Staroveská kotlina
| Staroveská kotlina | |
| geomorfologická časť Spišskej Magury | |
 Severná časť kotliny
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Kežmarok, Stará Ľubovňa |
| Časť | Veterného vrchu |
| Hranice | Veterný vrch, Repisko, Pieniny |
| Mestá | Spišská Stará Ves, Červený Kláštor, Haligovce |
| Rieky | Dunajec, Lesniansky potok, Rieka, Lipník |
| Súradnice | 49°22′19″S 20°21′40″V / 49,372°S 20,361°V |
| Najnižší bod | údolie Dunajca |
| - poloha | severný okraj územia |
| - výška | cca 450 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Staroveská kotlina je geomorfologickou časťou Veterného vrchu, podcelku Spišskej Magury.[1] Leží v jej severnej časti, v okolí mesta Spišská Stará Ves v kežmarskom a staroľubovnianskom okrese.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Kotlina sa nachádza v severnej časti Spišskej Magury a zaberá severozápadnú časť Veterného vrchu, zvažujúcu sa k rieke Dunajec. Zjednodušene zasahuje územie od Spišských Hanušoviec na juhozápade a Spišskej Starej Vsi na severozápade, po Červený Kláštor a Veľký Lipník na východe. Severný a severozápadný okraj vymedzuje štátna hranica s Poľskom, juhozápadne susedí Repisko, podcelok Spišskej Magury. Juhovýchodným smerom pokračuje podcelok Veterný vrch a severovýchodne vedie údolím Lipníka hranica s Pieninami.[1]
Územie Staroveskej kotliny je súčasťou povodia Dunajca, ktorý tečie severným okrajom tejto časti pohoria a na východnom okraji vytvára Prielom Dunajca. Najväčšími prítokmi z kotliny sú Starovinský a Hardinský potok, Rieka, Jordanec, Havka a Lipník.[2]
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálnou časťou kotliny vedie cesta II/542 zo Spišskej Belej (napojenie na I/66) cez Magurské sedlo, Spišské Hanušovce a Matiašovce do Spišskej Starej Vsi, kde križuje cestu II/543 (Spišská Stará Ves – Červený Kláštor – Haligovce – Veľký Lipník) do Hniezdna (napojenie na I/77).[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Celý Veterný vrch a teda i Staroveská kotlina leží v ochrannom pásme Pieninského národného parku. Samotný národný park leží severovýchodne, oddelený potokom Lipník. Osobitne chránené lokality sa na území kotliny nenachádzajú.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť Spišskej Magury tvorí najmä východisko do susedného Pieninského národného parku. V rámci kotliny sú atraktívne predovšetkým pamiatky v okolí Červeného Kláštora, kde sa nachádza rovnomenný kartuziánsky kláštor. V blízkosti obce začína jedinečný Prielom Dunajca, no zaujmú tiež obnovené kúpele Smerdžonka.[3]
Turistické trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej trase (Medzinárodná Mariánska turistická trasa) z Červeného Kláštora cez Plašnú (889 m n. m.) do Veľkého Lipníka - po červenej trase z Červeného Kláštora prielomom Dunajca
- po
zelenej trase z Haligoviec do Lesnice - po
modrej trase z obce Červený Kláštor ku rovnomennému kartuziánskemu kláštoru[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Po viac ako 60 rokoch obnovili kúpele Smerdžonka [online]. Petit Press, 10.01.2013, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.