Zygota: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d bez zdroja, na revíziu
Daevid (diskusia | príspevky)
odstránenie nezmyslov a nesúvisiacich vecí
Značka: odstránenie údržbovej šablóny
 
Riadok 1: Riadok 1:
{{bez zdroja}}
{{bez zdroja}}
{{na revíziu}}
:''Pôvod slova zygota pochádza z gréčtiny, kde ''cytes''=bunka a ''iogo''=vajíčko.''


'''Zygota''' alebo odborne sa nazýva aj '''deribo-respiračno-aklemostický UV-telemeorit''', je [[bunka]], ktorá vznikne po splynutí dvoch [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] – gamét. Nesie úplnú sadu [[chromozóm]]ov svojho [[druh (taxonómia)|druhu]] a je pripravená na ďalšie [[mitóza|delenie]]. Prechádza [[mitóza|mitózou]], ktorá je známa dešpiralizáciou chromozómov. Typická jej vlastnosť je práve možnosť '''dešpiralizovať sa''', vyvíjať svoje oplodnenie a vyživovať zárodok. Zygota sa stráca a tvorí sa oplodnený jedinec.
'''Zygota''' je [[bunka]], ktorá vznikne po splynutí dvoch [[pohlavná bunka|pohlavných buniek]] – gamét. Nesie úplnú sadu [[chromozóm]]ov svojho [[druh (taxonómia)|druhu]] a je pripravená na ďalšie [[mitóza|delenie]]. Zygota je úplne prvé počiatočné štádium [[ontogenéza|ontogenézy]] jedincov, ktoré sa rozmnožujú [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]]. U [[živočíchy|živočíchov]] sa delením (brázdovaním) zygota mení na [[morula|morulu]]. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.
'''V dôsledku malej dešpiralizácie''' sa často tento vývin spomaľuje. Dešpiralizácia zygoty môže trvať aj niekoľko desiatok minút. V priebehu dešpiralizácie sa stráca možnosť vidieť túto zygotu cez mikroskop. Až je zygota úplne dešpiralizovaná, začína sa zviditeľňovať zárodok, ktorý zadrží proces dešpiralizácie v tele daného organizmu.

Zygota je úplne prvé počiatočné štádium [[ontogenéza|ontogenézy]] jedincov, ktoré sa rozmnožujú [[pohlavné rozmnožovanie|pohlavne]]. U [[živočíchy|živočíchov]] sa delením (brázdovaním) zygota mení na [[morula|morulu]]. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.


== Ďalší vývoj ==
== Ďalší vývoj ==

Aktuálna revízia z 20:42, 29. marec 2018

Zygota je bunka, ktorá vznikne po splynutí dvoch pohlavných buniek – gamét. Nesie úplnú sadu chromozómov svojho druhu a je pripravená na ďalšie delenie. Zygota je úplne prvé počiatočné štádium ontogenézy jedincov, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. U živočíchov sa delením (brázdovaním) zygota mení na morulu. Zygota je totipotentná – to znamená, že za vhodných podmienok z nej vznikne diferenciáciou akákoľvek bunka v tele. Teoreticky za ideálnych podmienok je totipotentná každá bunka mnohobunkového organizmu.

Ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

U dvojstranovcov nový organizmus prechádza radou vývojových štádií: morula - blastula - gastrula. Spôsob delenia zygoty na menšie bunky sa nazýva blastogenéza. Jej prvá časť je ryhovanie, pri ktorom sa nezväčšuje celkový rozmer organizmu. Druhou časťou je gastrulácia.

Ryhovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ryhovanie sa delí na úplné (totálne) a čiastočné (parciálne).

  • Vajíčko kopijovca a cicavcov sa rýhuje celé a vznikajúce bunky blastomery sú takmer rovnako veľké. Všetky blastomery sa ale nedelia súčasne, preto je usporiadanie blastomer nepravidelné a líši sa veľkosťou (u cicavcov).
  • U obojživelníkov prvé dve ryhy rozdelia vajíčko na 4 blastomery, ďalej vajíčko delí tretia ryha. Taktiež vznikajú menšie a väčšie makromery.
  • U vajíčok s malým množstvom žltkových rezerv vzniká ku koncu ryhovania prechodný útvar, tzv. morula
  • U vtákov a plazov sa žĺtok neryhuje, ryhuje sa len plodové vajce.

Zo zygoty sa postupným delením rozšíri počet buniek až na 64 (morula).