Bitka o Smolensk (1943)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka o Smolensk
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Map detail of smolensk operation.jpg
Mapa bojových operácií.
Dátum 7. august - 20. október 1943
Miesto Smolensk, Smolenská oblasť, ZSSR
Výsledok Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nemecko
Velitelia
Andrej Jeriomenko
(Kalininský front)
Vasilij Sokolovskij
(Západný front)
Günther von Kluge
(Skupina armád Stred)
Georg-Hans Reinhardt
(3. tanková armáda)
Gotthard Heinrici
(4. armáda)
Sila
1 252 600 mužov,
1 430 tankov,
1 100 lietadiel
850 000 mužov,
500 tankov,
700 lietadiel
Straty
450 00 mŕtvych a ranených 200-250 000 mŕtvych, ranených alebo zajatých
Zoznam bitiek II. svetovej vojny
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Druhá bitka o Smolensk známa tiež ako operácia Suvorov alebo Smolenská operácia bolo ozbrojené stretnutie na východnom fronte cez druhú svetovú vojnu, ktorá prebiehala od 7. augusta do 2. októbra 1943. Išlo o zdĺhavé a ťažké boje, ktoré skončili oslobodením Smolenska a okolia spod dvojročnej nemeckej okupácie.

Operácia bola pomenovaná podľa známeho ruského vojvodcu z 18. storočia Alexandra Suvorova.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení bitky pri Kursku stratilo nemecké velenie nádej na udržanie rovnováhy síl na východnom fronte. Sovietske vojská vytlačili Wehrmacht z ruských oblastí ZSSR. Červená armáda oslobodila Oriol a Belgorod, 23. augusta 1943 bolo oslobodené hlavné mesto ukrajiny Charkov. Začiatkom augusta 1943 Hitler prikázal začať budovať obrannú líniu tzv. Ostwall, alebo Panther-Wotan, siahajúcu od Fínskeho zálivu až k Azovskému mori. Jedným z centier obrany mal byť aj Smolensk, mesto ktoré bolo dôležitým dopravným uzlom a jeho strata by znamenal vážnu trhlinu v koncepcii nemeckej obrany. Najdôležitejšou oporou tejto obrannej línie bola tretia najväčšia európska rieka Dneper. Tá mala podľa Hitlerovej mienky pomôcť zadržať postup sovietskych vojsk. Prelomenie tejto obrannej línie sa stalo cieľom sovietskeho letného a jesenného ťaženia. Prielom nemeckej obrany na Dnepri sa uskutočnil počas tzv. bitky na Dnepri. Za jej súčasť je niektorými historikmi považovaná aj druhá bitka o Smolensk.

Nemecké sily[upraviť | upraviť zdroj]

Nemecká skupina armád Stred Günthera von Kluge si uvedomovala veľký význam Smolenska a preto sa na sovietsky útok náležite pripravili. Na širokom pásme obrany bolo do hĺbky 130 km vybudovaných viacero pásiem obrany, ktoré pozostávali z opevnení rôznej kategórie, betónových a drevozemných bunkrov, protitankových a protipechotných zátarasov, mínových polí, vodných priekop a ďalších obranných zariadení. Vhodne pri tom využívali dobrú sieť železničných komunikácií. Prvé pásmo obrany tvorili oporné body a uzly odporu, spojené súvispolu sieťou zákopov. Prvé pásmo siahalo do hĺbky 5 – 6 km a v hlavných smeroch 7 – 8 km[1]. Skupina armád Stred mala k dispozícii 3. tankovú armádu (Reinhardt), 4. armádu (Heinrici) a časti 9. armády (Model), o celkovej sile 44 divízií, s viac než 850 000 mužmi, okolo 8800 delami a mínometmi, asi 500 tankmi a samohybnými delami a menej než 700 bojovými lietadlami.

Sovietske sily[upraviť | upraviť zdroj]

Červená armáda pre ofenzívu vyčlenila ľavé krídlo Kaliniského frontu (Andrej Jeriomenko) so 4. údernou, 43. a 39. armádou, 5. gardovým streleckým zborom a 3. vzdušnou armádou. Západný front (Vasilij Sokolovskij) počas operácie operoval s jednotkami 5., 10., 21., 31., 33., 49. a 68. armády, 5. mechanizovaného zboru, 3. gardového jazdeckého a 2. gardového tankového zboru. Zo vzduchu ich zaisťovali stroje 1. vzdušnej armády.

