátor Iniciatívy pre výskum vakcinácie vo WHO v tejto súvislosti uviedol, že „pseudoexperti, ktorí ohovárajú očkovanie bez akýchkoľvek dôkazov“, majú často dosah na rozhodovanie rodičov bez ohľadu na to, že vakcína sa ukázala byť bezpečnou a efektívnou.[18]

Diskusia Pod Lampou[19] otvorila etickú dilemu o osobných právach a spoločenskom dobre, pretože ak sa nedosiahne kritické množstvo zaočkovaných (okolo 90 % až 95 % pri osýpkach[20]) stráca očkovanie účinok a teda zmysel. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na udržanie imunity obyvateľstva odporúča, aby bolo zaočkovaných (základnou vakcinácie proti osýpkam, ružienke a mumpsu) aspoň 95 % detí[21] s čím odporcovia očkovania polemizujú.[22] Diskutované sú často vedľajšie účinky.

Ďalšou diskutovanou témou je zodpovednosť za zvyšovanie kolektívnej imunity aj vzhľadom na detí (ľudí) trpiacim na choroby autoimunity a iné, ktoré práve im bráni aby boli zaočkovaní.[13]

Na Slovensku môže byť udelená pokuta za odmietnutie očkovania (vo výške 331 €).[23] Závisí na kompetentných, či také priestupky nahlasujú a či práve pokuty majú zmysel.[13]

Povinné očkovanie na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa očkuje povinne proti 10 závažným infekčným ochoreniam:[24]

Ochorenie Pôvodca ochorenia Povinné od roku[25]
záškrt Corynebacterium diphtheriae 1946
čierny kašeľ Bordetella pertussis 1956
detská obrna poliovírusy 1957
tetanus Clostridium tetani 1958
osýpky vírus osýpok 1969
ružienka (rubeola) Rubivirus rubellae 1985
mumps vírus mumpsu 1987
vírusová hepatitída B vírus hepatitídy B 1998
hemofilové invazívne nákazy Haemophilus influenzae typu b 2000
pneumokokové invazívne ochorenia Streptococcus pneumoniae 2009

Väčšina týchto očkovaní vyžaduje opakované preočkovanie. Na pripomenutie termínov očkovaní existujú rôzne očkovacie kalendáre.[26][27]

Vek Druh očkovania Typ očkovania
3. - 4. mesiac záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, hemofilové invazívne infekcie, detská obrna, pneumokokové invazívne ochorenia I. dávka (základné očkovanie)
5. - 6. mesiac II. dávka (základné očkovanie)
11. - 12. mesiac III. dávka (základné očkovanie)
15. - 18. mesiac osýpky, mumps, ružienka základné očkovanie
v 6. roku života záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna preočkovanie
v 11. roku života osýpky, mumps, ružienka preočkovanie
v 13. roku života záškrt, tetanus, čierny kašeľ, detská obrna preočkovanie
dospelí záškrt, tetanus preočkovanie každých 15 rokov

Očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne prebieha pomocou tzv. hexavakcíny naraz.[28] Očkovanie proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam prebieha pomocou multivalentnej vakcíny, ktorá obsahuje sérotypy viacerých pneumokokov, na základe čoho je očakávaná vyššia imunogenicita.[29] Očkovanie proti pneumokokom môže byť spolu s hexavakcínou alebo vždy 2 týždne po nej.[30]

Zaočkovanosť a kolektívna imunita

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolektívna imunita

„V roku 2015 bolo v SR evidovaných 623 kompletných odmietnutí povinného očkovania. Čiastočné odmietnutie, len proti niektorým ochoreniam, bolo zaznamenané v 1131 prípadoch. Nižšia ako 95-% zaočkovanosť sa zistila v rámci základného očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke v ročníku narodenia 2013 až v piatich krajoch. Pokles zaočkovanosti proti osýpkam, mumpsu a ružienke pod 95-% hranicu znamená hrozbu vzniku epidémií osýpok.“

Martina Merková, Úrad verejného zdravotníctva SR, 13. marca 2016 (TASR)[31]

