Sofijská synagóga
| Sofijská synagóga | |
| synagóga | |
 pohľad na budovu zo severozápadu z ulice Exarch Josif
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Sofia |
| Mesto | Sofia |
| Náboženstvo | judaizmus |
| Súradnice | 42°42′01″S 23°19′16″V / 42,700278°S 23,321011°V |
| Výška | 31 m |
| Ďalšie údaje | |
| - počet kupol | 6 |
| Kapacita | 1 170 osôb |
| Architekt | Friedrich Grünanger |
| Štýly | novobarok, secesia |
| Výstavba | 1905 – 1909 |
| - dokončenie | 1909 |
| Dátum | |
| - posvätenia | 9. september 1909 |
| Vlastník | Židovská náboženská obec v Sofii |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Sofia Synagogue | |
| Webová stránka: http://www.sofiasynagogue.com/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sofijská synagóga (bulh. Софийска синагога)[1][2] je sefardská synagóga, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v Sofijskej oblasti v západnom Bulharsku.[3][4][5][6][1][7][8][9][10][2][11][12] Má pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[3][10][9][11] Je funkčným svätostánkom sofijskej židovskej komunity.[3]
Iné názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Budova je známa aj ako Sofijská centrálna synagóga (bulh. Софийска централна синагога – Sofijska centralna sinagoga),[1][7][11] Centrálna sofijská synagóga (bulh. Централна софийска синагога – Centralna sofijska sinagoga),[8][9][10] Centrálna synagóga (bulh. Централна синагога – Centralna sinagoga),[5][12] alebo len Synagóga (bulh. Синагога – Sinagoga).[3][4][6][1]
Lokalita
[upraviť | upraviť zdroj]Synagóga sa nachádza v centrálnej časti Sofie[3][6] v rajóne Văzraždane (bulh. Възраждане)[10] na križovatke ulíc G. Vašington (bulh. Г. Вашингтон) a ulice Exarch Josif (bulh. Екзарх Йосиф).[10][9][6]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Je najväčšou synagógou na Balkánskom poloostrove,[3][8] tretou najväčšou synagógou v Európe[12][5] a zároveň najväčšou sefardskou synagógou v Európe.[8][5]
Bola postavená podľa projektu rakúskeho architekta[4][3][11][6][1] Friedricha Grünangera.[3][4][11][12][5][6] Budovu postavili miestni bulharskí staviteľskí majstri s výnimkou mramorových obkladov, ktoré boli zhotovená talianskymi majstrami, ktorí za týmto účelom do Sofie prišli.[8]
Výstavba bola financovaná predovšetkým z darov sofijskej židovskej komunity.[11] Celková ceny výstavby dosiahla čiastku 437 000 zlatých levov.[2] Veľká časť čiastky bola darom troch bohatých sofijských Židov – Ezru Solomona Tadjera, Avrama Davičona Levyho a Bena Basama – ktorí patrili zároveň aj k iniciátorom výstavby novej synagógy.[12]
Je jednou z emblematických stavieb Sofie,[12] hrá významnú úlohu v urbanistickej štruktúre centra Sofie a spolu s neďaleko stojacou mešitou Baňa Baši, ako aj pravoslávnou Katedrálou svätej Nedele vytvára pomyselný trojuholník, ktorý spája svätyne troch hlavných náboženstiev v Sofii.[3][11][12]
Budova je typickou stavbou bulharského národného romantizmu zo začiatku 20. storočia. Architektonicky ide o eklektickú stavbu, ktorá spája niekoľko historizujúcich štýlov. Spája v sebe novobarok,[3] viedenskú secesiu ako aj prvky maurskej[8][3] a byzantskej architektúry.[3][11] Pri výstavbe bolo vizuálne využité veľké množstvo židovskej symboliky, pričom najvyužívanejším symbolom bolo číslo 8, ktoré sa objavuje vo viacerých podobách.[11] Typovo je stavba totožná s bývalou viedenskou synagógou na Zirkusgasse[3][12][6] (postavená v rokoch 1885 – 1887 a neskôr zničená nacistami),[12][6] berlínskou Novou synagógou na Oranienburger Strasse, ako aj synagógou v maďarskom Segedíne.[3] Je však väčšia než bola budova viedenskej synagógy, ktorá sa sofijskej synagóge stala hlavným vzorom.[12]
