Považany
| Považany | |
| obec | |
 Kostol Povýšenia sv. Kríža
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom |
| Región | Považie |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 176 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′49″S 17°50′34″V / 48,7137°S 17,8428°V |
| Rozloha | 8,75 km² (875 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 238 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 141,49 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1263 |
| Starosta | Eva Ninisová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 916 26 |
| ŠÚJ | 506443 |
| EČV (do r. 2022) | NM |
| Tel. predvoľba | +421-32 |
| E-mailová adresa | ocu@obec-povazany.sk |
| Telefón | 032/7797216 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Považany | |
| Webová stránka: obec-povazany.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Považany sú obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]
- Svätý Kríž
- Mošovce
- Vieska nad Váhom
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1263. V roku 1960 vznikla obec zlúčením obcí Mošovce, Svätý Kríž a Vieska.
Svätý Kríž[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita na pravom behu Váhu v blízkosti Nového Mesta nad Váhom, patrila do Nitrianskej stolice. Vznik lokality sa datuje do 12. storočia. Prvá písomná zmienka sa nachádza v listine datovanej 6. októbra 1297. V nej nitrianska kapitula potvrdila, že Mikuláš, syn Jakuba, zemana zo Svätého Kríža (Kereztwr), odpredal za 64 mariek usadlosť Svätý Kríž so všetkými úžitkami a príslušenstvom a odovzdal do trvalej držby svokrovi Athlykovi, synovi Othu, jeho dedičom a ich nástupcom. Starý názov Kereztwr sa nachádza v listine z roku 1357 a aj v portálnom súpise z roku 1452. Vtedajší kostol postavili v polovici 13. storočia pravdepodobne nemeckí križiaci, ktorí dostali donáciu na Veľké Kostoľany, Žlkovce a Zelenice. Fara odvádzala roku 1332 pápežský desiatok. Patrocinium kostola bolo Povýšenie sv. kríža. Farárom v rokoch 1332 až 1337 bol Aegidius. Podľa portálneho súpisu z roku 1533 patril Svätý Kríž zemanom Svätokrížskym.
Podľa cirkevnej vizitácie z roku 1560 zemepánom lokality bol Sentpéteri. V tom čase bol kostol a pri ňom sa nachádzajúci cintorín v dezolátnom stave. V roku 1598 bolo v dedine deväť zemianskych domov, v roku 1600 osem, 1601 desať a v roku 1603 šesť domov. V roku 1715 mala sedem želiarskych domácností a v roku 1753 dvadsaťsedem rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 319 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 54 a počet obyvateľov na 380. Obyvateľstvo sa okrem poľnohospodárstva zaoberalo košikárstvom.
Mošovce[upraviť | upraviť zdroj]
Najstarší záznam o Mošovciach je v listine Bela IV. z 18. marca 1263, ktorou udeľuje kláštoru na Panónskom vrchu výmenou za svoje majetky pri Köszegu Nové Mesto nad Váhom a majetky na okolí. Pri vymedzení tohto majetku sa uvádza, že hraničí popri Váhu s obcou Mošovce, v miestach, kde je háj Lusuch a cesta, ktorá vedie až k nejakej hruške a odtiaľ k čachtickým viniciam. Obec patrila viacerým zemanom. V roku 1715 mala 6 poddanských a 13 želiarskych domácností, v roku 1753 tu žilo 28 rodín. V roku 1787 tu bolo 38 domov a 263 obyvateľov. V roku 1828 vzrástol počet domov na 76 a počet obyvateľov na 528. Zaoberali sa roľníctvom, čipkárstvom a výšivkárstvom.
Vieska nad Váhom[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa spomína v roku 1368. Patrila ku kráľovským majetkom, neskôr panstvu Tematín, potom viacerým zemanom. Ako aj v ostatných obciach i vo Vieske narobil Váh často mnoho škôd. Najväčšej povodni v roku 1813 padlo za obeť viacero domov. V roku 1753 tu žilo 17 poddanských rodín, v roku 1787 mala 12 domov a 110 obyvateľov, v roku 1828 poklesol počet domov na 10 a znížil sa aj počet obyvateľov na 67. Na Váhu pracovali do roku 1904 tri mlyny. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová empírová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1830. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Kostol vznikol za prispenia Alexandra Rudnaya. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho výstavby. Nachádzaja sa tu výmaľba od F. Baslera z roku 1859.[4] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi a čabrakami, priečelie je dekorované pilastrami. Veža je členená kordónovými rímsami a slepými arkádami, ukončená je ochodzou a atypickou barokovou helmicou. Nad portálom je umiestnené termálne okno a erb Alexandra Rudnaya.
- Rodný doma Alexandra Rudnaya, jednopodlažná ľudová stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia. Úpravami prešiel v 20. storočí.[5] Na objekte je umiestnená pamätná tabuľa arcibiskupa z roku 1928.[6]
-
Kostol Povýšenia sv. Kríža -
Interiér kostola -
Rodný dom Alexandra Rudnaya -
Pamätná tabuľa Alexandra Rudnaya
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Alexander Rudnay (* 1760 - † 1831), rímskokatolícky kňaz, ostrihomský arcibiskup, kardinál a národný dejateľ. Pochovaný je v Ostrihome, kde pôsobil ako arcibiskup. V súčasnosti je po ňom v Považanoch pomenovaná Základná Škola Alexandra Rudnaya.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Považany - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Považany