K 31. augustu 2017 celoslovenský priemer zaočkovanosti detí v 15. – 18. mesiaci života bol vyšší ako 95 %. Výnimkou bolo základného očkovania proti osýpkam, ružienke a mumpsu (MMR) pre ročník narodenia 2015, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla 94,8 %.[32] V nasledovných krajoch nedali rodičia zaočkovať deti v 15. – 18. mesiaci života, tak aby aby bola dosiahnutá hranicu zaočkovanosti 95 %: v Bratislavskom kraji ročníky 2011 až 2014, v Trenčianskom kraji ročníky 2012 až 2014, a ročník 2015 v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji. Vznikajú tak vakcinačné diery, regióny s nižšou mierou potrebnej zaočkovanosti, ktoré môžu byť vstupnou bránou pre návrat ochorení, ktoré sa na Slovensku už dlhšie nevyskytovali.[33]

Epidémie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V máji 2018 bola potvrdená nákaza osýpkami v Košickom kraji, ktorú priviezli tri osoby z obce Drahňov, ktoré pricestovali zo Spojeného kráľovstva. V júli 2018 počet nakazených prekročil číslo sto, z ktorých väčšinu potvrdili aj laboratórne testy. Epidémia, ktorá v lete 2018 zasiahla viac ako osemnásť obcí a miest na východnom Slovensku bola najväčšia za posledných 20 rokov. Pre kritickú situáciu v Michalovciach boli zaočkované celé ulice. 20. júna 2018 tamojší regionálny úrad verejného zdravotníctva nariadil mimoriadne očkovanie. „Povinnosť sa týka obyvateľov Mlynskej ulice v Michalovciach vo veku od deviatich mesiacov.“ Podľa Úradu verejného zdravotníctva problémom bolo nedodržiavanie protiepidemických opatrení. Spolu bolo zaočkovaných viac ako 3-tisíc ľudí a zaevidovaných bolo viac ako 380 prípadov ochorenia.[20][34]
  • V roku 2020 prepukla pandémia ochorenia COVID-19 spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2. Proti ochoreniu COVID‑19 sa na Slovensku začalo očkovať 26. decembra 2020. Prvý zaočkovaný vakcínou proti COVID-19 od konzorcia Pfizer a BioNTech na Slovensku bol Vladimír Krčméry.[35]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ NEEDHAM, Joseph; Lu Gwei-djen. Science and Civilisation in China. Ed. Nathan Sivin. Vol. 6. Biology and Biological Technology. Part 6. Medicine. Cambridge : Cambridge University Press, 2000. 280 s. ISBN 0-521-63262-5. S. 154, 134.
  2. ↑ Výrok od Veronika Remišová v diskusii Remišová a Fico v RTVS [online]. Demagog.sk, [cit. 2021-03-09]. Dostupné online.
  3. ↑ a b Ten health issues WHO will tackle this year [online]. www.who.int, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Coronavirus disease (COVID-19): Herd immunity, lockdowns and COVID-19 [online]. www.who.int, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ FINE, P.; EAMES, K.; HEYMANN, D. L.. "Herd Immunity": A Rough Guide. Clinical Infectious Diseases, 2011-04-01, roč. 52, čís. 7, s. 911 – 916. Dostupné online [cit. 2021-09-10]. ISSN 1058-4838. DOI: 10.1093/cid/cir007. (po anglicky)
  6. ↑ SOMERVILLE, Margaret, Dr. Public health and epidemiology at a glance. Chichester, West Sussex, UK : Wiley-Blackwell, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-118-28656-2.
  7. ↑ Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky [online]. www.health.gov.sk, [cit. 2021-10-28]. Dostupné online.
  8. ↑ Kolektivní imunita, SZÚ [online]. www.szu.cz, [cit. 2021-08-19]. Dostupné online.
  9. ↑ SCHULTZ, Nina H.; SØRVOLL, Ingvild H.; MICHELSEN, Annika E.. Thrombosis and Thrombocytopenia after ChAdOx1 nCoV-19 Vaccination. New England Journal of Medicine, 2021-04-09, roč. 0, čís. 0, s. null. Dostupné online [cit. 2021-04-18]. ISSN 0028-4793. DOI: 10.1056/NEJMoa2104882.
  10. ↑ HUGHES, Sue. AZ COVID Vaccine: Causal Link to Severe Thrombosis Established [online]. Medscape, 2021-04-12, [cit. 2021-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ TERAZ.SK. Počet prípadov zrazenín po očkovaní AstraZenecou v Británii stúpol [online]. TERAZ.sk, 2021-04-23, [cit. 2021-04-24]. Dostupné online.