Kapacita synagógy je 1170 miest.[3][8][2][6] Budova sa vyznačuje výbornými akustickými vlastnosťami.[8] Celková plocha interiéru dosahuje 659 m²[5][2] a celková zastavaná plocha areálu prevyšuje 1000 m².[2]
Exteriér
[upraviť | upraviť zdroj]Pôdorys budovy je štvorcového tvaru.[11] Ide o budovu s centrálne uloženou kupolou a predsieňou.[3][11][8][2][11][5] Priemer kupole dosahuje približne 20 metrov[11][2][8][3][11][5] a jej najvyšší bod, ktorý tvorí aj najvyšší bod budovy samotnej je vo výške 31 metrov.[3][8][2] Kupola samotná je vysoká až 23 metrov.[2][5] Kupola zároveň predstavuje dominantný prvok celkového vizuálneho vzhľadu synagógy.[3][8] Pôdorys základne kupoly je rovnako ako pôdorys naosu osemuholníkový.[8][2][11] Areál strechy je taktiež obkolesený šiestimi malými vežičkami.[6]
V rohoch pri základni kupoly sa nachádzajú ďalšie štyri menšie kupoly[11][2] a celkovo sa v priestore strechy nachádza ešte jedna menšia kupola, ktorých je tak dokopy päť.[6]
Pred vchodom do budovy sa vo vrchnej časti fasády predsiene nachádzajú dve menšie vežičky. Ide o komíny z podlahového vykurovacieho systému budovy.[2]
Fasády budovy sa vyznačujú bohatou dekoratívnou výzdobou, predovšetkým rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a kameňorytom.[3][8]
Interiér
[upraviť | upraviť zdroj]Pri výstavbe interiéru boli striktne dodržiavané židovské náboženské tradície.[2]
Fasády interiéru sú tak ako exteriérové fasády bohato dekorované rôznymi architektonickými elementami, reliéfmi a kameňorytom.[3][8] Podlaha budovy je dekorovaná viedenskou polychrómnou mozaikou.[3][11]
Naos je osemuholníkového pôdorysu. V každom zo štyroch rohov budovy sa nachádza koncha. Konchy ako aj priestor medzi nimi sú oddelené od naosu budovy arkádami nad ktorými sa nachádza galéria, ktorá bola určená ako oddelený priestor pre ženy.[3][8][11] Stĺpy sú zhotovené z kararského mramoru.[3][8]
Z centrálnej časti kupoly sa spúšťa rozmerný dekoratívny luster, ktorý váži až 2250 kg. Je vyrobený z mosadzi a skla. Tento ako aj niektoré ďalšie svietniky a okrasné prvky synanógy boli dovezené z Viedne.[8] Pred svätostánkom (Aron ha-kodeš), v ktorom sa uchováva Tóra, ako aj ďalšie písomnosti a relikvie sa nachádza pódium z bieleho mramoru s parapetom.[3][11] Sedačky v chráme sú drevené, zhotovené z tzv. slavónskeho dubu zo stromov, ktoré pochádzali z dubov dovezených zo srbských lesov.[2]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Príprava výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatkom 20. storočia sa na území Sofie nachádzalo niekoľko synagóg, Sofijská židovská obec však rozhodla o výstavbe novej reprezentatívnej budovy synagógy, ktorá by dôstojne predstavovala centrum miestnej židovskej komunity. Ako miesto na výstavbu bol vybraný priestor, kde sa do tej doby nachádzal midraš[11][8] Ševet Achim,[8] ako aj ďalšia zo sofijských synagóg známa pod názvom Ahava ve Chesed.[2][8][6]
V priebehu októbra 1903 zvolal predseda Sofijskej židovskej obce Ezra Solomon Tadjer schôdzu na ktorej sa mali posúdiť otázky ohľadom výstavby novej synagógy. Výstavba bola v priebehu schôdze schválená a zároveň bola vybraná komisia pre výstavbu. Predsedom komisie sa stal Avram Davičon Levy a ďalšími členmi boli rabín M. Ehrenpreis, rabín Davičon Pipano, Ezra Solomon Tadjer, Ezra B. Jakov, Avram Isak Levy, Leon David Atie, Chaim Isak Almoznino a Avram B. David. Nasledovala príprava a zarovnanie terénu pre výstavbu a výber architekta.[8] Tým sa sa stal významný rakúsky architekt Friedrich Grünanger,[8][2] ktorý zhotovil projekt synagógy v priebehu roku 1904.[3]
