Šelpice: Rozdiel medzi revíziami
d oprava web adresy |
aktualizácia |
||
| Riadok 41: | Riadok 41: | ||
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. |
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. |
||
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce nad Trnavou]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine. |
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce nad Trnavou]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine. |
||
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – [[Česká cesta]], ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. |
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – [[Česká cesta]], ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
||
== Významní rodáci == |
|||
Rodákom z obce je Prof. [[Jozef Heriban (misionár)|ThDr. Jozef M. Heriban, SDB]], misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj [[Augustín Nádaský|Prof. Augustín Nádaský, SDB]], pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
|||
* [[Jozef Heriban (1925)]] – salezián, medzinárodne uznávaný biblista, misionár. |
|||
* Augustín Nádasky – salezián, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
Verzia z 17:11, 6. október 2016
| Šelpice | |
| obec | |
 Kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Nadmorská výška | 164 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′00″S 17°32′00″V / 48,433333°S 17,533333°V |
| Rozloha | 10,17 km² (1 017 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 905 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 88,99 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1283 |
| Starosta | Ružena Opálková[3] (nezávislá) |
| PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) |
| ŠÚJ | 556670 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Šelpice | |
| Webová stránka: selpice.eu | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu. Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce nad Trnavou, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastrálnom území leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine. Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.
Významní rodáci
- Jozef Heriban (1925) – salezián, medzinárodne uznávaný biblista, misionár.
- Augustín Nádasky – salezián, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šelpice
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |