Oravský Podzámok: Rozdiel medzi revíziami
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
d Verzia používateľa 77.234.231.218 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 195.91.108.48 |
||
| Riadok 34: | Riadok 34: | ||
| Poznámky = |
| Poznámky = |
||
}} |
}} |
||
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] |
'''Oravský Podzámok''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Dolný Kubín|Dolný Kubín]]. |
||
== Poloha == |
== Poloha == |
||
Obec v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] ležiaca na pravom brehu [[Orava (rieka)|Oravy]] je vzdialená 11 km SSV od [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]]. Rozkladá sa okolo [[Oravské hradné bralo|hradného brala]], na križovatke ciest [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|I/59]] na [[Krakov]] cez [[Trstená|Trstenú]] a [[Cesta I. triedy 78 (Slovensko)|I/78]] do [[Żywiec|Živca]] cez [[Námestovo]]. |
|||
V madarsku hovorim ti kekso beeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDD |
|||
=== Miestne časti === |
|||
* Oravský Podzámok |
|||
* [[Široká (Oravský Podzámok)|Široká]] |
|||
* [[Dolná Lehota (Oravský Podzámok)|Dolná Lehota]] |
|||
== Miestna časť Široká == |
|||
Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín. |
|||
Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku. |
|||
Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, súčasť OFZ Istebné). |
|||
== Dejiny<ref>[http://www.oravskypodzamok.sk/?id=0 Dejiny na stránke obce]</ref> == |
|||
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku [[1267]] sa vzťahuje k existencii [[Oravský hrad|Oravského hradu]]. Hrad sa spomína v polovici [[13. storočie|13. storočia]], ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku [[1559]], kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku [[1886]] nepodliehalo [[Uhorsko|uhorským]] správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy [[Orava (rieka)|Oravy]], pozdĺž dôležitých ciest do [[Poľsko|Poľska]]. |
|||
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a [[Oravský komposesorát]]. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku [[1800]] hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku [[1868]], kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku. |
|||
== Osobnosti == |
|||
* [[Milan Janák]] (1910 - 1982), ekonóm |
|||
* [[František Paňák]] (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ |
|||
* [[Daniel Paulini]] (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof |
|||
* [[Ján Sinapius-Horčička]] (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ |
|||
=== Pôsobisko === |
|||
* [[Jozef Benický]] (*[[1903]] – †[[1959]]), prozaik a notár <ref>Augustín Maťovčík: ''Biografiský slovník dejateľov Oravy'' (Martin - Námestovo 2010)</ref> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Pozri aj == |
|||
* [[Oravský hrad]] |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{Projekt|commonscat=Oravský Podzámok}} |
|||
{{Obce okresu Dolný Kubín}} |
{{Obce okresu Dolný Kubín}} |
||
Verzia z 20:43, 24. máj 2014
| Oravský Podzámok | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Dolný Kubín |
| Región | Dolná Orava |
| Vodný tok | Orava |
| Nadmorská výška | 511 m n. m. |
| Súradnice | 49°16′00″S 19°22′00″V / 49,266667°S 19,366667°V |
| Rozloha | 35,25 km² (3 525 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 344 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 38,13 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1267[1]/1559[2] |
| Starosta | Jozef Záhora[3] (NEKA) |
| PSČ | 027 41 |
| ŠÚJ | 509957 |
| EČV (do r. 2022) | DK |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Oravský Podzámok 61 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 589 32 21 |
| Fax | 589 32 21 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Oravský Podzámok | |
| Webová stránka: oravsky-podzamok.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Oravský Podzámok je obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Poloha
Obec v Oravskej vrchovine ležiaca na pravom brehu Oravy je vzdialená 11 km SSV od Dolného Kubína. Rozkladá sa okolo hradného brala, na križovatke ciest I/59 na Krakov cez Trstenú a I/78 do Živca cez Námestovo.
Miestne časti
- Oravský Podzámok
- Široká
- Dolná Lehota
Miestna časť Široká
Široká je miestna časť obce Oravský Podzámok v okrese Dolný Kubín.
Nachádza sa v geomorfologickom celku Oravská vrchovina na pravom brehu rieky Orava v nadmorskej výške 498 m n. m. Leží pri ceste I/59 z Dolného Kubína do Tvrdošína, 3 km juhozápadne od centra Oravského Podzámku.
Vľavo od cesty (v smere na Tvrdošín) stoja obytné domy, kým na pravej strane bol vybudovaný hutnícky komplex (prášková metalurgia, súčasť OFZ Istebné).
Dejiny[4]
Archeologické nálezy datujú počiatky osídlenia lokality do obdobia prelomu letopočtu, no prvá písomná zmienka z roku 1267 sa vzťahuje k existencii Oravského hradu. Hrad sa spomína v polovici 13. storočia, ale obec v podhradí vznikla pravdepodobne neskôr. Prvá písomná zmienka o „Thurzovských majetkoch“ pochádza z roku 1559, kedy sa tu nachádzal hradný majer. Hospodárstvo s výsadným postavením až do roku 1886 nepodliehalo uhorským správnym úradom a postupne sa rozrástlo na oba brehy Oravy, pozdĺž dôležitých ciest do Poľska.
Oravský Podzámok zo začiatku podliehal iba hradným pánom a jej obyvatelia pracovali pre hrad a Oravský komposesorát. Samostatnou sa obec stala až v druhej polovici 19. storočia, odkedy mala svojho richtára, ktorý však podliehal komposesorátu a mal len obmedzené právomoci. V roku 1800 hrad úplne vyhorel a zostal opustený až do roku 1868, kedy bolo do nevyužitého hradného komplexu umiestnené jedno z prvých múzeí na Slovensku.
Osobnosti
- Milan Janák (1910 - 1982), ekonóm
- František Paňák (1908 - 1997), rímskokatolícky kňaz, náboženský publicista a prekladateľ
- Daniel Paulini (? - 1623), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a filozof
- Ján Sinapius-Horčička (1625 - 1682), evanjelický kňaz a spisovateľ
Pôsobisko
- Jozef Benický (*1903 – †1959), prozaik a notár [5]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ Dejiny na stránke obce
- ↑ Augustín Maťovčík: Biografiský slovník dejateľov Oravy (Martin - Námestovo 2010)
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Oravský Podzámok
