Rakúsy (okres Kežmarok)
| Rakúsy | |
| obec | |
 | |
| Pôvod názvu: staronemecký výraz (rucken – klčovať) | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Kežmarok |
| Región | Podtatranský |
| Časti | Rakúsy obec, Rakúsy osada |
| Vodné toky | Schwarzbach, Krivodol |
| Nadmorská výška | 676 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′17″S 20°23′16″V / 49,1881°S 20,3877°V |
| Rozloha | 6,34 km² (634 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 415 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 538,64 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1288 |
| Starosta | Monika Jurašková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 059 76 (pošta Mlynčeky) |
| ŠÚJ | 523798 |
| EČV (do r. 2022) | KK |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Rakúsy 35 059 76 Mlynčeky |
| E-mailová adresa | obec.rakusy@stonline.sk |
| Telefón | 052 468 42 71 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Webová stránka: rakusy.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Rakúsy (v minulosti Rokus, nem. Roks, Rox, maď. Rókus(z), Rokus(z))[4] sú obec na Slovensku v okrese Kežmarok.
Leží 7 km od Kežmarku smerom na Tatranskú Kotlinu.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Rakúsy bola založená na území, ktoré daroval Belo IV.(uhorský kráľ, príslušník arpádovského rodu) v roku 1263 servientovi Leonardusovi. (Servient bol v Uhorsku v období raného feudalizmu bezprostredný vazal kráľa, vykonávajúci vojenskú službu v kráľovskom vojsku. V 11. – 13. storočí kráľovskí servienti tvorili výsadnú zložku uhorskej spoločnosti.)
Obec Rakúsy sa prvýkrát spomína v roku 1288 pod názvom Rokus. Od tejto doby meno nezmenila, až na mutácie v rôznych jazykoch.
Zakladatelia obce a pôvodní obyvatelia boli Nemci, ktorí po príchode na terajšie územie obce Rakúsy museli pravdepodobne vyklčovať dubový les. V roku 1294 polovicu obce kúpil Kežmarčan Henc. Neskôr sa stala poddanskou obcou mesta Kežmarok. Začiatkom 19. storočia patrila obec niekoľkým šľachtickým rodinám. V roku 1848 sa obyvatelia Rakús vymanili z poddanstva šľachticov a zemského pána mesta Kežmarku.
V obci je rímskokatolícky kostol sv. Martina biskupa z roku 1883 a evanjelický kostol z roku 1792.
Historické pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Rímskokatolícky Kostol sv. Martina bol postavený v roku 1883 v štýle pseudogotickom, vedľa pôvodného kostola, ktorý bol už značne schátralý. Existencia pôvodného rímskokat. kostola je podľa archívnych záznamov známa už v roku 1307. Po tridsiatich piatich rokoch od výstavby súčasného rím.-kat. kostola bola v roku 1928 prekrytá plechom kostolná veža. Kostol sv. Martina je jedno-loďová stavba s polygonálnym uzáverom, predstavanou vežou so zvonicou, v lodi s pruskými klenbami. Fasády sú členené lizénovým lemovaním, okná s lomeným oblúkom sa nachádzajú iba na východnej fasáde. Hlavný oltár je iba pozostatkom zo starého gotického oltára Panny Márie z poslednej štvrtiny 15. storočia. Zachovala sa iba skriňa s párom pohyblivých krídel. Skriňa je štvorpolová, po stranách strednej niky so sochou Madony s Ježiškom boli kedysi maľované postavy sv. Barbory, Margity, Alžbety a Kataríny. Na ľavom pohyblivom krídle je na prednej strane obraz Zvestovanie, dolu Narodenie Pána. Na zadnej strane hore Svätý Juraj s drakom, dolu sv. Magdaléna. Na pravom krídle sú na prednej strane obrazy hore Navštívenie a dolu Klaňanie troch kráľov. Na zadnej strane hore sv. Imrich, dolu sv. Ján Krstiteľ. Pozadie scén na prednej strane tvorí zlatý brokát, na zadnej strane je pozadie neutrálne modrozelené. Obrazy sa zaraďujú k neskorogotickému tabuľovému maliarstvu na Slovensku. Boli reštaurované v roku 1974 v snahe čo najviac sa priblížiť stredovekému originálu. Autorkou reštaurátorských prác je akad. maliarka Katarína Schnitzerová. Podľa zachovaných častí oltára je možné predpokladať, že pôvodný kostol bol zasvätený Panne Márii. Nový kostol postavený v 2. polovici 19. storočia bol zasvätený sv. Martinovi biskupovi a pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj obraz Sv. Martina na koni deliaceho sa o plášť so žobrákom od neznámeho autora. Drevené súsošie, ktoré zobrazuje sv. Martina na koni deliaceho sa o svoj plášť so žobrákom je dielom ľudového rezbára Ludvika Korkoša, rodáka z Jurgova.
