Panavia Tornado

	Tornado IDS/ECR
	; Tornado GR4 so zavesenými protitankovými strelami Brimstone, presne navádzanými bombami Paveway IV a zameriavacím kontajnérom LITENING
Typ	bojové lietadlo, viacúčelové lietadlo
Výrobca	Panavia Aircraft GmbH
Prvý let	14. augusta 1974
Zavedený	1979
Charakter	v službe
Hlavný používateľ	RAF; Luftwaffe; Talianske vzdušné sily; Kráľovské saudskoarabské vzdušné sily
Výroba	1979–1998
Vyrobených	992
Varianty	Panavia Tornado ADV
	Letecký portál

Súbor:Italian air force Tornado 1991.jpg

Tornado IDS talianských vzdušných síl

Panavia Tornado je dvojmotorové dvojmiestne bojové lietadlo s meniteľnou geometriou krídel. Bolo vyvinuté spoločnosťou Panavia Aircraft GmbH, ktorá vznikla ako konzorcium troch európskych firiem: britskej British Aerospace, západonemeckej MBB a talianskej Aeritalia. Pri jeho vývoji počas Studenej vojny sa prihliadalo na to, aby bolo lietadlo schopné bombardovať konvenčnou aj jadrovou muníciou vojská Varšavskej zmluvy, útočiace na na západnú Európu. Nemenej dôležitou mala byť tiež schopnosť prenikať nepriateľskou obranou v malej výške a následne zaútočiť na mosty, letiská a priemyselné podniky. Svoje kvality lietadlo preukázalo v plnom rozsahu vo vojnách v Iraku, v Bosne, v Kosove, ale aj v konfliktoch menšej intenzity, ako boli vojny v Afganistane, Líbyi a Jemene. V budúcnosti by mali zastúpiť úlohy, plnené Panaviou Tornado, lietadlá ako Eurofighter Typhoon alebo F-35.

Vznik a vývoj

V roku 1965 zahájila Veľká Británia a Francúzsko spoločný projekt bojového lietadla s meniteľnou geometriou krídel AFVG (Anglo French Variable Geometry). O dva roky neskôr Francúzsko z projektu odstúpilo, Británia však pokračovala ďalej v rozvoji konceptu s meniteľnou geometriou. V roku 1968 začalo Západné Nemecko, Holandsko, Belgicko, Taliansko a Kanada tiež spolupracovať na vývoji nového lietadla. Ich letectvá hľadali náhradu za zastarávajúci Lockheed F-104 Starfighter, každý štát mal však dosť rozdielne požiadavky na vlastnosti nového stroja. Nakoniec sa dohodli na skonštruovaní viacúčelového lietadla, schopného vykonávať rôzne misie. Táto pracovná skupina bola spočiatku nazvaná Multi Role Aircraft (MRA) a neskôr premenovaná na Multi Role Combat Aircraft (MRCA). Veľká Británia sa ku skupine MRCA pripojila v roku 1968 a v máji 1969 bolo medzi Britániou, Západným Nemeckom a Talianskom podpísané memorandum o spolupráci. Do roku 1970 Kanada, Belgicko a Holandsko postupne opustili projekt vývoja nového lietadla.

Cieľom projektu MRCA bolo, vytvoriť lietadlo, schopné vykonávať útoky na pozemné ciele, prieskum a zabezpečiť protivzdušnú obranu štátu. Partnerské krajiny sa tak snažili nahradiť niekoľko rôznych lietadiel, ktoré v danej dobe tieto úlohy vykonávali.

Na základe finálnej dohody medzi jednotlivými štátmi boli chvostové plochy a predná časť trupu vyrábané v britskej BAC (teraz BAE Systems), stredná časť trupu v západonemeckej MBB (teraz EADS) a krídla v talianskej Aeritalia (teraz Alenia Aeronautica). Pre vývoj a výrobu motorov RB199 bola v júni 1970 založená samostatná spoločnosť Turbo-Union, so 40% podielom spoločnosti Rolls-Royce, 40% podielom MTU a 20% podielom FIAT.^[1]

Prvý prototyp Tornáda vzlietol 14. augusta 1974 z nemeckej základne v Manchingu.^[2] Celý let prebehol bez problémov a pilot Paul Millett uviedol, že mal dojem, ako keby absolvoval nácvik v simulátore.

