Róbert Remiáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Róbert Remiáš
Narodenie22. máj 1970
Bratislava, ČSSR
Úmrtie29. apríl 1996 (25 rokov)
Bratislava, Slovensko
Známy vďakasprostredkovateľ medzi novinármi a svedkom únosu Michala Kováča ml.
Profesiaslovenský policajt, neskôr podnikateľ

Róbert Remiáš (* 22. máj 1970, Bratislava – † 29. apríl 1996, Bratislava) bol slovenský policajt, neskôr podnikateľ. Jeho smrť je spájaná s účasťou SIS na zavlečení Michala Kováča mladšieho, o čom svedčil jeho blízky priateľ Oskar Fegyveres. Túto kauzu z obdobia vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998 znemožňovali vyšetriť Mečiarove amnestie.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 22. mája 1970 v Bratislave ako Róbert Michalík. Keď mal 3 roky, jeho rodičia sa rozviedli. Róbert žil s matkou. Mal 9 rokov, keď sa jeho matka druhýkrát vydala a v roku 1988 si zmenil na vlastnú žiadosť priezvisko Remiáš po nevlastnom otcovi.[1]

Absolvoval strednú školu pohraničnej stráže v Holešove. Počas štúdia sa stal blízkym priateľom Oskara Fegyveresa. Neskôr obaja spolu slúžili v útvare pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave. Ako 20-ročný sa oženil. Následne začal spoločne s Fegyveresom pracovať na kriminálnej polícii[2] a zároveň študovať právo na policajnej akadémii.[1] Oskar Fegyveres odišiel od polície k SIS. Onedlho na to odišiel od polície i Remiáš, ktorý následne začal podnikať.

Miesto úmrtia Róberta Remiáša

Fegyveres bol korunným svedkom v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že na únose sa podieľala SIS. Následne však z obavy o svoj život s Remiášovou pomocou utiekol do zahraničia, pričom s ním zostal v kontakte. Remiáš bol následne sledovaný a podľa viacerých svedectiev vyjadroval tiež strach o svoj život.

Vražda[upraviť | upraviť zdroj]

Zahynul 29. apríla 1996 okolo 22:15 po výbuchu automobilu značky BMW, na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta, na následky šoku, nadmerného pôsobenia účinkov ohňa a vysokej teploty. Vyšetrovanie preukázalo, že príčinou výbuchu automobilu na kombinovaný benzínový aj plynový pohon bolo asi 150 až 200 g výbušniny.

Bol pochovaný 13. júla 1996. Jeho vražda ostala dodnes nevyšetrená a páchatelia nepotrestaní.[3]

Jeho vražda je zločin so silným politickým pozadím z obdobia III. vlády V. Mečiara. Do r. 2018 nemala nepochybne identifikovaných a právoplatne usvedčených páchateľov. Podľa hypotéz kriminálnych expertov, zúčastnených vyšetrovateľov a právnikov súvisela s vyšetrovaním únosu prezidentovho syna M. Kováča, ml., jej vyšetrovanie však bolo vedené ako osobitná nesúvisiaca kauza. Vysokí funkcionári Ministerstva vnútra SR a vládna propaganda sa dlho pokúšali udalosť (teda samotný výbuch auta a jeho následnú smrť) vykladať ako následok "samovznietenia" vozidla, nezastavili sa ani pred očierňovaním obete. Už v r. 1996 polícia zaistila nepochybný dôkaz o existencii nástražného výbušného systému a z vraždy obvinila dvoch príslušníkov podsvetia a v r. 1998 aj vtedajšieho riaditeľa SIS I. Lexu ako údajného objednávateľa zločinu. V r. 2006 bolo trestné stíhanie obvinených, vrátane Lexu, zastavené špeciálnou prokuratúrou. Vyšetrovanie bolo vo februári 2016 znovu obnovené na základe "nových poznatkov" polície a prokuratúry. [4]

Reakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Mečiar o vražde Róberta Remiáša: „Skutok sa nestal. To znamená, žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi,“[5]

V súvislosti s vraždou bol od decembra 2002 stíhaný aj vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa, ktorého v roku 2006 súd zbavil obvinenia. Ďalší obvinení mali podľa svedka Karola Szatmáryho konať na príkaz mafiánskeho bosa Miroslava Sýkoru. Obvinený Imrich Oláh, bol pravdepodobne zavraždený niekoľko mesiacov potom.[6] Tretí obvinený Jozef Roháč, v súčasnosti vyšetrovaný pre podozrenie z ďalších vrážd, bol zadržaný v Česku a neskôr prevezený do Maďarska. Roháčovi v máji 2017 súd v Maďarsku za iné mafiánske vraždy vymeral doživotný trest.[3] Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. Obvinenia zrušil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pre nedostatok dôkazov.[3]

Bývalý známy Remiáša a zároveň bývalý agent SIS Peter Tóth tvrdí, že svedok Szatmáry je nedôveryhodný a že vyšetrovateľ Július Šáray išiel nesprávnym smerom, keď obvinil Ivana Lexu (SIS)[7], pretože tak zbytočne spájal Remiášovu smrť so skutkom zavlečenia a to vo čase, keď už boli platné Mečiarove amnestie.[8] Szatmáryho v roku 2006 našli utopeného vo Váhu, pričom sa nepreukázalo cudzie zavinenie. [3]

V Kováčikovom uznesení nie je žiadna zmienka o tom, že by bol Remiáš zapletený do obchodovania s drogami či ďalších nelegálnych aktivít, ktoré spomínal vo svojom vystúpení Mečiar. Prekvapivo však o tom v rámci vyšetrovania vypovedal Peter Tóth. [3]

Na mieste výbuchu postavil výtvarník Fero Guldan symbolický kríž. Na výročie Remiášovej smrti (29. apríla) sa pri ňom schádzajú ľudia, aby si uctili jeho pamiatku.

Vražda Róberta Remiáša je spracovaná v knihe Petra Tótha Krycie meno Bežec a je námetom knihy Dominika Dána Popol všetkých zarovná z roku 2005 a čiastočne aj filmu Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b HRABINSKÁ, Marianna. „Stále čakám na syna.“ Výpoveď matky zavraždeného syna. [online]. Svetové združenie bývalých politických väzňov, [cit. 2016-05-14]. Dostupné online.
  2. ↑ TÓTH, Peter. Priateľovi pomohol, seba zachrániť nemohol *Zavraždený Róbert Remiáš by mal dnes 27 rokov, vyšetrovanie nepokračuje. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-04-28. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b c d e MATÚŠ BURČÍK. Rok 1996: Smrť Remiáša. Zločin, o ktorom mafiáni nechcú hovoriť. domov.sme.sk, 14. dec 2017. Dostupné online [cit. 2017-12-15].
  4. ↑ ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 450.
  5. ↑ A.S., Petit Press. Skutky sa na Slovensku nezvyknú stávať. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2017-07-06].
  6. ↑ Obvinený z vraždy Remiáša je mŕtvy, zabil ho Černák. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-10-29. Dostupné online [cit. 2016-05-14]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ BÁRDY, Peter. Kto si objednal smrť Remiáša a kto vraždil? Bývalý vyšetrovateľ označil vinníkov. aktuality.sk. Dostupné online [cit. 2017-06-13].
  8. ↑ Peter Tóth: Vyšetrovanie vraždy Remiáša išlo nesprávnym smerom - Pravda.sk. Pravda.sk, 2017-04-26. Dostupné online [cit. 2017-06-13].
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Róbert_Remiáš&oldid=7780710“