Evanjelický kostol bol za pomoci evanjelického cirkevného zboru z Kežmarku postavený v priebehu roka 1797. Hlavným staviteľom kostola bol Jozef Kolbay a ako stavebným materiál bol použitý kameň a tehla. Kostol je klasicistický, jednoloďový s polkruhovým uzáverom, veža vysoká 28,5 m bola pristavaná v roku 1897. Bočné fasády sú hladké so skosenými hranami. Strecha je sedlová. Jej dĺžka je 19 m, šírka 11 m a výška 5,5 m. Vo veži sú umiestnené tri zvony s hmotnosťou 696 kg, 368 kg a 69 kg. Interiér kostola je jednoduchý. Oltár pseudoklasicistický, uprostred obraz Ježiša v Getsemanskej záhrade od V. Kissa z roku 1924. Okolo kazateľnice sú znázornené postavy evanjelistov a uprostred nich Ježiš Kristus. V stene kostola je vsadená mramorová tabuľa ako spomienka na obete 1. svetovej vojny. Z vybavenia kostola sa zachovali bohoslužobné nádoby a dva strieborné svietniky. Vzácny historický organ, pochádza z dielne Jozefa Kolbayho a bol postavený v roku 1882. Má spolu 8 registrov. Interiér kostola dotvára 37 lavíc. Po odchode nemeckého obyvateľstva kostol nebol využívaný, preto značne chátral. V roku 2000 sa evanjelický cirkevný zbor v Kežmarku z iniciatívy pána Andreja Vaverčáka rozhodol, že zrekonštruuje tento kostol. Kostol sa odvodnil, a postupne sa vymenila vonkajšia i vnútorná omietka, uskutočnila sa výmena okien, kostol sa zelektrifikoval a vymaľoval. Interiér kostola sa doplnil kruhovým kovaným lustrom, ktorého autorom je Ján Scholcz. Vďaka týmto prácam sa evanjelický kostol opäť stal ozdobou Rakús.
Klasicistická kúria z polovice 19. storočia.V minulosti budova evanjelickej fary, kde je teraz materská škola.
Stavby nemeckej architektúry zo 17. storočia, nachádzajúce sa na hlavnej ulici (dom rodiny Kaulovcov z r. 1650)
Budova bývalej evanjelickej školy
Obecný urbársky dom dnes obecný úrad
Keltské meče, ktoré objavil M. Greisiger na rašelinových poliach
Z minulosti (nezachované)
[upraviť | upraviť zdroj]Katolícky kostol Panny Márie z roku 1307, v ktorom sa nachádzali dva oltáre (Panny Márie a sv. Martina); tri chóry; historický organ; kazateľnica a murovaná sakristia
Drevená zvonica z obdobia stredoveku, s dvoma zvonmi (dodnes zachovaný zvon Mária z r. 1656)
Drevená katolícka fara v roku 1812 zhorela
Katolícka škola z roku 1829, umiestnená pod brehom, na ktorom stojí katolícky kostol
Dva mlyny, dve pastierne, dva liehovary, pálenica s komínom, tri kolárske dielne, krajčírska dielňa, kováčska dielňa, stolárska a kušnierska dielňa
Symboly obce
[upraviť | upraviť zdroj]Obec Rakúsy používala v 18. storočí vo svojej obecnej pečati veľmi zaujímavý erb, umiestnený dokonca na renesančnom štíte. Z trojvršia alebo z pažite so srdcom uprostred vyrastajú 4 dubové listy a nad nimi je žaluď. V súčasnosti obec používa erb schválený historikom Dr. Ivanom Chalupeckým, ktorý graficky do dnešnej podoby upravil výtvarník Vladimír Labuda. Dnešná podoba erbu je: na striebornom (bielom) štíte je uprostred červené srdce, z ktorého vyrastajú na ratolestiach 4 dubové listy. Na vrchu je žltý žaluď. Obecná vlajka je podľa farieb erbu kombináciou farieb žltej, bielej, červenej a zelenej.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.