Zniev (vrch)
| Zniev | |
| vrch | |
 Vrcholová časť s ruinou hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský kraj |
| Okres | Martin |
| Obec | Kláštor pod Znievom |
| Pohorie | Žiar |
| Podcelok | Sokol |
| Povodie | Turiec |
| Nadmorská výška | 985 m n. m. |
| Súradnice | 48°58′04″S 18°46′11″V / 48,9679°S 18,7698°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z Kláštora pod Znievom
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Zniev (985 m n. m.) je tretí najvyšší vrch pohoria Žiar. Nachádza sa približne 10 km severozápadne od Turčianskych Teplíc.[1] Na vrchole sa nachádzajú zrúcaniny Znievskeho hradu.
Poloha
Nachádza sa v severnej, najvyššej časti pohoria Žiar, v geomorfologickom podcelku Sokol.[2] Vrch leží v Žilinskom kraji, na území okresu Martin a v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom. Masív leží v povodí rieky Turiec.[1]
Opis
Vrch je najsevernejším masívom pohoria Žiar, oddelený výrazným sedlom od masívu Chlievísk (1 024 m n. m.), najvyššieho vrchu horského celku. Predstavuje teda zakončenie hrebeňa. Severné svahy odvodňujú prítoky potoka Vríca, východné svahy odvádzajú vodu menšími prítokmi Znievskeho potoka a potokom Vedžer priamo rieke Turiec.[1] Prevažná časť vrchu je husto zalesnená a poskytuje tak len veľmi obmedzené výhľady, výnimkou je vrcholová časť s ruinou Znievskeho hradu, odkiaľ sú výhľady možné.
Výhľady
Vďaka nadmorskej výške a polohe ponúka vrchol Znievu zaujímavý výhľad na okolité vrchy, susednú Malú Fatru a Turčiansku kotlinu. Najvyššia, juhozápadne situovaná časť i lokalita hradu však pri vhodných podmienkach umožňujú pozorovať susedné pohoria Veľká Fatra a Kremnické vrchy, pri troche šťastia aj Veľký Choč a vrcholky Oravskej Magury a Západných Tatier.[3]
Prístup
- po
značke z Kláštora pod Znievom[1]
Referencie
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-10-06]. Dostupné online.
Pozri aj
Externé odkazy