Preskočiť na obsah

Stibán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stibán
Stibán
Stibán
Stibán
Stibán
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec SbH3 (H3Sb)
Synonymá antimónovodík, stibín
Vzhľad bezfarebná plynná látka s nepríjemou vôňou
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 124,8 u
Molárna hmotnosť 124,7838 g/mol
Rozpustnosť vo vode veľmi málo
Teplota topenia −88,5 °C
Teplota varu −17,1 °C
Hustota 4,63 g/cm3 (pevná látka)
2,26 g/cm3 (kvapalina, −25 °C)
5,48 mg/cm3 (plyn)
Rozpustnosť v polárnych rozpúšťadlách: dobre rozpustný v etanole a v sirouhlíku
v nepolárnych rozpúšťadlách: nerozpustný
Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia 145,11 kJ/mol
Štandardná entropia 232,7 JK−1mol−1
Štandardná Gibbsová energia 147,7 kJ/mol
Merná tepelná kapacita 0,329 JK−1g−1 (konšt. tlak, 25 °C)
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
02 - horľavá látka04 - plyn pod tlakom05- korozívna a žieravá látka08 - látka nebezpečná pre zdravie09 - látka nebezpečná pre životné prostredie
Nebezpečenstvo
Vety H H220, H280, H330, H370, H411
Vety EUH EUH071
Vety P P210, P222, P230, P260, P264, P270, P273, P280, P321, P377, P381, P307+311, P304+340+315, P403, P405, P501
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Veľmi jedovatá látka Veľmi horľavá látka
Veľmi
jedovatá

(T+)
Veľmi
horľavá
(F)
Vety R R12, R26
Vety S S1, S9, S16, S33, S36, S45
NFPA 704
4
4
2
W
Ďalšie informácie
Číslo CAS 7803-52-3
Číslo UN 2676
EINECS číslo 620-578-3
Číslo RTECS WJ0700000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Paličkový model

Stibán[1] (SbH3) alebo antimónovodík,[chýba zdroj] starší názov stibín,[chýba zdroj] je binárna zlúčenina antimónu s vodíkom. Za normálnych podmienok je to bezfarebný plyn z prenikavým oderom, trochu pripomínajúcí sulfán (sírovodík). Vo vode je prakticky nerozpustný. Ochladzovaním sa mení na bezfarebnú kvapalinu a ďalej potom na bielu kryštalickú látku, kryštalujúcu v ortombickej sústave. Molekula stibánu má tvar trojbokého ihlanu, s atómom antimónu na vrchole a s vodíkovými atómami v rohoch podstavy tvaru rovnostranného trojuholníka.

Stibán sa pripravuje redukciou zlúčenín trojmocného antimónu vodíkom v stave vzniku, napr.:

SbCl3 + 6 H → SbH3 + 3 HCl

Takisto ho možno pripraviť rozkladom antimonidu zinočnatého alebo horečnatého pôsobením kyseliny chlorovodíkovej:

Sb2Zn3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 ZnCl2
Sb2Mg3 + 6 HCl → 2 SbH3 + 3 MgCl2

Chemické reakcie

[upraviť | upraviť zdroj]

Stibán je nestabilný, pomaly sa rozkladá na prvky už za laboratórnej teploty:

2 SbH3 → 2 Sb + 3 H2

Pri 200 °C je rozklad veľmi rýchly, dekompozícia je autokatalytická a môže byť až explozívna.

Ľahko sa oxiduje na oxid antimonitý a vodu,[2] zapálený horí modrozelenavým plameňom:

2 SbH3 + 3 O2 → Sb2O3 + 3 H2O

Organické deriváty

[upraviť | upraviť zdroj]

Stibán je základom organoantimonitých zlúčenín. Najjednoduchšími sú metylstibán CH3SbH2, dimetylstibán (CH3)2SbH a trimetylstibán (CH3)3Sb. Nemajú však väčší význam.

Stibán sa používa v elektrotechnickom priemysle pri výrobe mikroelektronických súčiastok na nanášanie stopových množstiev antimónu pomocou chemickej depozície z plynnej fázy.

Bezpečnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Stibán je horľavý plyn, ktorý môže explodovať v zmesi so vzduchom. Je vysoko toxický.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRIVOSUDSKÝ, Lukáš; GALAMBOŠ, Michal; LEVICKÁ, Jana. STRUČNÝ SPRIEVODCA NÁZVOSLOVÍM ANORGANICKEJ CHÉMIE [online]. Vydavateľstvo UK, 2021, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  2. GREENWOOD, Norman Neill. Chemie prvků.. 1. vyd. Zväzok 1. Praha : Informatorium, 1993. ISBN 8085427389. S. 683.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stibán

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stiban na českej Wikipédii.