Prvé sériovo vyrobené Tornado bolo dodané RAF 5. júna 1979, nemeckému letectvu o deň neskôr a talianskym vzdušným silám 25. septembra 1981. Jediným zahraničným zákazníkom konzorcia Panavia Aircraft GmbH sa stala Saudská Arábia, ktorá v roku 1998 obdržala posledné sériovo vyrobené lietadlá Tornado.

Konštrukcia

Drak

Aby lietadlo dosahovalo požadovaných letových vlastností pri nízkych, ale aj nadzvukových rýchlostiach, rozhodli sa konštruktéri pre krídla s meniteľnou geometriou. Pilot Panavia Tornado tak môže počas letu meniť uhol, ktorý zvierajú krídla s trupom, v rozsahu od 25 do 67 stupňov. V polohe, keď sú krídla maximálne pritiahnuté k trupu, dokáže lietadlo vyvinúť vysoké rýchlosti aj v nízkych letových hladinách. Nastavane geometrie krídel na 67^o je vhodné na dosiahnutie čo najlepšieho vztlaku pri vzlete a pristávaní lietadla. V závislosti od toho, ako sa mení geometria krídel, natáčajú sa aj závesníky zbraní, aby boli neustále v smere letu Tornada. Niektoré varianty lietadiel Tornado ADV boli vybavené automatickým nastavovaním geometrie krídel, čím sa znížila záťaž pilota.

Kokpit

V dvojmiestnom kokpite sedí pilot vpredu a za ním sa nachádza sedadlo navigátora, ktorý sa zároveň stará o obsluhu zbraňových systémov.

Avionika

Tornado bolo na svoju dobu vybavené modernou avionikou, vrátane dopplerovského radaru pre kopírovanie terénu, ktorý umožňoval lietadlu rýchly prelet v minimálnych výškach (20 - 50 m nad zemou). Tento rádiolokátor plní tiež bojovú funkciu, t.j. vyhľadanie a zameranie cieľov. Stíhacia verzia Tornado ADV má integrovaný radar AI.24 Foxhunter, ktorý je schopný sledovať až 20 cieľov na vzdialenosť 160 km. Prieskumné Tornado ECR sa tiež líši od ostatných verzií rozdielnou avionikou – má infračervený zobrazovací systém pre prieskumné lety Honeywell alebo ELS systém, schopný zaznamenať nepriateľský radar. Tornada britského letectva sú vybavené systémom LRMTS, ktorý pozostáva z laserového diaľkomeru a laserového značkovača. Ten dokáže označiť cieľ pre laserom navádzanú muníciu až do vzdialenosti 18 - 20 km. Výnimku predstavujú len zlé poveternostné podmienky, ako je hmla (dosah 5 - 6 km) alebo dážď (2 km).^[3]

Pilot riadi lietadlo prostredníctvom elektro-impulzného systému fly-by-wire.

Motor

Pohon všetkých verzií lietadiel Tornado zabezpečujú dva dvojprúdové motory RB199-34R v rôznych variantách - pôvodný Mk.101 alebo novšie a výkonnejšie Mk.103, Mk.104, Mk.105. Zaujímavosťou je, že lietadlá určené pre Veľkú Britániu mali znížený maximálny ťah kvôli väčšej životnosti motorov.

Operačné nasadenie

Vojna v Perzskom zálive

Talianske, saudskoarabské a bristké Tornáda si prešli prvým bojovým krstom v roku 1991 vo vojne v Perzskom zálive. Taliansko nasadilo 8 strojov Tornado IDS a počas celej operácie prišli len o 1 lietadlo, ktoré bolo zostrelené irackou protivzdušnou obranou.

Británia nasadila takmer 60 lietadiel Tornado GR1 a niekoľko strojov Tornado ADV, ktoré ich mali chrániť pred irackými stíhačkami. Pomocou kazetových bomb JP 233 ničili britské Tornáda štartovacie dráhy a vyraďovali tak iracké letiská z prevádzky. Útočili aj na iné pozemné ciele a to hlavne laserom navádzanými bombami. Pri týchto náletoch im asistovali lietadlá Blackburn Buccaneer, ktoré laserovým značkovačom ožarovali pre Tornáda ich ciele. Prieskumné verzie Tornado GR1A vyhľadávaly odpaľovacie zariadenia irackých rakiet Scud. Počas bojov stratila RAF celkovo 6 lietadiel Tornado, pričom jedno z nich bolo zostrelené raketou Igla.

