Preskočiť na obsah

Stará Halič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stará Halič
obec
Kostol sv. Juraja
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Lučenec
Región Novohrad
Vodný tok Tuhársky potok
Nadmorská výška 251 m n. m.
Súradnice 48°22′00″S 19°34′27″V / 48,3668°S 19,5742°V / 48.3668; 19.5742
Rozloha 17,6 km² (1 760 ha) [1]
Obyvateľstvo 645 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 36,65 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1350
Starosta Jozef Gembec[3] (nezávislý)
PSČ 985 11 (pošta Halič)
ŠÚJ 511846
EČV (do r. 2022) LC
Tel. predvoľba +421-47
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Zavoda 116/49
985 11 Stará Halič
E-mailová adresa info@starahalic.sk
Telefón 047 43 92 331
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Stará Halič
Webová stránka: starahalic.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Stará Halič je obec na Slovensku v okrese Lučenec. Najvýznamnejšou pamiatkou je románsko-gotický kostol sv. Juraja.

Obec leží na severozápadnom okraji Lučenskej kotliny, severne sa stretávajú Ostrôžky a Revúcka vrchovina.[4] Centrom obce preteká Tuhársky potok, pričom údolie Tuhárskeho potoka bolo v roku 1975 vyhlásené za chránené územie.[5] Najvyšším bodom katastra je vrch Sedem chotárov - 602 m n. m., na vrchole ktorého sa naozaj zbiehajú chotáre siedmych obcí: Stará Halič, Gregorova Vieska, Podrečany, Tuhár, Ružiná, Lovinobaňa a Halič.

Prístup zabezpečuje cesta III/2664, ktorá je pri Haliči napojená na cestu I/75 (Veľký KrtíšLučenec). Na Tomášovce vedie z obce cesta III/2663 a do obce Tuhár vedie cesta III/2665. Okresné mesto leží 9 km juhovýchodne, Veľký Krtíš je vzdialený 29 km juhozápadne, Zvolen 51 km severozápadne a do krajského mesta je to severným smerom 72 km.

Názory na presný rok vzniku obce sa líšia. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1350, kedy tu už existovala farnosť, doložená pod názvom Gaach. Obecná kronika však hovorí, že Stará Halič vznikla už v roku 1238 a patrila haličskému panstvu, pôvodne rodu Tomajovcov. V roku 1548 ju nachádzame vo vlastníctve rodu Lučenských a v 17. storočí už patrila rodu Forgáčovcov.

V roku 1712 padla za obeť moru väčšia časť obyvateľstva obce. Pri súpise poddaných v roku 1715 žilo v obci 11 rodín poddaných, 2 rodiny želiarov a 3 rodiny taxalistov. V roku 1763 jej bolo udelené právo na vydržiavanie jarmokov štyrikrát do roka. V roku 1770 bol zemepánom Ján Forgách a patrilo mu 25 rodín poddaných a 6 rodín želiarov. Haličské panstvo grófa Forgácha vyžadovalo od svojich poddaných výlučne roboty. V chotári obce sa nachádzal veľký rybník. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, rybolovom, obchodovaním s drevom a povozníctvom. V roku 1828 žilo v 82 domoch 574 obyvateľov.[6]

Obec niesla počas svojej histórie viaceré názvy - v roku 1350 to bol už vyššie spomenutý Gaach, od roku 1424 niesla mierne pozmenený názov Galch, rok 1773 znamenal zmenu názvu na Gacsfalva a od roku 1808 išlo zas o Welkú Halič. Dnešné pomenovanie, Stará Halič, sa používa od roku 1920.

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Gotický rímskokatolícky kostol sv. Juraja pochádza z obdobia okolo roku 1300, ktorý dal postaviť Dionýz, zakladateľ rodu Lossonczyovcov, v tej dobe vlastník neďalekého zámku Halič. Nachádza sa v opevnenom areáli na miernej vyvýšenine na južnom okraji obce. Jedná sa o jednoloďovú stavbu bez veže s polygonálne ukončeným presbytériom. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou. V interiéri sa nachádzajú hodnotné gotické fresky od autora inšpirovaného dobovou talianskou nástennou maľbou. Zariadenie kostola je prevažne z 18. storočia.[7]

Drevená renesančná zvonica

[upraviť | upraviť zdroj]

Zvonica sa nachádza pri kostole. Podľa záznamu, nájdeného v medenej guli, dal zvonicu postaviť Ján Makfalvay, kapitán haličského hradu, ktorý roku 1666 padol do tureckého zajatia a tam sľúbil, že po vyslobodení dá postaviť vežu v Starej Haliči. Sľub dodržal a začal stavať. Zvonicu dokončil podľa nápisu na veži mlynár Ján Polóni v roku 1673 (orig. nápis Exstructum a Molitore Joanne Poloni A. D. 1673). Kostol a zvonica sú ohraničené obranným múrom. Vo zvonici sú zavesené štyri zvony, jeden asi z 15. storočia a tri zvony z roku 1924, pričom všetky majú svoje mená (Ďuro, Paľo, Jano a Mišo).

Pamiatková ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol so stredovekými nástennými maľbami, drevená zvonica a hradbový múr sú od roku 1963 zapísané v ústrednom zozname pamiatkového fondu. Nástenné maľby v kostole boli nariadením vlády Slovenskej republiky z 11. júna 1991, spolu s freskami v iných kostoloch, vyhlásené ako súbor stredovekých nástenných malieb za národnú kultúrnu pamiatku.[8] V roku 2001 boli stredoveké maľby navrhnuté do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, ale návrh nebol schválený.[5]

Zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Odtlačok pečatidla, ktoré pochádza z roku 1633, patrí medzi najstaršie v regióne.

Od 4. marca 1763 získala Stará Halič právo na vydržiavanie jarmokov, štyrikrát do roka.

Uznesením OZ zo dňa 4. 10. 1933 bol učiteľ Dezider Švajko poverený viesť Obecnú kroniku, ako prvý kronikár a začal ju viesť od 1. 1. 1934.

Dňa 7. mája 2009 udelili čestné občianstvo sestre Agnes Franziske Kerschbaumer, generálnej predstavenej pápežsky schváleného misijného spoločenstva PDF-Rodina Panny Márie. Sr. Agnes pochádza z rakúskeho Tirolska a v Starej Haliči pôsobí od roku 1993, kedy apoštolské sestry priviedol do obce J.E. Eduard Kojnok, vtedajší diecézny rožňavský biskup. Na zriadenie Materského domu centrály ich misijného spoločenstva im dal k dispozícii priestory bývalého trojizbového kantorského domu pri kostole a o krátky čas na to i priestory starej obecnej školy.[5]

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky v obci a blízkom okolí predurčujú lokalitu na atraktívny cieľ výletov. Priamo v obci leží Kostol sv. Juraja i renesančná zvonica, južne od obce stojí Haličský zámok.

Obcou vedie červeno značený chodník, vedúci z Haliče na vrch Sedem chotárov (602 m n. m.). Z tejto významnej turistickej križovatky sa dá (okrem iných možností) pokračovať k Divínskemu hradu alebo k vodnej nádrži Ružiná.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  5. a b c Obce regiónu. [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.noslc.sk/index_subory/obce.htm
  6. História obce [online]. [cit. 2015-06-04] http://www.starahalic.sk/historia-obce.html Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine
  7. Stará Halič [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  8. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/1991 Zb. z 11. júna 1991 o vyhlásení a zrušení vyhlásenia niektorých národných kultúrnych pamiatok [online]. Iura Edition, [cit. 2012-09-29]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]