Milan Remko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Milan Remko
slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg
Narodenie29. október 1948 (75 rokov)
Jasenová, Česko-Slovensko
Alma materChemickotechnologická fakulta SVŠT v Bratislave
ManželkaAnna Remková

Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. (* 29. október 1948, Jasenová)[1] je slovenský chemik a vysokoškolský pedagóg.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na Gymnáziu Pavla Országha Hviezdoslava Dolný Kubín sa rozhodol študovať chémiu na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie SVŠT v Bratislave, špecializácia fyzikálna chémia; 1977 kandidát chemických vied (CSc.) odbor fyzikálna chémia; 1991 habilitácia fyzikálna chémia Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; 1994 obhajoba DrSc. odbor fyzikálna chémia CHTF STU Bratislava; 1998 profesor – odbor fyzikálna chémia a chemická fyzika CHTF STU Bratislava.

Na Univerzite Komenského počas svojej skoro štyridsaťročnej kariéry vychoval 40 Mgr.; 21 PharmDr., 6 PhD.; v rokoch 1996 – 2014 zástupca vedúceho katedry, katedra farmaceutickej chémie FaF UK; 2009 – 2013 prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a informačné technológie Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave; Slovenská chemická spoločnosť 1992 – 2010 zakladateľ a predseda celoštátnej odbornej skupiny Molekulové modelovanie a molekulová grafika; r. 2010 – spoluzakladateľ odbornej skupiny Medicínska chémia; Chemical Papers 2006 – 2016 Associate Editor časopisu. Od roku 1994 Fellow (CChem FRSC, Kráľovská chemická spoločnosť (RSC) Londýn. Od roku 2008 člen Americkej chemickej spoločnosti. [3][4] Profesor Remko je autorom viac ako 250 vedeckých a odborných prác [5] (Web of Science registrovaných 203 publikácií)[6]. Autor vysokoškolských učebných textov, odborných príučiek, vedeckých článkov z oblasti teoretickej, fyzikálnej a farmaceutickej chémie.

Bol milovníkom a podporovateľom rodnej Oravy. Spoluzakladateľ novodobej Obce Oravcov v Bratislave r. 1972, člen výboru a spoluorganizátor kultúrno-spoločenských podujatí v rokoch 1972 – 1990.[7]

Zamestnania[upraviť | upraviť zdroj]

Udelené štipendiá a granty[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1981, 1996 štipendium, Univerzita v Groningene, Holandsko
  • 1987 JSPS štipendium, Japonsko
  • 1987 Fulbrightovo štipendium, Univerzita Južný Illinois v Carbondale, USA
  • 1994 DAAD štipendium, Univerzita Erlangen–Norimberg, Nemecko
  • 1995 štipendium Cambridge Colleges and University, Univerzita v Cambridgei, Spojené kráľovstvo
  • 1991 – 2015 štipendium (permanentné), Univerzita v Innsbrucku, Rakúsko
  • 1999 štipendium Oxford Colleges and University, Univerzita v Oxforde, Spojené kráľovstvo
  • 1991 – 2006 výskumné granty v rámci vedeckej spolupráce medzi Rakúskom a Slovenskom
  • 1995 – 1998 EC výskumný grant „COPERNICUS“
  • 1992 – 2016 výskumné granty v rámci slovenskej grantovej agentúry VEGA
  • 2004 – 2016 výskumné granty v rámci slovenskej grantovej agentúry APVV
  • 2000 Kráľovská chemická spoločnosť (RSC) Londýn (RSC) Journals Grant
  • 2003, 2005 štipendium Nemecký ústav pre výskum rakoviny v Heidelbergu
  • 1996 – 2011 5 grantov Európskej komisie v rámci programov HPC Europa1 a Europa2, Univerzita v Groningene, Slobodná univerzita v Amsterdame
  • 2006 – 2011 Európska komisia grant COST „Inhibitors of angiogenesis“

Zameranie vedeckej práce[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku svojej vedeckej kariéry študoval štruktúru a vodíkové väzby v rastlinných fenolických zlúčeninách, ktoré vyústilo do návrhu modelu sekundárnej štruktúry dreva tvorenej jeho hlavnými zložkami (celulóza, hemicelulóza, lignín).

V ďalšom období na Farmaceutickej fakulte UK sa zameral na štúdium fyzikálnochemických a farmakokinetických (ADMET) vlastností liečiv (lokálne anestetiká, antiarytmiká, antihypertenzíva, antiglaukomiká, antikoagulanciá, hypoglykemiká, cytostatiká-inhibítory VEGFR2 receptorov). Formuloval vzťahy medzi chemickou štruktúrou a aktivitou skúmaných liečiv a výberové pravidlá liečivu podobných vlastností. Pri inhibítoroch karboanhydrázy sa následne využili pri objave, predikcii, projektovaní, syntéze a biologickom testovaní nových lidandov s nanomólovou in vitro aktivitou.

