Preskočiť na obsah

Vršatské predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 06:16, 10. máj 2019, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Základ)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Vršatské predhorie
geomorfologická časť
Bielych Karpát
Okolie Mikušoviec
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Nadradená
jednotka
Vršatské bradlá
Susedné
jednotky
Hladké vrchy, Podvršatská brázda, Vysoké Vršatce, Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina, Púchovská vrchovina, Javornícka brázda
Mestá Púchov, Lednické Rovne, Pruské
Súradnice 49°04′52″S 18°15′22″V / 49,081°S 18,256°V / 49.081; 18.256
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 260 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Poloha v Trenčianskom kraji
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vršatské predhorie je geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severovýchodnej časti pohoria, juhozápadne od Púchova.[2]

Polohopis

Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá východnú a juhovýchodnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severovýchodno-juhozápadnej orientácie a leží tu okrajovo mesto Púchov a obce Streženice, Lednické Rovne (časť Medné), Dolná Breznica, Tuchyňa a Pruské. Vršatské predhorie susedí na severozápade s geomorfologickými časťami Bielych Karpát, konkrétne na severe sú to Hladké vrchy (podcelok Kobylináč), na západe nasleduje Podvršatská brázda a Vysoké Vršatce, patriace do Vršatských bradiel. Južným a juhovýchodným smerom sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie a Ilavská kotlina. Na okraji Púchova vedie údolím Bielej vody hranica s Javorníkmi a ich časťami Púchovská vrchovina a Javornícka brázda.[1]

Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Podhradský potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vršatského predhoria sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (PúchovNemšová), severovýchodným okrajom vedie cesta I/49 z Púchova na Moravu. Údolím z Púchova vedie i dôležitá železničná trať.[2]

Chránené územia

Táto časť pohoria leží mimo chránených území, malá časť na juhozápadnom okraji však je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z osobitne chránených území na juhozápadnom okraji leží prírodná pamiatka Babiná a Skalice.[2]

Turizmus

Východná časť Vršatských bradiel je turisticky menej navštevovanou oblasťou, výnimku tvorí okrajová juhozápadná bradlová časť. Touto časťou Bielych Karpát vedie zeleno značený chodník z Pruského do sedla Chotuč a z Lednických Rovní do obce Lednica. Z mesta Púchov vedie modro značený chodník cez Lednicu a Červený Kameň do Vršatského Podhradia.[2]

Referencie

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-10]. Dostupné online.

Pozri aj