Prvý navrhnutý projekt nebol predstaviteľmi židovskej obce schválený a Grünangerovi bolo odporučené inšpirovať sa budovami niektorých významných európskych sefardských synagóg a to predovšetkým stavbou vtedajšej viedenskej mestskej synagógy. Grünanger z tohto dôvodu odišiel do Viedne za účelom preštudovania budovy a po návrate predstavil projekt v troch variantách, pre 500, 700, alebo 1100 návštevníkov.[8] Hoci predstaviteľov komisie najviac zaujal tretí variant určený pre 1100 návštevníkov, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa rozhodlo o výstavbe variantu druhého, ktorý mal slúžiť pre 700 návštevníkov. [8]
Výstavba a otvorenie
[upraviť | upraviť zdroj]Základný kameň budovy bol položený 13. novembra 1905.[8] Čoskoro po začiatku výstavby komisia prehodnotila svoje rozhodnutie o kapacite synagógy. Z dôvodu rýchleho rozvoja Sofie a zvýšenej imigrácie do mesta sa začalo predpokladať, že kapacita synagógy nebude dostatočná a že je potrebné ju navýšiť. Padlo preto rozhodnutie, aby sa pokračovalo vo výstavbe podľa schváleného druhého variantu, ale s tým, že budova bude rozšírená takým spôsobom, aby sa mohla pôvodná kapacita navýšiť o ďalších 400 miest.[8]
Celá stavba nakoniec trvala štyri roky.[8][3] Budova bola dokončená v priebehu roku 1909.[3][8][11][6] Ihneď sa začalo s prípravou slávnostného vysvätenia a otvorenia budovy[8], ku ktorému došlo 9. septembra 1909.[8][2][12][1]
Slávnostné otvorenie prebiehalo vo veľkolepom duchu. Udalosť bola oslavovaná ako sviatok. Kresťanskí majitelia obchodov v Sofii na znak úcty k židovskej obci nechali v tento deň svoje obchody zatvorené, ako pri veľkých kresťanských sviatkoch. Pred budovou sa nachádzali skupiny dvoch gymnastických družstiev (Makabi a Gibor), ktoré svojimi zostavami vítali prichádzajúcich. Z dôvodu významnej účasti bulharských Židov v priebehu srbsko-bulharskej vojny v roku 1885 sa otvorenia synagógy zúčastnilo veľké množstvo vysokých dôstojníkov vtedajšej bulharskej armády.[8][1]
Otvorenia sa takisto zúčastnili aj najvyššie politické špičky Bulharska,[8][11][1] vrátane cára Ferdinanda I.[8][2][11][12][6][1] a jeho manželky Eleonory von Reuss-Köstritzovej,[11][2][6][1] ministerského predsedu Aleksandra Malinova,[2][8][1] ako aj rôznych ministrov,[2][8][1] diplomatov,[2][1] sofijského[2][1] metropolitu[2][8][1] Partenija[2][1] a ďalších významných osobností.[2][8][1] Významné osobnosti vítal osobne hlavný bulharský rabín Mordechaj Ehrenpreis.[8]
Po otvorení
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálna synagóga sa stala sídlom hlavného bulharského rabína ako aj sofijského hlavného rabína a krátko po výstavbe aj religióznym centrom Židov v Bulharsku.[8] Slúžila ako hlavná synagógy pre približne 8000 sofijských Židov.[12] Istý čas bola aj sídlom bulharského židovského Najvyššieho duchovného súdu.[8]
25. októbra 1940 bola v synagóge odhalená pamätná tabuľa s menami všetkých, ktorí sa podieľali na výstavbe synagógy.[8]
V rokoch 1943 – 1944 synagóga nebola v prevádzke v dôsledku udalostí druhej svetovej vojny a faktu, že väčšina sofijských Židov bola v priebehu vojny vysťahovaná na vidiek.[7] 13. apríla 1944[2] bola budova synagógy vážne poškodená v dôsledku bombardovania Sofie,[5][11] kedy bomba zasiahla severovýchodný roh budovy. Bomba pri dopade neexplodovala.[2] Poškodené boli predovšetkým časť balkónu zo strany ulice Exarch Josif, ako aj niekoľko stĺpov v naose[8][11] a sklenené okenné vitráže.[11] Okrem toho bolo v dôsledku tejto udalosti zničená čast zbierok kníh z knižnice, ktorú pri bombardovaní zachvátil požiar.[5]
