Pinka severská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Pinka severská
Fringilla montifringilla Oulu 20120507b.JPG
samec vo svadobnom šate
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Fringilla montifringilla
Linnaeus, 1758
Synonymá
ikavec, pinka severská, ikavec severný, pinka ikavec, pinka ikavá,
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pinka severská (iné názvy: ikavec, pinka ikavec, pinka ikavá, ikavec severný, pinka severská)[2]; Fringilla montifringilla) je malý spevavec z čeľade pinkovitých.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dĺžka tela: 14 – 17 cm
  • Rozpätie krídel: 25 – 28 cm
  • Hmotnosť: 22 – 27 g

Pinka ikavec je rovnako veľká ako jej hojnejšia príbuzná pinka obyčajná (pinka lesná). Má štíhle telo, pomerne dlhý chvost a krátky špicatý zobák. Samec vo svadobnom šate má šedú až čiernu hlavu, zátylok, chrbát, chvost a krídla s dvomi viditeľnými pruhmi. Hruď je oranžová, brucho biele, zobák a končatiny žltkasté, na bokoch má hnedé škvrny. V prostom šate je sfarbený podobne ako samička, ktorá má hlavu a chrbát oranžovú s čiernymi škvrnkami. Od pinky obyčajnej ju spoľahlivo rozoznáme vďaka oranžovej hrudi a tmavému chrbátu.

Pinka ikavec žije v kŕdľoch, často v spoločnosti piniek lesných. Ide o veľmi zdatného letca.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

14 s., Rusko

Vábenie "džííp"

36 s., Slovensko, na pozadí spieva drozd čierny.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Pinka severská hniezdi na území tiahnúcom sa od Britských ostrovov a Škandinávskeho polostrova po Estónsko a Kamčatku. Prezimovať odlieta do strednej a južnej Európy, severnej Afriky, Pakistanu, Indie, Číny a Japonska. Súčasná európska populácia má približne 25 – 43 miliónov jedincov.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytuje pravidelne ako zimný hosť v čase od októbra do apríla. Každoročne na Slovensku prezimuje približne 300 000 – 2 000 000 jedincov.[3] Vo veľkých, po niektoré roky aj niekoľkotisícových kŕdľoch sa zdržiavajú pinky v bučinách, kde sú ich obľúbenou potravou bukvice.[4] Zimovanie bolo zistené v 76,70 % mapovacích kvadrátov.

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi predovšetkým v otvorených ihličnatých, brezových a bukových lesoch, na lesných čistinách a burinatých lokalitách.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdo si stavia najčastejšie na ihličnatých drevinách. Vďaka jeho zamaskovaniu lišajníkom, kôrou a trávami je zväčša dobre ukryté. V priebehu mája až júla doňho kladie 3 – 8 bielych vajíčok s čiernymi škvrnkami, na ktorých samička sedí 11 – 12 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V severských oblastiach sa živí cez leto drobným hmyzom, húsenicami, motýlikmi a inými bezstavovcami, cez zimu semenami rastlín a stromov.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 27. decembra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-14]. Dostupné online.
  3. pinka severská (ikavec) [online]. SOS/BirdLife Slovensko, © 2007-10, [cit. 2013-10-16]. Dostupné online.
  4. TASR. Zimovať k nám už prileteli pinky a ďalšie severské vtáky. SME (Bratislava: Petit Press a.s.), 2005-11-02. Dostupné online [cit. 2013-10-15]. ISSN 1335-4418.
  5. VILČEK, František. Naše vtáky. Bratislava : Obzor, 1974. Kapitola 143. Pinka severská (ikavec).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnkava jikavec na českej Wikipédii.