Vojna v Bosne a Hercegovine

Prvé nasadenie nemeckých lietadiel Panavia Tornado bolo zároveň prvým vojenským nasadením Luftwafe od 2. svetovej vojny. V roku 1995 vrámci zapojenia sa NATO do vojny v Bosne a Hercegovine vykonávalo 15^[4] prieskumných strojov Tornado IDS sumarizáciu škôd, spôsobených predchádzajúcimi náletmi, ale taktiež vyhľadávali ciele pre ďalšie bombardovanie. Operácie Rozvážna sila, ako bolo nazvané bombardovanie srbských pozícií, sa zúčastnili taktiež britské a talianske Tornada.

Vojna v Kosove

Počas operácie Spojenecká sila boli v roku 1999 nasadené nemecké, talianske, ale aj britské lietadlá Panavia Tornado.

Nemecké Tornada ECR robili doprovod ostatným spojeneckým lietadlám. Boli vyzbrojené raketami typu vzduch-zem AGM-88 HARM, aby odvrátili potenciálne pokusy juhoslovaských radarov, zamerať stroje NATO.

Talianske vzdušné sily nasadili v Kosove celkovo 22 lietadiel Panavia Tornado. Stroje verzie IDS podnikali nálety na pozemné ciele, zatiaľ čo Tornada ECR nad bojovou oblasťou hliadkovali. Súčasťou týchto hliadkovacích misií bolo aj aktívne potláčanie srbskej protivzdušnej obrany. Na nepriateľské radary tak talianske Tornada vystrelili 115 rakiet AGM-88 HARM^[5]. Ako však hovorca NATO ku koncu operácie Rozvážna sila uviedol, z celkovo 25 mobilných systémov 2K12 Kub boli zničené iba 3 batérie.^[6]

Britská RAF sa podieľala v Kosove na tisícke náletov, ktoré uskutočnilo 12 lietadiel Tornado GR1 spolu s 12 strojmi Harrier GR7. Na ničenie pozemných cieľov používali laserom navádzané bomby Paveway II.^[7]

Vojna v Afghanistane

Od júna 2007 až do novembra 2010 bolo 6 nemeckých prieskumných lietadiel Tornado nasadených v severnom Afganistane.^[8] Vojny v Afganistane sa zúčastnili aj talianske a britské lietadlá Tornado IDS, ktoré bombardovali pozície Talibanu navádzanými bombami Paveway IV.

Vojna v Líbyi

V roku 2011 sa talianske Tornada verzie IDS a ECR zúčastnili vojenskej intervencie v Líbyi. Okrem navádzaných bomb Paveway a JDAM použili asi 30 striel s plochou dráhou letu Storm Shadow. Bomby JDAM a strely Storm Shadow boli talianskymi vzdušnými silami použité v boji prvý krát.^[9]

Britské lietadlá Panavia Tornado GR4 uskutočnili množstvo náletov s použitím presne navádzaných bômb Paveway IV. Proti mobilným cieľom, ako boli vojenské vozidlá Kaddáfiho jednotiek, použili strely vzduch-zem Brimstone.^[10]

Intervencia v Iraku proti ISIL

Dňa 29. septembra 2014 zaútočili britské stíhačky Tornado GR4 prvýkrát na pozície Islamského štátu v Iraku. Lietadlá bombardovali delostrelecké pozície laserom navádzanými bombami Paveway IV a jedno ozbrojené vozidlo zničili riadenou strelou Brimstone.^[11] Lietadlá Tornado spolu s dronmi MQ-9 Reaper, ktoré začali bombardovať pozície ISIL v novembri 2014, uskutočnili do augusta 2015 celkovo 250 náletov.^[12]

Intervencia v Sýrii proti ISIL

V noci 2. decembra 2015 schválil britský parlament rozšírenie náletov kráľovského letectva proti radikálom z Islamského štátu aj na územie Sýrie.^[13] Už o niekoľko hodín po tomto uznesení vzlietli 4 lietadlá Tornado GR4 z britskej základne Akrotiri na Cypre a bombardovali ropné pole Omar vo východnej Sýrii, ktoré je pod kontrolou džihádistov. Lietadlá zasiahli 6 cieľov laserom navádzanými bombami Paveway IV a vrátili sa bezpečne na základňu.^[14]

Varianty

Tornado IDS

Tornado GR1 je verzia, určená na prieniky nepriateľskou obranou v malej výške a blízku leteckú podporu. Tento variant má dva kanóny, umiestnené každý na jednej strane trupu.
Tornado GR1B je verzia, špeciálne určená na boj proti lodiam. Na tento účel je vybavená štyrmi raketami Sea Eagle.
Tornado GR4 je modernizáciou verzie GR1, vrámci ktorej boli integrované bomby Paveway IV a nový zabezpečený komunikačný systém.
Tornado GR1A/GR4A predstavujú prieskumné varianty lietadiel Tornado.

