Chalcedón: Rozdiel medzi revíziami
d portál |
→Úvodná sekcia: ow |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:Mineraly.sk - chalcedon.jpg|thumb|Chalcedón z [[Bartošova Lehôtka|Bartošovej Lehôtky]] v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]].]] |
[[Súbor:Mineraly.sk - chalcedon.jpg|thumb|Chalcedón z [[Bartošova Lehôtka|Bartošovej Lehôtky]] v [[Kremnické vrchy|Kremnických vrchoch]].]] |
||
: ''Pre článok o ekumenickom [[koncil]]e, pozri [[ |
: ''Pre článok o ekumenickom [[koncil]]e, pozri [[Chalcedónsky koncil]]'' |
||
'''Chalcedón''' je mikrokryštalická vláknitá modifikácia oxidu kremičitého (SiO<sub>2</sub>, chemické zloženie SiO2 ~ 100 %, prímesi [[Železo|Fe]], [[Hliník|Al]], [[Horčík|Mg]], [[Vápnik|Ca]], [[Nikel|Ni]], [[Chróm|Cr]]), mineralogicky odroda [[kremeň]]a. Zvyčajne sa nachádza v obličkovitej forme. Jeho farba je veľmi premenlivá. Môže byť biely, modrý, červený, zelený hnedý aj čierny. Vryp má biely. Poznáme niekoľko odrôd chalcedónu: , achát - odrodu s koncentrickými rôznofarebnými vrstvičkami, zelený chryzopras a ďalšie. Býva priehľadný až nepriehľadný, so skleným až matným leskom. |
'''Chalcedón''' je mikrokryštalická vláknitá modifikácia oxidu kremičitého (SiO<sub>2</sub>, chemické zloženie SiO2 ~ 100 %, prímesi [[Železo|Fe]], [[Hliník|Al]], [[Horčík|Mg]], [[Vápnik|Ca]], [[Nikel|Ni]], [[Chróm|Cr]]), mineralogicky odroda [[kremeň]]a. Zvyčajne sa nachádza v obličkovitej forme. Jeho farba je veľmi premenlivá. Môže byť biely, modrý, červený, zelený hnedý aj čierny. Vryp má biely. Poznáme niekoľko odrôd chalcedónu: , achát - odrodu s koncentrickými rôznofarebnými vrstvičkami, zelený chryzopras a ďalšie. Býva priehľadný až nepriehľadný, so skleným až matným leskom. |
||
Chalcedón je jedným z najstarších známych drahokamov na svete. Meno dostal podľa [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] mesta [[Chalkedon]], kde boli v tej dobe najznámejšie náleziská tohoto [[Polodrahokam|drahého kameňa]]. Okrem toho aj samotné [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''„chalkedon“'' znamená drahokam. |
Chalcedón je jedným z najstarších známych drahokamov na svete. Meno dostal podľa [[Staroveké Grécko|starogréckeho]] mesta [[Chalkedon]], kde boli v tej dobe najznámejšie náleziská tohoto [[Polodrahokam|drahého kameňa]]. Okrem toho aj samotné [[Grécke jazyky|grécke]] slovo ''„chalkedon“'' znamená drahokam. |
||
== Vznik == |
== Vznik == |
Aktuálna revízia z 23:56, 15. október 2019
- Pre článok o ekumenickom koncile, pozri Chalcedónsky koncil
Chalcedón je mikrokryštalická vláknitá modifikácia oxidu kremičitého (SiO2, chemické zloženie SiO2 ~ 100 %, prímesi Fe, Al, Mg, Ca, Ni, Cr), mineralogicky odroda kremeňa. Zvyčajne sa nachádza v obličkovitej forme. Jeho farba je veľmi premenlivá. Môže byť biely, modrý, červený, zelený hnedý aj čierny. Vryp má biely. Poznáme niekoľko odrôd chalcedónu: , achát - odrodu s koncentrickými rôznofarebnými vrstvičkami, zelený chryzopras a ďalšie. Býva priehľadný až nepriehľadný, so skleným až matným leskom.
Chalcedón je jedným z najstarších známych drahokamov na svete. Meno dostal podľa starogréckeho mesta Chalkedon, kde boli v tej dobe najznámejšie náleziská tohoto drahého kameňa. Okrem toho aj samotné grécke slovo „chalkedon“ znamená drahokam.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Farebné pásy na vyleštených rezoch prezrádzajú ich geologickú minulosť. Vznikali v dobách, keď sa ochladzovali horúce podzemné vulkanické vody, v ktorých sa zrážali kremičitany a ukladali do jednotlivých vrstiev. Vzniká v dutinách hornín rozličných typov, najmä v lávach. Veľká časť chalcedónu sa tvorí pri relatívne nízkych teplotách kryštalizáciou roztokov bohatých na oxid kremičitý. Môže však vznikať aj ako produkt dehydratácie opálu.
Odrody[upraviť | upraviť zdroj]
Rôzne zafarbené chalcedóny majú medzi mineralógmi svoje vlastné pomenovania:
- karneol - červeno zafarbený chalcedón napr. dostal názov
- chrysopras - zelený chalcedón vďaka prímesiam niklu.
- Tigrie oko - žltohnedý chalcedón s čiastočkami železa
- achát - koncentricky vrstevnatá odroda chalcedónu
- ónyx - planárne vrstevnatá odroda chalcedónu
Podľa zafarbenia a priebehu vrstiev dostali i rôzne odrody achátu svoje vlastné mená - např. ónyx je prúžkovaný čierno a bielo, sardonyx má prúžky červenohnedé a biele.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšie náleziská sú v Brazílii, Indii, na Madagaskare a v Južnej Afrike. Vyskytuje sa aj v Nemecku, Rakúsku a Česku.
Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
- Limnokvarcity v Žiarskej kotline
- Bartošova Lehôtka
- Lutila
- Slaská
- Stará Kremnička
- Hliník nad Hronom (v ryolitoch)
- Tri Vody
- Osrblie