Róbert Remiáš

Róbert Remiáš
Narodenie	22. máj 1970 Bratislava, ČSSR
Úmrtie	29. apríl 1996 (25 rokov) Bratislava, Slovensko
Známy vďaka	sprostredkovateľ medzi novinármi a svedkom únosu Michala Kováča ml.
Profesia	slovenský policajt, neskôr podnikateľ
Biografický portál

Róbert Remiáš (* 22. máj 1970, Bratislava – † 29. apríl 1996, Bratislava) bol slovenský policajt, neskôr podnikateľ. Jeho smrť je spájaná s účasťou SIS na zavlečení Michala Kováča mladšieho, o čom svedčil jeho blízky priateľ Oskar Fegyveres. Túto kauzu z obdobia vlády Vladimíra Mečiara v rokoch 1994 – 1998 znemožňovali vyšetriť Mečiarove amnestie.

Život

Narodil sa 22. mája 1970 v Bratislave ako Róbert Michalík. Keď mal 3 roky, jeho rodičia sa rozviedli. Róbert žil s matkou. Mal 9 rokov, keď sa jeho matka druhýkrát vydala a v roku 1988 si zmenil na vlastnú žiadosť priezvisko Remiáš po nevlastnom otcovi.

Absolvoval strednú školu pohraničnej stráže v Holešove. Počas štúdia sa stal blízkym priateľom Oskara Fegyveresa. Neskôr obaja spolu slúžili v útvare pohraničnej stráže v Devínskej Novej Vsi pri Bratislave. Ako 20-ročný sa oženil. Následne začal spoločne s Fegyveresom pracovať na kriminálnej polícii a zároveň študovať právo na policajnej akadémii. Oskar Fegyveres odišiel od polície k SIS. Onedlho na to odišiel od polície i Remiáš, ktorý následne začal podnikať.

Miesto úmrtia Róberta Remiáša

Fegyveres bol korunným svedkom v kauze zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny. Vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom uviedol, že na únose sa podieľala SIS. Následne však z obavy o svoj život s Remiášovou pomocou utiekol do zahraničia, pričom s ním zostal v kontakte. Remiáš bol následne sledovaný a podľa viacerých svedectiev vyjadroval tiež strach o svoj život.

Vražda

Zahynul 29. apríla 1996 okolo 22:15 po výbuchu automobilu značky BMW, na križovatke ulíc Karloveská, Botanická a Devínska cesta, na následky šoku, nadmerného pôsobenia účinkov ohňa a vysokej teploty. Vyšetrovanie preukázalo, že príčinou výbuchu automobilu na kombinovaný benzínový aj plynový pohon bolo asi 150 až 200 g výbušniny.

Bol pochovaný 13. júla 1996. Jeho vražda ostala dodnes nevyšetrená a páchatelia nepotrestaní.

Jeho vražda je zločin so silným politickým pozadím z obdobia III. vlády V. Mečiara. Do r. 2018 nemala nepochybne identifikovaných a právoplatne usvedčených páchateľov. Podľa hypotéz kriminálnych expertov, zúčastnených vyšetrovateľov a právnikov súvisela s vyšetrovaním únosu prezidentovho syna M. Kováča, ml., jej vyšetrovanie však bolo vedené ako osobitná nesúvisiaca kauza. Vysokí funkcionári Ministerstva vnútra SR a vládna propaganda sa dlho pokúšali udalosť (teda samotný výbuch auta a jeho následnú smrť) vykladať ako následok "samovznietenia" vozidla, nezastavili sa ani pred očierňovaním obete. Už v r. 1996 polícia zaistila nepochybný dôkaz o existencii nástražného výbušného systému a z vraždy obvinila dvoch príslušníkov podsvetia a v r. 1998 aj vtedajšieho riaditeľa SIS I. Lexu ako údajného objednávateľa zločinu. V r. 2006 bolo trestné stíhanie obvinených, vrátane Lexu, zastavené špeciálnou prokuratúrou. Vyšetrovanie bolo vo februári 2016 znovu obnovené na základe "nových poznatkov" polície a prokuratúry.

Reakcie

Vladimír Mečiar o vražde Róberta Remiáša: „Skutok sa nestal. To znamená, žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi,“

V súvislosti s vraždou bol od decembra 2002 stíhaný aj vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa, ktorého v roku 2006 súd zbavil obvinenia. Ďalší obvinení mali podľa svedka Karola Szatmáryho konať na príkaz mafiánskeho bosa Miroslava Sýkoru. Obvinený Imrich Oláh, bol pravdepodobne zavraždený niekoľko mesiacov potom. Tretí obvinený Jozef Roháč, v súčasnosti vyšetrovaný pre podozrenie z ďalších vrážd, bol zadržaný v Česku a neskôr prevezený do Maďarska. Roháčovi v máji 2017 súd v Maďarsku za iné mafiánske vraždy vymeral doživotný trest. Bratislavská krajská prokuratúra zastavila trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča za vraždu Róberta Remiáša dňa 18. septembra 2006. Obvinenia zrušil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik pre nedostatok dôkazov.

Bývalý známy Remiáša a zároveň bývalý agent SIS Peter Tóth tvrdí, že svedok Szatmáry je nedôveryhodný a že vyšetrovateľ Július Šáray išiel nesprávnym smerom, keď obvinil Ivana Lexu (SIS), pretože tak zbytočne spájal Remiášovu smrť so skutkom zavlečenia a to vo čase, keď už boli platné Mečiarove amnestie. Szatmáryho v roku 2006 našli utopeného vo Váhu, pričom sa nepreukázalo cudzie zavinenie.

V Kováčikovom uznesení nie je žiadna zmienka o tom, že by bol Remiáš zapletený do obchodovania s drogami či ďalších nelegálnych aktivít, ktoré spomínal vo svojom vystúpení Mečiar. Prekvapivo však o tom v rámci vyšetrovania vypovedal Peter Tóth.

Na mieste výbuchu postavil výtvarník Fero Guldan symbolický kríž. Na výročie Remiášovej smrti (29. apríla) sa pri ňom schádzajú ľudia, aby si uctili jeho pamiatku.

Vražda Róberta Remiáša je spracovaná v knihe Petra Tótha Krycie meno Bežec a je námetom knihy Dominika Dána Popol všetkých zarovná z roku 2005 a čiastočne aj filmu Únos režisérky Mariany Čengel Solčanskej.