Tornado ECR

Variant, používaný nemeckým a talianskym letectvom na potlačenie protivzdušnej obrany nepriateľa. Má senzory, schopné detegovať radary a je vybavený strelami AGM-88 HARM. Na rozdiel od talianskych Tornado ECR poháňajú nemecké lietadlá výkonnejšie motory RB199 Mk.105, avšak chýba im kanón.

Tornado ADV

Skratka ADV (air defence variant) označuje stíhacie lietadlo, určené na ochranu vzdušného priestoru pre strategickými bombardérmi.^[15]

Používatelia

Nemecko

Luftwaffe: 87 lietadiel vo verzii IDS a 29 strojov ECR

Saudská Arábia

Kráľovské letectvo Saudskej Arábie: 80 lietadiel IDS

Spojené kráľovstvo

Royal Air Force: 102 strojov vo variantoch GR4/GR4A

Taliansko

Talianske vzdušné sily: 52 lietadiel vo verzii IDS a 16 strojov typu ECR^[16]

Špecifikácie (Tornado GR4)

Technické údaje

Posádka: 2
Dĺžka: 16,72 m
Rozpätie:
- roztiahnuté – 25^o: 13,9 m
- stiahnuté – 67^o: 8,6 m
Výška: 5,7 m
Nosná plocha : 26,6 m²
Hmotnosť (prázdny): 13 890 kg
Vzletová hmotnosť: 20 240 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 28 000 kg
Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Turbo-Union RB199-34R Mk 103 s prídavným spaľovaním
- Suchý ťah: 43.8 kN
- Ťah s forsážou: 76.8 kN

Výkony

Maximálna rýchlosť: 2 400 km/h vo výške 9 000 m
1 482 km/h na úrovni mora
Dolet: 1 390 km
Preletový dolet: 3 890 km so štyrmi prídavnými palivovými nádržami
Dostup: 15 240 m^[17]
Stúpavosť: 77 m/s
Plošné zaťaženie: 530 kg/m2
Ťah/Hmotnosť: 0,77
Preťaženie: 7,5 g

Výzbroj

1× kanón Mauser BK-27 kalibru 27 mm so zásobou munície 180 ks^[18]
11 externých závesov (4x pod krídlami, 7x pod drakom stroja) – s nosnosťou do 9 000 kg
- Strely vzduch-vzduch:
  - AIM-132 ASRAAM
  - AIM-9 Sidewinder
- Strely vzduch-zem:
  - 6× AGM-65 Maverick
  - 12x Brimstone
  - 2x Storm Shadow
  - 9x ALARM
- Bomby:
  - 3x Paveway II
  - 2x Paveway III
  - 5x Paveway IV
  - BL755
- Iné:
  - RAPTOR – kontajner, určeený na letecký prieskum
  - LITENING – zameriavací kontajner na laserom navádzané bomby
  - TIALD – zameriavací kontajner na laserom navádzané bomby
  - BAE Systems Sky Shadow – kontajner elektronického boja

Referencie

Pozri aj

Letecký portál

[1] Swing-Wing Wonder Weapon Is Going Into Production

[2] Panavia Tornado

[3] Ferranti Mission Managers

[4] CONFLICT IN THE BALKANS: IN GERMANY; Half a Century After Hitler, German Jets Join the Attack

[5] Arpino: usati 115 missili Ognuno costa 900 milioni

[6] Kosovo and the Continuing SEAD Challenge

[7] The United Kingdom Contribution to the Kosovo Operation

[8] The German ‘Tornado’ aircraft deploy to Mazar-e Sharif

[9] Italy Gives Bombing Stats for Libya Campaign

[10] US, French militaries interested in Brimstone missile, says RAF official

[11] RAF conducts first air strikes of Iraq mission

[12] War Against ISIS: UK Extends RAF Tornado Airstrikes Against Islamic State In Iraq Until March 2017

[13] British Jets Hit ISIS in Syria After Parliament Authorizes Strikes

[14] RAF Strikes On Syria Oilfield 'Successful'

[15] Tornado Multirole Aircraft

[16] World Air Forces 2015

[17] Panavia Tornado IDS (InterDictor / Strike) All-Weather, Low-Level Strike Aircraft

[18] Tornado GR4

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]

[16]

[17]

[18]