Podhorie (okres Banská Štiavnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Podhorie
obec
Pohľad na obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Štiavnica
Región Hont
Nadmorská výška 581 m n. m.
Súradnice 48°29′55″S 18°55′13″V / 48,498636°S 18,920175°V / 48.498636; 18.920175
Rozloha 21,64 km² (2 164 ha) [1]
Obyvateľstvo 334 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 15,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1388
Starosta Ľubica Kordíková[3] (NEKA)
PSČ 969 82
ŠÚJ 517143
EČV (do r. 2022) BS
Tel. predvoľba +421-45
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Podhorie, Banská Štiavnica District
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Podhorie je obec na Slovensku v okrese Banská Štiavnica. Rozprestiera sa na úpätí Štiavnického pohoria. Patrí do CHKO Štiavnických vrchov. V obci je rímskokatolícky kostol Návštevy Panny Márie z roku 1718. Cez obec preteká potok Teplá, ktorý pramení pod Kautrínom.

Historický vývoj obce

Obec Podhorie vznikla z dvoch katastrálnych území – z Teplej a Žakýla. Osada Žakýl sa v písomných prameňoch po prvýkrát uvádza v roku 1352. Ide o odpis listiny kráľa Ľudovíta –  majiteľom Šášovského panstva. Osada Teplá sa po prvýkrát uvádza v listine z roku 1388, podľa ktorej ju Magister Frank dostal od Žigmunda Luxemburského do majetku Šášovské panstvo.

Meno obce „Teplá“ pochádza od teplého žriedla, a od tej istej teplej vody, ktorá vyvierala na tomto území. Teplá a Žakýl ležia na spoločnej hranici medzi tekovskou a hontianskou stolicou, a na spoločnej hranici medzi biskupstvom bansko-bystrickým a ostrihomským.

V stredoveku osady Teplá a Žakýl patrili Banskej Štiavnici, neskôr boli násilne pripojené k hradnému panstvu Šášov.

V roku 1509 došlo k prvému zlúčeniu obcí pod spoločným richtárom. Z tohto obdobia je zachovaná i pôvodná pečať s vyobrazením Sv. Juraja na koni zabíjajúceho draka, text pečate :

„ SIGILUM REIGI TEBLA ET SCAGKIL 1509 “ (pečať obcí Teplá a Žakýl 1509).

Z menovanej pôvodnej pečate sa vytvoril súšasný erb obce.

Od r. 1662 Teplá a Žakýl patrili pod Komorské panstvo Šášov so sídlom v Ladomeri, ktoré boli súčasťou Banskej komory v Banskej Štiavnici. Po administratívno-územnom delení v r. 1849 – 1919 obce patrili do Tekovskej župy a v r. 1923 – 1928 do Zvolenskej župy. Obyvatelia Žakýla sa zaoberali roľníctvom, uhliarstvom, neskôr povozníctvom. Obyvatelia Teplej najmä drevorubačstvom, čo súviselo s dopytom a rozvojom banskej ťažby v Banskej Štiavnici.

Podhorie vzniklo v roku 1964 zlúčením pôvodne samostatných obcí Teplá a Žakýl.

Za najstarší historický nález možno považovať zvyšky Žakýlskeho hradu, ktorý leží severovýchodne od obce na tzv. Brezovom vrchu. Z pôvodného hradu je tu dnes zachovaný len vonkajší obranný val a podzemný (pivničný) priestor. Údajne popod hrad viedla „ Matejova cesta“, ktorou sa vozilo striebro z Banskej Štiavnice do Kremnice. Žakýlsky hrad, spolu so Sitnom, s hradom pri Sklených Tepliciach, pri Lovči a pri Trubíne boli postavené na ochranu štiavnických drahých kovov a všetkého čo s nimi súviselo. Žakýlsky hrad obývali kráľovskí strážcovia – Sikuli, ktorí sa po jeho zániku v 13. storočí usadili pod hradom a vytvorili osadu Žakýl (Zekel – Sikul), ktorá sa nachádzala asi 4 km od dnešnej časti obce Podhorie (časť Žakýl).

Osobnosti

Medzi najvýznamnejšie osobnosti pôsobiace v obci patril kňaz, kultúrny a osvetový pracovník, redaktor, vydavateľ a publicista, v r. 1919 – 1926 predseda Matice Slovenskej  –  František Richard Osvald. Ako kňaz pôsobil v Teplej a Žakýli v r. 1880 – 1916, kde ho na miestnej fare často navštevoval priateľ, archeológ a botanik Andrej Kmeť.

V r. 1905 bolo v obci pod jeho vedením odohrané divadlo v slovenčine.

Na miestnom cintoríne sú pochovaní rodičia Františka Richarda Osvalda.

V r. 1928 – 1945 ako učiteľ pôsobil v obci prozaik, laureát štátnej ceny  – Jozef Horák. Námety zo života a histórie Teplej a Žakýla sa objavujú aj v jeho tvorbe. Najznámejšia je povesť Hudcov vrch. Počas jeho pôsobenia v obci sa hrávali rôzne divadelné hry. Ako učiteľ v Teplej a v Žakýli pôsobil aj jeho brat  – Karol Horák.

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty