Redaktor:Vrchovina/pieskovisko

Osobnosti

Rodáci

• Oľga Albini-Janošková (* 1891 - † 1980), učiteľka, publicistka
• Jozef Bencúr (* 1728 – † 1784), evanjelický farár, spisovateľ, pedagóg a osvietenec
• Martin Bencúr (* 19. storočie), lekárnik a mecén
• Martin Kukučín (* 1860 – † 1928), prozaik, dramatik a publicista
• Vavrinec Čaplovič (* 1778 – † 1853), archivár, zberateľ kníh
• Ján Čaplovič (* 1780 – † 1847), etnograf
• Šimon Čaplovič (* 1864 - † 1927), statkár, právnik, župný hodnostár
• Miloš Janoška (* 1884 – † 1963), školský inšpektor, propagátor prírodných krás Slovenska, regionálny historik, spoluzakladateľ časopisu Krásy Slovenska
• Ján Vávra ml, (* 1900 – † 1969), elektrotechnický inžinier, vysokoškolský profesor
• Ján Jamnický (* 1908 – † 1972), slovenský herec, divadelný režisér a scenárista
• Miloš Janoška 1884 - † 1963), pedagóg, organizátor turistiky na Slovensku
• Milan Kleň (* 1930 – † 1998) regionálny historik, publicista a výtvarník
• Milan Remko (* 1948), chemik, vysokoškolský profesor
• Ivan Branislav Zoch (* 1843 – † 1921), slovenský polyhistor, fyzik
• Cyril Zoch (* 1845 – † 1873), evanjelický kňaz, ľudovovýchovný pracovník, publicista
• Pavol Peter Zoch (* 1850 - † 1907), evanjelický kňaz, ľudovovýchovný pracovník, publicista
• Stanislav Zoch (* 1852 - † 1911), pedagóg, publicista, osvetový pracovník.

Pôsobili tu

• Andrej Devečka (* 1884 – † 1967), evanjelický kňaz, významná cirkevná, kultúrna, národná i politická osobnosť
• Helena Anna Turcerová-Devečková (* 1886 – † 1964), literárna historička, spisovateľka, prekladateľka, diplomatka, politička
• Miloslav Krčméry (* 1860 – † 1902), evanjelický kňaz, redaktor, hudobný skladateľ
• Koloman Bazovský (* 1866 – † 1950), redaktor, publicista, pedagóg
• Ján Beblavý (* 1898 – † 1968), evanjelický kňaz, cirkevný spisovateľ,univerzitný profesor
• Jozef Hollý (* 1864 – † 1942), pedagóg, národnokultúrny pracovník
• Štefan Krčméry (* 1892 – † 1955), spisovateľ, básnik, literárny historik, kritik, prekladateľ, redaktor
• Juraj Janoška (* 1856 – † 1930), evanjelický kňaz, prvý generálny biskup evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a predseda Matice slovenskej
• Ján Vladimír Jamnický (* 1878 – † 1967), evanjelický kňaz, univerzitný profesor, historik, náboženský spisovateľ
• Ján Kožehuba (* 1847 – † 1918), pedagóg, publicista
• Anna Pivková (* 1835 – † 1921) bola slovenská ženská aktivistka.
• Ján Vávra st. (* 1864 – † 1960), učiteľ, publicista, botanik
• Ctiboh Zoch (* 1815 – † 1865), evanjelický kňaz

======================================================================================================

Mikuláš Gacek (pseudonymy Mikuláš Chočov, G. Mikuláš, Pavol Jančík) (10 júl 1895 Budapešť, Maďarsko —  22 január 1971 Dolný Kubín) spisovateľ, prekladateľ, diplomat

Mikuláš Gacek
Narodenie	10. júl 1895 Budapešť, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	22. január 1971 (75 rokov) Dolný Kubín, Československo
Manželka	Emília, rod. Ťatliaková
Biografický portál

Obsah

Rodina

• otec: Albert Gacek (1863 - 1942)
• matka: Žofia, rod. Blažková (1863 - 1948)
• manželka: Emília, rod. Ťatliaková (1902 - 1969)
• deti: Viera (1927 - 1933), Darina, vyd. Feketeová, lekárka (1928 -), Zora, vyd. Kramerová, učiteľka (1934 - 2003), Milota, vyd. Zelinová, vysokošk. učiteľka (1943 -)