V sérii prác sa zaoberal aj chemickými a fyzikálnochemickými vlastnosťami netradičných organokovových zlúčenín, obsahujúcich jeden alebo viac atómov prvkov 14. skupiny periodickej tabuľky (C, Si, Ge, Sn a Pb) s násobnými väzbami. Predpokladaná existencia násobných väzieb prvkov podskupiny kremíka (Si, Ge, Sn a Pb) sa neskôr potvrdila aj experimentálne.

Zaoberal sa aj štúdiom vzniku aminokyselín a peptidov za podmienok primitívnej Zeme. Zistil výrazný katalytický efekt dvojmocných iónov (Ni, Cu, a Zn) pri vzniku peptidov z jednoduchých zlúčenín. Výskum vyústil aj do definovania štruktúry a vlastností glycínu, arginínu, histidínu, tyrozínu, fenylalanínu a tryptofánu a ich interakcie s kovovými iónmi. Určil geometriu komplexov, ich termodynamické parametre a relatívnu stabilitu jednotlivých typov interakcií. Interakcie katiónov kovov s aminokyselinami sú kľúčovými faktormi, ktoré regulujú sekundárnu štruktúru a biologickú funkciu proteínov, enzýmov a makromolekulových komplexov, ktoré obsahujú tieto biomakromolekuly. Stanovenie párových interakcií jednomocných a dvojmocných katiónov kovov s aminokyselinami na termodynamickej úrovni teórie je základom pre detailnejšie poznanie a kvantifikáciu týchto elementárnych procesov.[8]

Pedagogika[upraviť | upraviť zdroj]

Na Farmaceutickej fakulte UK najprv pôsobil ako vedecký pracovník a v rokoch 1990 – 2017 ako vysokoškolský učiteľ. Pedagogicky bol činný na katedre farmaceutickej chémie vo všetkých formách výučby. Konštituoval a prednášal v slovenskom aj anglickom programe predmet Molekulové základy vývoja liečiv. Pre študentov anglického programu prednášal aj predmet Farmaceutická chémia. V rokoch 1975 – 1990 ako externista pôsobil na katedre fyzikálnej chémie CHTF SVŠT Bratislava. Farmaceutickú chémiu externe prednášal na UCM Trnava v rokoch 2001 – 2006 a v rokoch 2012 – 2014 predmety Kvantovú chémiu a Počítačové modelovanie molekúl.[2]

Publikácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Kapp, M. Remko, P. v. R. Schleyer: H2XO and (CH3)2XO compounds (X=C, Si, Ge, Sn, Pb): Double Bonds vs. Carbene-like Structures – Can the Metal Compounds Exist at All? J.Amer.Chem.Soc. 118 (1996) 5745-5751.
  • M. Remko, C.-W. von der Lieth, Theoretical Study of gas-phase acidity, pKa, lipophilicity, and solubility of some biologically active sulfonamides. Bioorg. Med. Chem. 12 (2004) 5395-5403.
  • M. Remko, M. Swart, F.M. Bickelhaupt, Theoretical study of structure, pKa, lipophilicity, solubility, absorption and polar surface area of some centrally acting antihypertensives. Bioorg. Med. Chem. 14 (2006) 1715 – 1728
  • M. Remko, B. M. Rode, Effect of Metal Ions (Li+, Na+, K+, Mg2+, Ca2+, Ni2+, Cu2+ and Zn2+) and Water Coordination on the Structure of Glycine and Zwitterionic Glycine. J. Phys. Chem. A 110 (2006) 1960 – 1967.
  • M. Remko, Theoretical study of molecular structure, pKa, lipophilicity, solubility, absorption, and polar surface area of some hypoglycemic agents. J. Mol. Struct., Theochem 897 (2009) 73-82.
  • M. Remko, A. Boháč, L. Kováčiková, Molecular structure, pKa, lipophilicity, solubility, absorption, polar surface area, and blood brain barrier penetration of some antiangiogenic agents. Struct. Chem. 22 (2011) 635 – 648.
  • C. T. Supuran, A. Maresca, F. Gregáň, M. Remko, Three new aromatic sulfonamide inhibitors of carbonic anhydrases I, II, IV and XII. J. Enzym. Inhib. Med. Chem. 28 (2013) 289 – 293.
  • J. Bojarska, M. Remko, M. Breza, I. D. Madura, K. Kaczmarek, J. Zabrocki, W. M. Wolf, A Supramolecular Approach to Structure-Based Design with A Focus on Synthons Hierarchy in Ornithine-Derived Ligands: Review, Synthesis, Experimental and in Silico Studies.Molecules. 2020; 25(5):1135.

