Večernica hvízdavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
večernica hvízdavá
Pipistrellus pipistrellus01.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pipistrellus pipistrellus
Schreber, 1774
Synonymá
večernica malá,
netopier hvízdavý
Pipistrellus pipistrellus range Map.png
Mapa rozšírenia večernice hvízdavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Večernica hvízdavá[2] (iné názvy: netopier hvízdavý, večernica malá; lat. Pipistrellus pipistrellus) je druh z čeľade netopierovité. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov večernica hvízdavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je stabilný, je to jeden z najbežnejších druhov netopierov. Letné kolónie samíc s mláďatami majú zvyčajne 25 – 50, najväčšie až 200 jedincov. Môže zimovať jednotlivo alebo v malých skupinách ale boli zistené aj obrovské zoskupenia, napríklad až 45 000 v jaskyniach Slovenska a Rumunska.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

  • Hmotnosť: 3,3 až 6,1 g.[2]
  • Rozpätie krídel: 180 až 240 mm.[3]
  • Dĺžka tela: 40 až 48 mm.[2]
  • Dĺžka chvosta: 28 až 37 mm.[2]
  • Dĺžka ušnice: 9,6 až 11,8mm.[2]
  • Srsť má čiernohnedý základ. Na chrbtovej strane je variabilná, od hrdzavohnedej po gaštanovohnedú, na spodnej časti tela žltosivá až sivohnedá, mláďatá sú tmavšie.[3]
  • Najvyšší zistený vek: 16 rokov 7 mesiacov[3][2], na Slovensku 12 rokov[2]
  • Frekvencia: FM 45 kHz.[4]
  • Lieta rýchlo a obratne medzi korunami stromov.[4]

Echolokácia 2 loviacich jedincov

58 s., zo začiatku jeden, neskôr dvaja loviaci jedinci, zrýchlené drnčanie znamená približovanie sa ku koristi, zaznamenané a konvertované na počuteľné pre človeka v reálnom čase heterodynovacím bat detektorom.

Rozšírenie a početnosť[upraviť | upraviť kód]

Večernica hvízdavá žije v Palearktíde od západnej Afriky po severnú Čínu, na severe od 63. rovnobežky po 30. rovnobežku.[2]

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Podľa výsledkov je predpokladané, že večernica hvízdavá žije na celom území Slovenska.[2]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytla v 138 (32% rozlohy Slovenska):[2]

  • letné a prechodné obdobia: 138 mapovacích kvadrátov (32% rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 98 - 1 125 m n. m.
  • zimné obdobie: v nadmorských výškach 240 - 1 170 m n. m.

Ekosozologický status od roku 2001 LR:lc, LR - menej ohrozený druh.[5]

Bionómia[upraviť | upraviť kód]

Patrí k menej ohrozeným druhom a žije najmä v nížinách a stredných polohách. Letné úkryty máva v budovách, dutinách stromov a skalných puklinách. Zimuje najmä v jaskyniach alebo pivniciach. Živí sa nočným lietajúcim hmyzom, ktorý loví za letu. Samce žijú počas roka samotársky. Samice sa združujú do veľkých odchovných kolónií, ktoré môžu mať až 1000 jedincov. Samica rodí jedno až dve mláďatá[2], ktoré dokáže jednoznačne rozoznať.

Ochrana[upraviť | upraviť kód]

Večernica hvízdavá je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[6]

Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II)[7], Bernského dohovoru (Príloha III)[8] a smernici o biotopoch (Príloha IV).

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2020.1. Prístup 20.marca 2020.
  2. a b c d e f g h i j k KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Večernica hvízdavá, s. 378 - 383.
  3. a b c SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.
  4. a b SON Spoločnosť pre ochranu netopierov na Slovensku, prehľad druhov
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 154 - 156.
  6. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  7. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1995-03-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  8. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]