Životopis

Narodil sa v Budapešti ako najstarší syn Žofii a Albertovi Gacekovcom. Do Budapešti sa jeho rodičia vybrali z Vyšného Kubína na Orave zarobiť peniaze na živobytie. Po návrate si kúpili mlyn, ktorý bol veľmi spustnutý a potreboval rozsiahle opravy. Otec Albert Gacek odchádza opäť na zárobky, tentoraz do Ameriky, kde pracuje v uhoľnej bani. V roku 1906 ho do Pensylvánie nasleduje aj manželka s deťmi. Mikuláš, vtedy 10 ročný chlapec sa rýchlo naučil po anglicky a v roku 1906 - 7 absolvoval anglickú ľudovú školu v Greenwalde v USA. Mladý Gacek sa však vzdal možnosti ďalšieho štúdia na amerických školách a keď sa jeho krstný otec zberal z Ameriky domov, 12 ročný Mikuláš odišiel s ním.
Po príchode z Ameriky Mikuláš Gacek býva krátko v Jasenovej u svojho krstného otca - mlynára Karola Mešku. V rokoch 1907 – 11 navštevoval meštiansku školu v Dolnom Kubíne a v rokoch 1911 - 14 študoval na obchodnej škole v Dolnom Kubíne, kde roku 1914 maturoval. Už počas štúdií sa u neho začína prebúdzať národné cítenie a láska k literatúre. Stretáva sa s inými mladými ľuďmi v tajnom študentskom spolku Mor ho, ktorý mal za cieľ samovzdelávanie mladých ľudí v národnom duchu a získavanie mladších, aby nepodľahli silnému tlaku maďarizácie. Po ukončení školy nastúpil ako úradník Slovenskej banky v Ružomberku.
Po vypuknutí I. svetovej vojny ako 19-ročný narukoval do Trenčína, do 15. honvédskeho domobraneckého pluku. Po krátkom výcviku odchádzajú na front, zapĺňať preriedené rady vojakov v Karpatoch. Pri rieke San padol do zajatia. Roky 1915 – 16 strávil v zajateckom tábore v Ašchabade, nasledujúce dva roky pracoval na poliach vo Voronežskej gubernii a neskôr v konzervárni v Kurgane na Sibíri. Po revolúcii v roku 1917 vstúpil do československých légií. Zadelili ho do 7. Tatranského pluku na Ukrajine. To, čo videl a zažil pokúsil sa vysloviť vo veršoch. Uverejnili mu ich v Slovenských hlasoch, ktoré v Rusku redigoval Jozef Gregor Tajovský a Janko Jesenský. Písal si denník, ktorý neskôr spracoval do knihy Sibírske zápisky, získal za ne v roku 1937 literárnu cenu M. R Štefánika. V rokoch 1920 – 21 navštevoval notársky náukobeh v Martine a stal sa notárom na Orave. Najprv v Lokci (1922 – 1926), Párnici (1926 – 1930) a nakoniec v Dolnom Kubíne (1930 – 1939). Ako notár v Dolnom Kubíne sa zaslúžil o vybudovanie vodovodu, kanalizácie, dlažbu ulíc, asfaltovanie chodníkov, úpravu telovýchovných zariadení, futbalového ihriska s tribúnou a detského ihriska. Podieľal sa na zakladaní Hviezdoslavovej spoločnosti a postavení pomníka P. O. Hviezdoslavovi.
Po návrate domov prekladal diela spisovateľov (Čechov, Krupin, Wells, Jelenev, Aksakov, Afinogenov, Gorlov, Gogoľ, Kobylin, Ostrovský, Turgenev, Simonov a iných). (Preložil 23 literárnych diel z ruskej a sovietskej literatúry). Divadelné hry v jeho prekladoch uvádzali všetky významne súbory na Slovensku. Z ruského originálu preložil Štúrovo dielo „Slavjanstvo i mir buduščago“, ale vojnové udalosti znemožnili jeho vydanie. .
V snahe zintenzívniť spoluprácu so slovenskou literárnou obcou roku 1939 odchádza do Bratislavy. Stal sa tu členom a funkcionárom Spolku slovenských spisovateľov a pravidelne sa zapájal do organizovania spisovateľských podujatí. V rokoch 1939 – 40 bol úradníkom na kultúrnom oddelení Ministerstva národnej obrany v Bratislave. V roku 1940 ho vyslali ako kultúrneho atašé do Moskvy. Udalosti po napadnutí Sovietskeho zväzu nemeckou armádou v noci z 21. júna na 22. júna 1941 ukončili pôsobenie zahraničných misií v ZSSR a teda aj slovenskej misie. Po strastiplnej ceste územím zasiahnutým vojnou sa Mikuláš Gacek vrátil naspäť na Slovensko. Po návrate pracuje až do konca vojny na tlačovom a kultúrnom oddelení Ministerstva zahraničných vecí v Bratislave.
V roku 1945 pri prechode frontu Mikuláš Gacek, pravdepodobne na základe udania, v Dolnom Kubínezadržaný NKVD. Dňa 8. júna 1945 ho tribunál IV. Ukrajinského frontu v Pardubiciach odsúdil na desať rokov v nápravno-výchovných táboroch. Desať ťažkých rokov prežil v gulagoch v Kazachstane. Do Dolného Kubína sa s podlomeným zdravím vrátil v roku 1955. Po návrate bol spolu so svojou rodinou do konca života na „čiernej listine“ komunistického režimu.Nemohol si nájsť zamestnanie, verejne vystupovať, publikovať. Komunistický režim sa snažil Mikuláša Gaceka umlčať. V čase, keď bol ešte prekladateľ za ostnatým drôtom v Strednej Ázii a nemohol sa brániť, 11. januára 1955 bol uverejnený v Smene diskreditačný a znevažujúci článok Odstrániť z našich divadiel preklady Mikuláša Gaceka. Až sedem rokov po návrate z gulagu Najvyšší súd ZSSR zrušil rozsudok Vojenského tribunálu Ukrajinského frontu z 8. júna 1945 a dekrétom č. 1603/62 z 27. decembra 1962 ho rehabilitoval. Naozajstnej rehabilitácie sa nedožil, aj keď sa o nápravu krívd snažila aj rehabilitačná komisia pri Zväze spisovateľov. Vrátili mu členstvo v ZSS a na sklonku života sa mohol zúčastniť niekoľkých tvorivých pobytov v Domove slovenských spisovateľov v Budmericiach. Mikuláš Gacek zomrel v Dolnom Kubíne 22. januára 1971.