Knižné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • M. Remko: Zápisky spod Choča, Ilustroval Luka Brase. Remedika 2023, 192s. ISBN 978-80-972954-5-5
  • M. Remko: Genius loci Choč Príbehy zo života, Remedika 2021, 136s. ISBN 978-80-972954-4-8
  • M. Remko, Gazdovsko-potravný a úverný spolok v Jasenovej Sonda do histórie obce, Remedika 2020, 128s. ISBN 978-80-972954-3-1
  • M. Remko, Oravské zápisky, Remedika 2020, 201s. ISBN 978-80-972954-2-4.
  • M. Kriška, M. Bernadič, A. Dukát, M. Remko, P. Gibala, K. Kováčová. Základná terminológia pri hodnotení liekov. Bratislava: SAP - Slovak Academic Press, 2019. ISBN 9788089607754.
  • M. Remko, Základy medicínskej a farmaceutickej chéme 3. vydanie, Remedika 2019, 480 s. ISBN 978-80-972954-1-7.
  • M. Remko, Zápisky chemika, Remedika 2018, 368 s. ISBN 978-80-972954-0-0.
  • A. Remková, M. Remko, Antitrombotiká v klinickej praxi. 312 S. Samedi Bratislava 2014. ISBN 978-80-970825-8-1.
  • M. Remko, Základy medicínskej a farmaceutickej chémie. Slovak Academic Press Bratislava, 2005, 392s. ISBN 80-89104-64-9.
  • M. Remko, Medicínska chémia, Slovak Academic Press Bratislava, 2002, 315s. ISBN 80-88908-92-0.
  • M. Remko, Molekulové modelovanie. Princípy a aplikácie, Slovak Academic Press Bratislava, 2000. 240s. ISBN 80-88908-62-0.
  • M. Remko, Metódy výskumu a vývoja liečiv, Slovak Academic Press Bratislava, 1999. 235s. ISBN 80-88908-45-0.
  • M. Remko, J. Čižmárik, J. Sivý, Teoretické základy farmaceutickej chémie, Univerzita Komenského, Bratislava 1999, 143S. ISBN 80-223-1378-5.
  • M. Remko, J. Čižmárik, Vybrané kapitoly z farmaceutickej chémie: Molekulové základy vývoja liečiv, Univerzita Komenského Bratislava, 1997, 120S. ISBN 80-223-1124-3.

Patenty[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam nie je úplný.

  • F. Gregáň, M. Remko, E. Slučiaková, J. Knapíková, SUBSTITUTED SULPHONAMIDES, PROCESS FOR THEIR PREPARATION, PHARMACEUTICAL COMPOSITION COMPRISING THEREOF AND THEIR USE. United States Patent No. 8193184 B2, Jun 05, 2012; Australian Patent No. 2008241590 B2 Jun 21, 2012; Russia Patent No. U2474574 C2 Feb 10, 2013; European Patent No. EP 2142499 B1; Japan Patent No. 5492764 B2 May 14, 2014.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Milan Remko, prof. Ing. DrSc. /29.10.1948/ [online]. Jasenová: Obecný úrad, [cit. 2018-12-14]. Dostupné online. Archivované 2018-12-15 z originálu.
  2. a b c d e f LEHKÁ, Alexandra. Prof. Ing. Milan Remko, DrSc., CChem FRSC 60-ročný. Farmaceutický obzor (Slovenská farmaceutická spoločnosť), 2008, č. 9. Dostupné online [cit. 2019-01-31].
  3. Encyklopédia OSOBNOSTÍ Českej a Slovenskej republiky, BPH – British Publishing House Ltd 2017, ISBN 978-1-912100-99-6
  4. Remko, M. Vznikla nová odborná skupina SCHS – Medicínska chémia, ChemZi 5/10 (2009) 262. http://www.schems.sk/chemzi
  5. M. Remko, Zápisky chemika, Remedika 2018, 368 s. ISBN 978-80-972954-0-0.
  6. https://www.webofscience.com/wos/author/record/JSK-1095-2023
  7. Galanda, M. a kol.: Obec Oravcov v Bratislave. História a súčasnosť, vydala Obec Oravcov v Bratislave, Bratislava 2017.
  8. Čižmárik, J. Prof. Ing. Milan Remko, DrSc. CChem FRSC – 65 ročný. Česká a slovenská farmacie. 2013, 62(5), 238 – 239. ISSN 1210-7816.
  9. "The Royal Society of Chemistry" The Times, September 17, 1994
  10. The Order of International Fellowship, Register of Members, (International Biographical Centre, Cambridge CB2 3QP, England 1999), ISBN 0-948875-28-3
  11. Acta Facult. Pharm. Univ. Comenianae, Suppl. 5, 2007, s.185 – 186.
  12. Cena rektorky UMB v oblasti vedecko-pedagogickej a v oblasti umenia za rok 2012. Spravodajca Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Universitas Matthiae Belii (Banská Bystrica: UMB), september – október 2013, roč. 20, č. 1, s. 5. Dostupné online [cit. 2019-02-01].
  13. http://www.sfs.herba.sk/index.php/sk/zapisnice/110-z%C3%A1pisnica-109-z-22-11-2018.html
  14. http://litfond.sk/subory/Spr%C3%A1va_o_%C4%8Dinnosti_LF_v_r._2018_-_roz%C5%A1%C3%ADren%C3%A1.pdf

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]