Prosečné (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°10′29″S 19°30′49″V / 49,1747°S 19,5136°V / 49.1747; 19.5136
Prosečné
vrch
Velke borove leto pohlad na prosecne.jpg
Prosečné z Veľkého Borového
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Liptovský Mikuláš
Obce Veľké Borové, Kvačany, Prosiek
Pohorie Chočské vrchy
Podcelok Prosečné
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 372,2 m n. m.
Súradnice 49°10′29″S 19°30′49″V / 49,1747°S 19,5136°V / 49.1747; 19.5136
Geologické zloženie Vápenec, Dolomit
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrá turistická značka z Veľkého Borového
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Prosečné (Chočské vrchy)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Prosečné (1 372,2 m n. m.)[1] je výrazný vrch v Chočských vrchoch na Slovensku. Je najvyšším vrchom ich najvýchodnejšieho rovnomenného podcelku a nachádza sa nad Prosieckou dolinou, približne 11 km severozápadne od Liptovského Mikuláša.[2] .

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Chočských vrchov, v geomorfologickom podcelku Prosečné.[3] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Veľké Borové, Kvačany a Prosiek.[4] Západné svahy Prosečného zasahujú na územie národnej prírodnej rezervácie Prosiecka dolina.[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Mohutný masív je zo severu ohraničený Zubereckou brázdou, z východu Kvačianskou dolinou, z juhu Liptovskou kotlinou a zo západu Prosieckou dolinou. Budovaný je dolomitmi a vápencami. Súčasťou rozsiahleho masívu sú sedlom oddelené, východne situované vrchy Čierna hora (1 094 m n. m.) a Hrádková (1 206 m n. m.). Severným smerom leží vrch Diel (1 051 m n. m.), západným Lomné (1 278 m n. m.) a Čerenová (1 221 m n. m.).[5] Masív odvodňuje na severozápade a západe riečka Prosiečanka, na severe Borovianka, smerujúca do Kvačianky, tečúcej východným okrajom masívu.

Západné svahy klesajú do Prosieckej doliny, ktorá je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie, východné strmo zostupujú do menšieho údolia, oddeľujúceho susednú Hrádkovú. Jej východné svahy tvoria Kvačiansku dolinu, taktiež chránenú lokalitu. Celý masív je krasovou oblasťou. Najbližšími sídlami sú asi 2 km severne vzdialené Veľké Borové, juhovýchodne situované Kvačany a juhozápadne ležiaci Prosiek.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Nesúvislý porast vrcholovej časti umožňuje obmedzený, no zaujímavý kruhový rozhľad. Okrem okolitých Chočských vrchov je možné pozorovať blízku Liptovskú kotlinu s Liptovskou Marou, Skorušinské vrchy, hrebeň Oravskej Magury, Oravských Beskýd, časť Malej a Veľkej Fatry, Nízke i Západné Tatry.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 37.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.
  5. Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-19]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]