  12. ↑ Vakcíny proti COVID-19: Aké sú medzi nimi rozdiely? [online]. Národné centrum zdravotníckych informácií, [cit. 2021-11-04]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  13. ↑ a b c d e Dobré ráno: Zabije trikrát viac Slovákov ako autonehody. Rozhovor so Zuzanou Matkovskou [online]. domov.sme.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  14. ↑ Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu? [online]. Pravda.sk, 2020-04-26, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online.
  15. ↑ Archívy antivax [online]. StartItUp.sk, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online.
  16. ↑ POTOCKÝ, Erik. História / Prečo sa argumenty antivaxerov stále opakujú a aj tak zaberajú [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-12-16]. Dostupné online.
  17. ↑ Possible Side-effects from Vaccines [online]. Atlanta: Centers for Disease Control and Prevention, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online.
  18. ↑ Výskyt osýpok vo svete stúpol o 30 percent, môžu za to antivaxeri. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2018-11-30].
  19. ↑ HRÍB, Štefan. Pod Lampou 2: Je očkovanie nebezpečné?. .týždeň (Bratislava: W PRESS), 2014-01-24. Dostupné online [cit. 2018-04-06]. Čas: 1:56.
  20. ↑ a b ÚVZ SR:. Na protiepidemických opatreniach proti šíreniu osýpok spolupracuje viacero zložiek, budú v tom pokračovať naďalej [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online. Archivované 2018-07-10 z originálu.
  21. ↑ Význam očkovania detí. alphamedical.sk, 2016-11-15. Dostupné online [cit. 2018-07-10].
  22. ↑ IURO. Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania [online]. rizikaockovania.sk, [cit. 2018-07-10]. Dostupné online.
  23. ↑ Koniec pokutám za odmietnutie očkovania? - Právne listy [online]. www.pravnelisty.sk, [cit. 2019-01-22]. Dostupné online.
  24. ↑ Chorobnost_a_zaockovanost.pdf [online]. [Cit. 2021-11-15]. Dostupné online. Archivované 2021-11-15 z originálu.
  25. ↑ Ochorenia, proti ktorým sa na Slovensku povinne očkuje [online]. www.ockovaniechrani.sk, [cit. 2021-11-15]. Dostupné online.
  26. ↑ Očkovanie Info [online]. www.ockovanieinfo.sk, [cit. 2021-11-15]. Dostupné online. Archivované 2021-11-15 z originálu.
  27. ↑ Očkovací kalendár na rok 2020 [online]. www.uvzsr.sk, [cit. 2021-11-15]. Dostupné online. Archivované 2021-09-27 z originálu.
  28. ↑ Hexavakcína [online]. dovera.sk, 2019-06-04, [cit. 2021-11-15]. Dostupné online.
  29. ↑ LAŠŠÁN, Štefan; LAŠŠÁNOVÁ, Monika. Vakcinácia a prevencia pneumokokovej komunitnej pneumónie [online]. [Cit. 2021-11-15]. Dostupné online.
  30. ↑ Pneumokoky [online]. dovera.sk, 2019-06-04, [cit. 2021-11-15]. Dostupné online.
  31. ↑ TASR. Povinné očkovanie detí odmietli vlani stovky rodičov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-03-13. Dostupné online [cit. 2018-04-06].
  32. ↑ MIKAS, Ján. ÚVZ SR: Výsledky zaočkovanosti detskej populácie v Slovenskej republike [online]. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR, 2018-03-28, [cit. 2018-04-06]. Dostupné online. Archivované 2018-04-06 z originálu.
  33. ↑ TASR. Odborníci upozorňujú: Na Slovensku vznikajú vakcinačné diery. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-03. Dostupné online [cit. 2018-04-06].
  34. ↑ Mimoriadnu situáciu pre osýpky v Michalovciach zrušili [online]. Pravda.sk, 2018-08-13, [cit. 2021-01-15]. Dostupné online.
  35. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Očkovanie sa začalo, prvú vakcínu dostal Krčméry. V nedeľu sa zaočkuje aj prezidentka Čaputová. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-26. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1339-844X.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Očkovanie&oldid=7946660“