Dielo

• 1936 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky:(1915-1920). Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1936. Knižnica Slovenských pohľadov, zv. 39.
• 1995 GACEK, Mikuláš. Rovesník. Dolný Kubín: P. Huba, 1995. ISBN 8088803012.
• 1966 GACEK, Mikuláš, KRAMEROVÁ-GACEKOVÁ, Zora, ed. Surová býva vše pravda života: denníkové zápisky z rokov 1937-1944. Dolný Kubín: Peter Huba, 1996. ISBN 8088803039.
• 2015 GACEK, Mikuláš. Sibírske zápisky (1915-1920). Ilustroval J. VLČEK. Martin: Matica slovenská, c2015. ISBN 9788081281426.

• Preklady (výber): Čechov, A.P.: Poviedky. Martin 1924; Kuprin, A.I.: Sulamit. Martin 1934; Aksakov, S.T.: Červený kvietok. Martin 1935; Jelenev, N.: Biela veža. Martin 1935; Čechov, A. P.: Višňový sad. Martin 1933; Pytačky. Martin 1934; Ujo Váňa – Čajka. Liptovský Mikuláš 1943; Gogoľ, N. V.: Revízor. Martin 1936.

Pamiatky

• Pamätná doska Mikuláš Gacek. Mikuláš Gacek je uvedený v historickom cintoríne na tzv. Monumente vďaky, pomníku na ktorom sú uvedené mená významných rodákov Dolného Kubína.
• Pomník Mikuláš Gacek sa nachádza v parku pred budovou Obchodnej akadémie, Dolný Kubín, Radlinského 1725/55

Referencie

Encyklopédia slovenských spisovateľov. – Zv. 1. – Bratislava : Obzor, 1984. – S. 150-151.
Slovenský biografický slovník E-J. – Zv. II. – Martin : Matica slovenská, 1987. – S. 149.
Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007, III, G-H. - S. 25-26. ISBN 9788089023967.

Literatúra

CABADAJ, Peter: Mikuláš Gacek. In: Slovenské národné noviny. – Roč. 5, č. 30-31 (02.08.1994), s. 16.
ZELINOVÁ GACEKOVÁ, Milota. Mikuláš Gacek: päť osudových návratov. Martin: Matica slovenská, 2017. ISBN 9788081281921.

Externé odkazy

https://www.litcentrum.sk/autor/mikulas-gacek
http://www.vets.cz/vpm/11826-pametni-deska-mikulas-gacek/

Kategória: spisovatelia