Preskočiť na obsah

Tvarožná (okres Kežmarok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tvarožná
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Kežmarok
Región Spiš
Vodný tok Tvarožniansky potok
Nadmorská výška 676 m n. m.
Súradnice 49°05′08″S 20°28′33″V / 49,085556°S 20,475833°V / 49.085556; 20.475833
Rozloha 35 km² (3 500 ha) [1]
Obyvateľstvo 798 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 22,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Starosta Dagmar Mathiová[3] (SMER-SD, SNS)
PSČ 059 71 (pošta Ľubica)
ŠÚJ 523984
EČV (do r. 2022) KK
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Tvarožná 27
E-mailová adresa poslať email
Telefón 052/4681208
Fax 052/4681209
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Tvarožná (okres Kežmarok)
Webová stránka: tvarozna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Tvarožná je obec na Slovensku v okrese Kežmarok. Leží na juhozápadnom úpätí Levočských vrchov, pri hranici bývalého vojenského obvodu Javorina. Cez obec preteká niekoľko potokov, z nich najväčší je Tvarožniansky potok, nazývaný aj Durand.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1268 a spomína sa ako Villa Durandi. V tomto období tu už žili nemeckí kolonisti pochádzajúci z Porýnia a Saska, ktorý prišli po tatárskom vpáde. Kolonisti boli pozvaní na územie Spiša uhorským kráľom aby obnovili a zveľadili spustnutú krajinu. V roku 1271 boli obci udelené mestské práva spolu s ďalšími obcami, kde sa usadili nemeckí kolonisti. Formujúce sa mestečko patrilo do Spoločenstva spišských Sasov a neskôr do Provincie 24 spišských miest. V roku 1412 bolo dané do zálohy Poľsku spolu s ďalšími dvanástimi mestami z pôvodnej Provincie 24 spišských miest a ešte aj s podolínskym a staroľubovnianskym panstvom. Od zrušenia zálohy v roku 1772 po rok 1876 patrilo mestečko do Provincie 16 spišských miest. Po zrušení tohto združenia sa z mestečka stala opäť obec. Obyvatelia mestečka či obce sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom a s ním súvisiacimi remeslami. Tento charakter si obec zachovala aj za Prvej česko-slovenskej republiky. Po roku 1945 nastal v histórii obce zásadný prelom. Jedna z kapitol Košického vládneho programu bol aj odsun Nemcov žijúcich na území Česko-Slovenska. Odsun sa dotkol aj Spiša a teda aj Tvarožnej. Väčšia časť nemeckého obyvateľstva bola násilne vysťahovaná a len máloktorí sa vrátili späť domov. Tak sa skončila takmer 700 ročná etapa vo vývoji obce.

Kostol sv. Mateja

Architektúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Z architektonického hľadiska má jadro obce charakter stredovekého spišského mestečka. Námestie má podlhovastý tvar a je v podstate hlavnou ulicou obce. Na oboch stranách ulice stoja meštianske domy prevažne zo 17.19. storočia, ale pravdepodobne majú gotické základy. Domy, ktoré sa tu nachádzajú, sú typické pre sever a stred Spiša. Škoda, že chýba azda najcharakteristickejší prvok tejto architektúry, a to sú drevené sedlové strechy. V obci sa nachádza aj rímskokatolícky gotický kostol z 13. storočia. Kostol bol v 15. storočí goticky prestavaný a o tri storočia neskôr klasicisticky upravovaný. Evanjelický kostol je z roku 1778 a je postavený v barokovo-klasicistickom slohu. Za zmienku stojí aj tvarožniansky mlyn, ktorý stojí asi kilometer od obce pri ceste smerom na Kežmarok.

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu obce je zaujímavý. V prvej písomnej zmienke sa spomína ako Villa Durandi. Villa je po latinsky dedina. Durand je názov neurčitého pôvodu. Zachoval sa v neskoršom nemeckom názve Durlsdorf. Zaujímavé je, že v dokumente z roku 1288 je názov uvedený ako Pfarossni, čo svedčí o slovanských počiatkoch obce vzhľadom nato, že neskôr sa toto pomenovanie z úradných dokumentov vytráca preto, lebo dominanciu získava nemecké etnikum. Názov Pfarossni je predchodcom neskoršieho názvu Tvarožná. Maďarské pomenovanie obce je buď odvodené od slovanského, čiže Tvarosnya alebo od konca 18. storočia sa stretávame s pomenovaním Duránd.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jazykové a etnické zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
údaje:[4]
2011 % 2001 % 1991 % 1921 % 1910 % 1880 %
spolu 679 100% 593 100% 532 100% 590 100% 637 100% 666 100%
Maďari 1 0% 0 - 0 - 5 1% 9 1% 8 1%
Slováci 651 96% 531 90% 518 97% 308 52% 300 47% 109 16%
Česi 1 0% 0 - 1 0% 0 - 0 -
Rusíni 1 0% 1 0% 0 - 0 - 0 - 0 -
Rómovia 2 0% 52 9% 11 2% 0 - 0 - 0 -
Nemci 0 - 0 - 0 - 272 46% 324 51% 525 79%
Poliaci 2 0% 2 0% 2 0% 0 - 0 - 0 -
ostatní 1 0% 2 0% 0 - 5 1% 4 1% 24 4%
nezistení 20 3% 5 1% 0 - 0 - 0 - 0 -
Vývoj jazykového (1880-1910) a etnického (1921-2011) zloženia obyvateľstva.

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Rímskokatolícka cirkev - 648
  • bez vyznania a nezistení - 26
  • ostatní - 5
Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2011.
  • Rímskokatolícka cirkev - 335
  • Evanjelická cirkev augsburského vyznania (luteráni) - 285
  • židovské vyznanie - 8
  • Reformovaná kresťanská cirkev (kalvíni) - 5
  • Gréckokatolícka cirkev - 4
    Náboženské zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 1910.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. Tvarožná [online]. [Cit. 2018-06-14]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]