Stehlík čížik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Stehlík čížik
Carduelis spinus - male.jpg
samček
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Spinus spinus
Linnaeus, 1758
Synonymá
čížik obyčajný, stehlík čížavý, čížik, Carduelis spinus
Rangemap-tarin.PNG
Mapa rozšírenia stehlíka čížika

██  Hniezdiaci

██  Stály

██  Zimujúci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík čížik (iné názvy: čížik obyčajný, stehlík čížavý, čížik[3][4][5]; lat. Spinus spinus alebo Carduelis spinus) je spevavec z čeľade pinkovité (Fringillidae). Hniezdi v palearktíde buď tajge alebo v horských lesoch podobného charakteru. Na Slovensku hniezdi od stredných polôh, v zime a počas migrácie sa vyskytuje na celom území.[6]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stehlík čížik meria 11[7] – 12 cm[8] a váži 12 – 14 g.[9]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Spev

10 s., Rusko.

Spev a volanie

2 min. 3 s., Anglicko

Ozýva sa dvojslabične, lomene a melancholicky znejúcim vábením "či-zi"[7] alebo "ci-lü"[8]. Spev čížika je rýchle, melodické, dlho trvajúce švitorenie[7], často ukončuje frázy spevu ostrým "krriee"[8] alebo tiahle "džžžžžžžžžž". Podobný bzučivý zvuk majú vo svojom speve i stehlík čečetka aj stehlík zelený. U čečetky znie riedko a dlho u zelienky krátko.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Čížik hniezdi v ihličnatých a zmiešaných lesoch stredných a horských polôh Slovenska.[6] V najnižších nadmorských výškach predpokladáme hniezdenie v borovicových lesoch na Záhorí, približne 150 m n. m. a najvyššie hniezdi 1 600 m n. m. (Babia hora, Tatry).[6] V obdobiach s dostatkom potravy sú hojnejšie. Početnosť kolíše od 0,1 ex./10 ha po 2,8 ex./10 ha.[6]

Ako migranta a zimujúceho ho možno nájsť na celom území Slovenska. Ťah prebieha od polovici septembra do konca novembra. Prilietajú k nám čížiky od severu a severovýchodu. Na jar migrujú v marci a v apríli.[6][9]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 20 000 – 40 000, zimujúcich jedincov 100 000 – 300 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny.[6] V roku 2001 žiadny.[10] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][11][12] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[6]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v riedkych ihličnatých a zmiešaných lesoch pretkaných otvorenými plochami (lúka, rúbaň, pasienok alebo aj ľudské sídla), ak je v nich zastúpený smrek.[6] V zimnej časti roka obýva otvorenú krajinu, parky a záhrady, kde vyhľadáva jelše a brezy.[8][9]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Čížik hniezdi veľmi vysoko na ihličnatých stromoch, od 5 – 6 m vyššie[9], spravidla na koncoch konárov.[7] Hniezdo stavia samička z lišajníkov, machu a korienkov, vnútri jemné z peria a srsti. Sama sedí na 4 – 6 modrastých vajíčkach 13 – 15 dní, samec jej nosí potravu a potom spoločne kŕmia vyliahnuté mláďatá približne 2 týždne. Hniezda 2-krát za rok v mesiacoch májjúl.[9]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zime tvoria hlavnú zložku potravy semienka jelší, smrekov a briez.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 24. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2015-11-07, [cit. 2016-10-12]. Dostupné online.
  4. Anonym (preklad: GUTTEKOVÁ, A.). Svet živočíšnej ríše. Dotlač 1. vydania. Martin: Osveta, 1984. s. 357
  5. čížik. In: Slovník súčasného slovenského jazyka A–GL, 2006. dostupné online
  6. a b c d e f g h DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Stehlík čížavý, s. 609 – 611.
  7. a b c d PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  9. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  10. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  11. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  12. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]