Peripieninský lineament

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Geológia Západných Karpát
Peripieninský lineament
Morfotektonické členenie
Čelná karpatská priehlbina
Flyšové pásmo
Bradlové pásmo
Pásmo jadrových pohorí
Veporské pásmo
Gemerské pásmo
Meliatske pásmo
Bükkské pásmo
Bakonské pásmo
Zemplínske pásmo
Geologické superjednotky
a rozhrania rôzneho rádu
OravikumVáhikumPeripieninský lineamentTatrikumSubtatranské príkrovyČertovická líniaFatrikumVeporikumLubenícko-margecianska líniaGemerikumHronikumRožňavská líniaSilicikumMeliatikumTurnaikumBükkikumTransdanubikumZemplinikum
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Čorštynská elevácia
Váhický oceán
Alcapa
Meliatsko-halstattský oceán
Pozri aj Geovedný portál

Peripieninský lineament je to tektonické rozhranie 1. rádu, ktoré oddeľuje blok Centrálnych Západných Karpáty od Českého masívu a východoeurópskej platformy[1]. Možno ho považovať za hlbinný prejav komplikovanej stavby bradlového pásma. V súčasnosti sa tento termín neodporúča používať.

Na Považí je približne zhodný s priebehom bradlového pásma. Na východe možno rozhranie sledovať v oblasti ukrajinského úseku bradlového pásma a severného okraja rumunského marmarošského masívu. Geofyzikálne výskumy v priestore západne od Myjavy poukazujú, že skok Moho-diskontinuity, s ktorým je peripieninský lineament najčastejšie stotožňovaný, sa v tomto priestore oddeľuje od bradlového pásma a pozdĺž severozápadných svahov Malých Karpát smeruje na juhozápad do oblasti Semmeringu[2]. Rozhranie je na väčšine územia Západných Karpát takmer vertikálne, alebo veľmi strmo uklonené na juh. Smerom na západ do Álp sa tento sklon zmenšuje a mení sa na vnútrokôrový násun. Podľa geofyzikálnych zistení nie je peripieninský lineament celkom zhodný s priebehom bradlového pásma, na východe zasahuje viac na sever, zatiaľčo na západe viac do vnútornej časti orogénu[3].

Termín pôvodne zaviedol M. Máška v roku 1961, ktorý toto rozhranie chápal ako predel medzi starými masívmi fungujúci od dôb asyntskej a kaledónskej až do alpínskej éry.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Grygar, R., Multimediální učební texty "Regionální geologie České republiky". Institut geologického inženýrství Hornicko-geologická fakulta VŠB - Technická univerzita Ostrava
  2. a b Biely, A., 1975: Poznámka k termínu „peripieninský lineament.“ Geologické práce, Správy, 63, s. 205-209
  3. Mišík, M., 1997: The The Slovak Part of the Pieniny Klippen Belt After the Pioneering Works of D. Andrusov. Geologica Carpathica, 48, 4, s. 209-220