Po roku 1948 sa počet židovských obyvateľov Sofie znateľne znížil, keďže ich veľká časť sa presídlila do Izraela.[12]
V 50. rokoch 20. storočia bol vtedajší sofijský rabín Ašel Hananel zatknutý a uväznený komunistickou štátnou mocou (synagóga následne nemala rabína až do roku 1994).[7]
V roku 1955 bol budove synagógy pridelený štatút kultúrnej pamiatky.[9][10] V roku 1977 bola konštrukcia budovy mierne poškodená v dôsledku zemetrasenia.[12] V 80. rokoch 20. storočia prebehla reštaurácia budovy, ktorá bola poškodená ešte od čias druhej svetovej vojny,[8] ako aj v dôsledku neskoršieho zemetrasenia.[12] V roku 1982 padol návrh z ministerstva kultúry, podľa ktorého mala byť budova synagógy pretransformovaná na koncertnú sieň. Návrh sa však stretol s odporom zo strany predstaviteľov židovskej obce a bulharská komunistická vláda sa nakoniec s odmietavým stanoviskom stotožnila.[2]
Na začiatku 90. rokov 20. storočia bola budova plne odovzdaná späť do rúk židovskej komunity.[7] V roku 1992 bolo pri synanóge otvorené múzeum.[12][11][6] V priebehu 90. rokov 20. storočia ako aj začiatkom 21. storočia bola budova ešte niekoľkokrát reštaurovaná.[11]
Posledná veľká reštaurácia sa začala v roku 2008 a prebehla s finančným príspevkom bulharského ministerstva kultúry, ako aj súkromných príspevkov od darcov z Izraela a Spojených štátov. Práce na reštaurácii boli ukončené 9. septembra 2009 pri príležitosti stého výročia slávnostného otvorenia synagógy.[7]
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnosti je synagóga funkčným svätostánkom a funguje zároveň ako duchovné a kultúrne centrum sofijskej židovskej obce.[3] Pri synagóge pôsobí Židovské historické múzeum[11][8] a nachádza sa v nej aj bohatá knižnica.[8]
Keďže židovská komunita je v súčasnosti v Sofii pomerne malá, balkón (galéria) pôvodne využívaný pre ženské návštevníčky synagógy sa dnes na religiózne účely nevyužíva. Pre ženy je v súčasnosti vyhradená ľavá časť naosu, pričom pravá je určená pre mužov. V synagóge je umiestnených približne 400 sedadiel.[2] Priamo vo veľkej hale sa však dnes konajú náboženské obrady väčšinou len pri príležitosti významných židovských sviatkov. Bežné sobotné obrady sa z dôvodu neveľkej početnosti židovskej náboženskej komunity konajú v menšej hale.[7]
Synagóga je aj dnes sídlom hlavného bulharského rabína ako aj hlavného sofijského rabína.[11]
Židovské historické múzeum
[upraviť | upraviť zdroj]Židovské historické múzeum (bulh. Еврейският исторически музей – Evrejskijat istoričeski muzej) sa nachádza na druhom poschodí stavby. Múzeum bolo založená pri Organizácii Židov v Bulharsku „Šalom“ (bulh. Организацията на евреите в България „Шалом“ – Organizacijata na evreite v Bălgarija „Šalom“).[11][12]
V múzeu sa nachádzajú cenné kolekcie a zbierky historických rituálnych predmetov, odevov ako aj prekladov Tóry,[12][11][6] ako aj predmety dennej potreby z obydlí sofijských Židov[12][6] a množstvo historických fotografií.[6] Múzeum predstavuje život a obyčaje bulharských Židov od počiatkov ich objavenia sa na území dnešného Bulharska do súčasnosti.[12][6]
Ďalšia expozícia sa venuje udalostiam spojeným s holokaustom,[12] ako aj záchrane bulharských Židov počas druhej svetovej vojny.[11][12]
