Petrova Ves
Petrova Ves | |
obec | |
Štát | ![]() |
---|---|
Kraj | Trnavský kraj |
Okres | Skalica |
Nadmorská výška | 206 m n. m. |
Súradnice | 48°43′16″S 17°09′39″V / 48,721087°S 17,160913°V |
Rozloha | 14,63 km² (1 463 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 075 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 73,48 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1392 |
Starosta | Štefan Beňa[3] (SMER-SD, KDH) |
PSČ | 908 44 |
ŠÚJ | 504611 |
EČV (do r. 2022) | SI |
Tel. predvoľba | +421-34 |
E-mailová adresa | obec@petrovaves.sk |
Telefón | +421 34 / 662 01 41 |
Fax | +421 34 / 662 14 51 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Petrova Ves | |
Webová stránka: petrovaves.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Petrova Ves je obec na Slovensku v okrese Skalica.
V obci je rímskokatolícky kostol Ducha Svätého z roku 1762.
Polohopis
Obec leží v západnej časti Slovenska v malej kotline otvorenej západným smerom do Dolnomoravského úvalu k susednému mestu Gbely a rieke Morave. Z ostatných strán ju obklopujú nevysoké pahorky Myjavskej pahorkatiny, ktoré na severovýchode a východe prechádzajú do kopcov okolo Unína a Holíča. V okolí Petrovej Vsi sa nachádzajú obce Unín, Radimov, Letničie, Smolinské a mestá Gbely, Holíč, Šaštín-Stráže.
História
Najstarší písomný doklad o obci pochádza z roku 1392. Chotár obce bol však osídlený už dávno predtým. Archeologické nálezy tu dokladajú existenciu keltského a rímsko-barbarského sídliska. Týchto vystriedali Slovania a v 9. a 10. storočí patrilo územie obce k Veľkej Morave. Koncom 11. storočia pripadol chotár Petrovej Vsi k uhorskému štátu.
Traduje sa, že v roku 1093 prišiel do petroveského údolia Peter Varády, uhorský šľachtic, a nazval tam nachádzajúcu sa osadu podľa seba Petrovou Vsou, maďarsky Peterlak, latinsky Petrovilla, nemecky Petersdorf.
Po Varádyovcoch pripadla obec feudálom z rodu Bársonyi, Farkas, Thebery a Boltizár. Od roku 1390 obec Petrova Ves patrila Štiborovi z Beckova. O dva roky neskôr pripadla Czoborovcom, majiteľom holíčskeho panstva. V roku 1736 prevzali holíčske panstvo aj s Petrovou Vsou Habsburgovci, ktorým patrila až do zrušenia poddanstva, resp. majetky v nej až do roku 1918.
Od konca prvej svetovej vojny, vznikom nového československého štátu nesie Petrova Ves úradný slovenský názov.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petrova Ves