Preskočiť na obsah

Ľudovít XVIII.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudovít XVIII.
francúzsky kráľ
Ľudovít XVIII.
Ľudovít XVIII., erb (z wikidata)
Ľudovít XVIII., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaBourbonovci
PredchodcaNapoleon I.
NástupcaKarol X.
Biografické údaje
Narodenie17. november 1755
Zámok Versailles, Francúzsko
Úmrtie16. september 1824 (68 rokov)
Paríž, Francúzsko
Rodina
Manželka
OtecĽudovít Ferdinand Francúzsky
MatkaMária Jozefa Saská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsĽudovít XVIII.
(multimediálne súbory na commons)

Ľudovít XVIII. (* 17. november 1755, Versailles – † 16. september 1824) bol francúzsky kráľ, vnuk Ľudovíta XV., brat popraveného Ľudovíta XVI. a svojho nástupcu Karola X., príslušník kráľovského rodu Bourbonovcov.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal vo Versailles na dvore Ľudovíta XV. v tieni svojho brata, následníka trónu, Ľudovíta XVI. Po narodení dostal titul vojvoda z Provence a po smrti svojho starého otca Ľudovíta XV. dostal titul „Monsieur“, ktorý patrí najstaršiemu kráľovmu bratovi. Patril ku konzervatívnej skupine monarchistov, ktorí si nepriali, aby Ľudovít XVI. ustupoval zástancom ústavy. V roku 1789 sa dokonca zaplietol do prípravy štátneho sprisahania, ktoré chcelo zosadiť umierneného Ľudovíta XVI. z kráľovského trónu. Vojvoda z Provence mal následne vládnuť Francúzsku ako regent. Sprisahanie však bolo odhalené. Vojvoda utiekol v roku 1791 z Francúzska a cestoval po celej Európe, kde hľadal spojencov v boji proti revolúcii. Zdržiaval sa vo Vestfálsku, Verone, ale aj v Rusku a v Anglicku. Po smrti svojho kráľovského brata sa najprv prehlásil za následníka trónu a uznal nárok kráľovho syna, desaťročného Ľudovíta XVII. na trón, a po jeho smrti v roku 1795 sa prehlásil za kráľa Ľudovíta XVIII. Republikánska vláda Francúzska však jeho nároky neuznala.

Diplomatickými cestami sa zapojil do bojov proti Francúzskej republike a následne proti Napoleonovi Bonaparte. Po prvej porážke cisára Napoleona I. sa stal oficiálne na niekoľko mesiacov kráľom. Následne sa Bonaparte vrátil z Elby a Ľudovít utiekol do Gentu. Po Napoleonovej porážke v bitke pri Waterloo sa vrátil na svoj túžobne očakávaný trón.

Počas svojej vlády v rokoch 1815 – 1824 najprv nevystupoval ako konzervatívny monarchista. Do svojich služieb povolal napríklad bývalého Napoleonovho ministra zahraničia Talleyranda. Následne však reštauroval monarchiu do podoby pred revolúciou v roku 1789. Politikov, ktorí v Konvente hlasovali v roku 1793 pre smrť kráľa, poslal do vyhnanstva. Opustiť vlasť museli napríklad bývalí konzulovia J. E. Sieyes alebo R. Ducos.

Po jeho smrti v roku 1824 sa vlády ujal jeho brat Karol X.

Genealógia

[upraviť | upraviť zdroj]
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Viktor Amadeus II.
 
 
 
 
 
 
 
Mária Adela Savojská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Mária Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít Ferdinand Francúzsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Rafael Leszczyńsky
 
 
 
 
 
 
 
Stanislav I. Leszczyński
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Katarína Jablonovská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Leszczyńska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Karol Opaliński
 
 
 
 
 
 
 
Katarína Opalińska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Czarnkowska Opalińska
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XVIII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
August II.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
August III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristína Eberhardína Brandenburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Saská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Leopold I.
 
 
 
 
 
 
 
Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Eleonóra Magdaléna Falcko-neuburská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Jozefa Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ján Fridrich Brunšvicko-lüneburský
 
 
 
 
 
 
 
Amália Vilhelmína Brunšvicko-lüneburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Benedikta Henrieta Hanoverská
 
 
 
 
 
 

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • DORAZIL, Otakar: Vládcové nového věku. Kniha 3. (1792 - 1918). Klatovy : Amlyn 1993. ISBN 80-901316-9-7
  • MANSEL, Philip: Louis XVIII. Stroud : Sutton Publishing, 1999, x + 497 s. ISBN 0-7509-2217-6

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludvík XVIII. na českej Wikipédii.


Ľudovít XVIII.
Vladárske tituly
Predchodca
de iure Ľudovít XVII.

de facto Napoleon I.

kráľ
de iure 8. jún 179516. september 1824
de facto 6. apríl 181420. marec 1815 a 8. júl 181516. september 1824
Nástupca
Karol X.