Výklady v múzeu sú vedené v bulharčine, angličtine a hebrejčine.[12]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Architekt Friedrich Grünanger, ktorý je autorom projektu synagógy, naprojektoval aj množstvo ďalších sofijských budov, medzi inými je aj autorom projektu rekonštrukcie cárskeho paláca. V čase výstavby synagógy bol hlavným architektom sofijského Riaditeľstva verejnej výstavby, ako aj dvorným architektom cára Ferdinanda I..[11]
- Pri výstavbe základne budovy boli ako stavebný materiál použité náhrobné kamene zo starého židovského cintorína.[2]
- Prví Židia sa na území dnešného Bulharska objavili v 10. storočí počas existencie Prvej bulharskej ríše.[5] Ďalší sa prisťahovali z území dnešného Španielska a Portugalska v v priebehu 15. storočia.[5][6]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
[upraviť | upraviť zdroj]Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][10][9][11][6]
Budova bola vyhlásená v roku 1955 za kultúrnu pamiatku národného významu. Ako dôvod ochrany je uvedená architektonicko-staviteľská, ako aj umelecká hodnota stavby. V roku 1998 bol štatút potvrdený. Dôvody ochrany ostali nezmenené.[9][10]
Názov stavby ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Centralna sofijska sinagoga (bulh. Централна софийска синагога, doslova Centrálna sofijská synagóga).[9][10]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
pohľad na budovu zvrchu -
pohľad na budovu zo severovýchodu -
pohľad na budovu zo západu -
pohľad na budovu z juhovýchodu -
pohľad na budovu z východu -
pohľad na vrchnú časť synagógy -
pohľad na centrálnu časť severnej fasády -
pohľad na centrálnu časť východnej fasády -
komíny z podlahového vykurovacieho systému nad predsieňou synagógy -
z interiéru -
z interiéru -
z interiéru -
z interiéru -
jedna z okenných vitráží v synagóge -
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q CHAZAN, Elko; GEORGIEVA, Ester; RAŠKOVA, Angelina; LEVI, Soňa. Kratka iľustrovana enciklopedija na evrejskite obštnosti v Bălgarija i technite sinagogi. Sofia : Izdatelstvo „KAMEJA DIZAJN“. 2012. 196 s. ISBN 9789546290403. S. 130 – 152. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af История [online]. sofiasynagogue.com, 2018-09-26, [cit. 2022-10-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija BĂLGARIJA – tom 10 – rem-son. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2012. 4946 s. ISBN 9789548104326. S. 4019 – 4020. (po bulharsky)
- ↑ a b c d RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Architekturno izdatelstvo arch&art. 2017. 180 s. ISBN 9789548931519. S. 109. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m STANISHEV, Georgi. Sofia – architectural guide. Berlin : DOM publishers. 2019. 320 s. ISBN 9783869226576. S. 55. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 289. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni. A guide to Jewish Bulgaria. Second, expanded and updated edition. Free speech international foundation. 2021. 192 s. ISBN 9786199131244. S. 55 – 63. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq ar as at RAJČEVSKI, Stojan. Sinagogi i kulturno nasledstvo na Evreite v Bălgarija. Sofia : Nacionalen muzej na bălgarskata kniga i poligrafija-Bălgarski bestselăr. 2009. 100 s. ISBN 9789544630744. S. 51 – 57. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h mc.government.bg, [cit. 2022-09-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2022-10-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“. 2022. 706 s. ISBN 9786191953271. S. 666 – 668. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 112 – 116. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sofijská synagóga
