Ladislav Bohuslav Bartholomeides

	Ladislav Bartholomeides
	slovenský pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, zoológ a entomológ
Narodenie	16. november 1754; Klenovec, stolica Malohont
Úmrtie	18. apríl 1825 (70 rokov); Ochtiná, stolica Gemer
Alma mater	Universitas Wittembergensis
Aktívne roky	1780-1825
Poznámky	často zamienaný so svojim synom Jánom Ladislavom a vnukom Ladislavom Bohuslavom
Odkazy
Commons	Ladislav Bohuslav Bartholomeides
	Biografický portál

Ladislav Bartholomeides (známy aj ako Bartolomeides, Bartholomaeides, * 16. november 1754, Klenovec - † 18. apríl 1825, Ochtiná) bol slovenský vedecký a vlastivedný pracovník, pedagóg, historik, geograf, teológ, evanjelický kňaz, osvietenec, národný buditeľ, učiteľ a prírodovedný bádateľ - zoológ a entomológ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bartholomaeides sám tvrdil, že pochádza z turčianskeho šľachtického rodu Eőrdőgh (v preklade Čert) z Laclovej, no rodinný armáles sa stratil počas nepokojov. Nakoľko mu nový armáles nebol nikdy vystavený, jeho šľachtický pôvod nie je oficiálne potvrdený avšak medzi šľachtickými rodmi Gemera sa nachadza aj rod Bartholomaeides. V rokoch 1768 - 1772 navštevoval školu v Dobšinej a neskôr pokračoval v štúdiu na Kežmarskom lýceu. Od roku 1781 absolvoval tri semestre vysokoškolského štúdia na univerzite vo Wittenbergu. Po skončení štúdií na vysokej škole krátko pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V roku 1783 nastúpil ako evanjelický farár do obce Ochtiná v okrese Rožňava, kde pôsobil až do svojej smrti.

Počas svojho života písal a vydával školské učebnice, naučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. Bol aj autorom prvých učebníc zemepisu a prírodovedy. Prvá jeho tlačená práca mala zemepisný charakter. Vyšla v roku 1794 v Bratislave pod názvom: "Hystorya o Ameryce vkazující, kterak byla skrze Krysstoffa Kolombusa a jeho Nasledowníky wynalezená, jakowé její přirozené Položení a Staw, jakowí Obywatelé a jak ji Ewropčané sobě podmanili". Ako učiteľ pociťoval Bartholomeides nedostatok slovenských učebníc. Preto roku 1798 vydal učebnicu náboženstva pod názvom: "Jádro Kresťanského Evangelického Náboženstwj", učebnicu zemepisu pod názvom: "Geograffia aneb Wypsánj Okrsslku Zemského s ssesti Mappami wlasnj rukau geho wyrytými". Prírodovedne bol zameraný i jeho spis, ktorý vyšiel v roku 1798 pod názvom: "Kratičká hystorie přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelu, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto světa wubec na swětlo wydaná" a ktorý obsahoval poznatky z botaniky, zoológie a mineralógie. V zoologickej časti tohto spisu boli uvedené i nektoré údaje o dvojkrídlom hmyze (Diptera), hlavne o strečkoch (Hypodermatidae), a ovadoch (Tabanidae). V roku 1799 Bartholomeides vydal prácu: "Memorabilia Provinciae Csetnek cum tabulis aétri incisis". Je to monografia Štítnického okresu, ktorú rozdelil na fyzickú, topografickú, politickú, cirkevnú, literárnu, ekonomickú a diplomatickú časť. Snažil sa tu vysvetliť aj vznik vrchov. V rokoch 1806 až 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahlá vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, pod názvom: "Inclyti Supcrioris Ungariae Comitatus Gőmőriensis Notitia Historico-Geographico-Statistica". Bola to náročná práca, lebo materiálu o Gemeri bolo v tom čase veľmi málo. Prácu musel doplniť vlastným výskumom a rozdelil ju na 3 časti. V prvej podal opis Gemeru, druhú časť venoval miestopisu Gemera, kde opísal každú obec stolice. V tretej opísal administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Táto práca je cenná hlavne tým, že obsahovala zoznam 17 druhov dvojkrídlovcov z okolia Gemera, ktoré autor zistil na tomto území začiatkom 19. storočia.

Svoje literárne práce písal zväčša latinsky, ale učebnice sa snažil písať rečou ľudu. Na Slovensku však v tom čase neexistoval jednotný spisovný jazyk, a preto Bartholomeides napísal svoje učebnice v slovakizovanej bibličtine, čo bol jazyk Kralickej biblie. Bartholomeides pôsobil aj ako prekladateľ a zaoberal sa i speleológiou. Roku 1801 vypracoval mapu Aggteleckej jaskyne. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Bartholomeides nemal veľké možnosti, a preto väčšinu svojich prác robil z vlastného popudu a z vlastných prostriedkov. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera,Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Martinka, J.: 1946, Ladislav Bartolomeides, vlastivedný priekopník. Martin, Osveta. 110 pp.
Martinka, J.: 1956, Lad. Bartolomeides. Martin, Osveta. 116 p.
Kolektív: 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok (A - D). Veda, Bratislava, 154.
Okali, I. et al.: 1996, Slovník slovenských zoológov a zoológov so vzťahmi k územiu Slovenska. Bratislava, Stimul, 13.
Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Bartolomeides Ladislav“.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ladislav Bohuslav Bartholomeides

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Záznam o úmrtí v matrike