Na začiatku operácie mali jednotky oboch sovietskych frontov 1 252 600 mužov[2], 20 640 diel a mínometov, 1 436 tankov a samohybných diel a okolo 1100 vojenských lietadiel.

Sovietske útoky[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý sovietsky útok na nemecké pozície v oblasti uskutočnili jednotky Západného frontu. Bol známy tiež ako Spas-demenská operácia a začal sa 7. augusta v skorých ranných hodinách mohutnou delostreleckou prípravou. O 6:30 sa začal postup v smere Rosavľ a Smolensk. Počas tejto operácie, ktorá sa skončila 20. augusta, sovietske vojská postúpili o 30 - 40 km. 13. augusta zaútočili aj jednotky Kalininského frontu smerom na Duchovščinu. Narazili však na dobre skonsolidovanú obranu a ich postup sa zastavil. Po prvých dňoch sa podarilo postúpiť len niekoľko kilometrov. Nemecké vojská začali protiútoky s podporou tankov, čo veliteľov frontov prinútilo nasadiť svoje zálohy. Počas bitky sa aktivizovali aj partizáni v nemeckom tyle, ktorí začali koordinované akcie proti nemeckým železniciam. Žiadny rozhodujúci prielom nemeckej obrany sa Sovietom nepodaril a tak velenie nariadilo prechod do obrany a prípravu nového útoku.

28. augusta jednotky Západného frontu začali 90 minútovou delostreleckou prípravou Jelinsko-dorogobužskú operáciu. Nemci sa v tomto úseku opierali o močaristý terén, ktorý kontrolovali z vyvýšených opevnených pahorkov. Už prvý deň Sovieti prenikli do hĺbky okolo 25 km do nemeckých postavaní. Následne ich tankové jednotky začali obkľučovať mesto Jeľňa, z ktorého 30. augusta Nemci ustúpili. Pravé krídlo Západného frontu preniklo na druhý breh Dnepra a 1. septembra oslobodili Dorogobuž. Celkovo posunuli líniu frontu o 35-40 km. Nemcov sa podarilo vytlačiť aj z Brjanska.

Po potrebnom preskupení jednotky Kalininského a Západného frontu uskutočnili Duchovčšinsko-demidovskú a Smolensko-rosľavskú operáciu. Útok sa začal 7. septembra. Po 4 dňoch Sovieti oslobodili Duchovščinu, ktorá bola strategickým bodom kontrolujúcim prístupy k Smolensku. 16. septembra Sovieti oslobodili Jarcevo, 21. septembra Demidov, 25. septembra Smolensk a Roslavľ. Celkovo Sovieti postúpili do 2. októbra o 135 až 145 km, kedy sa zastavili na čiare Beliža, Rudin a rieka Prona (resp. Vitebsk - Orša - Mahiľov).

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Smolenská operácia bola rozhodným sovietskym víťazstvom. Toto víťazstvo však bolo ťažko dosiahnuté a sovietske jednotky zaň zaplatili veľkými stratami. Sovieti prišli o 107 645 mŕtvych a nezvestných a 343 821 ranených[2]. Vojská Tretej ríše prišli o 200 - 250 tisíc mŕtvych, ranených a nezvestných. Sovieti však postúpili o 200-250 kilometrov na západ a zaistili si dôležité strategické mesto, ktoré bolo prístupom k Moskve. Toto územie bolo jednou z ruských oblastí, ktoré boli najdlhšie pod nemeckou okupáciou. Nacistické vojská sa v týchto oblastiach neštítili páchania najhorších vojnových zločinov. V oblasti bol zničený takmer všetok priemysel a veľká časť poľnohospodárstva. V Smolenskej oblasti bolo zničených takmer 80 % mestskej zástavby a 50 % obydlí na vidieku, výrazne bola poškodená aj infraštruktúra.

Oblasť Smolenska sa následne stala tylom sovietskych vojsk a odrazovým mostíkom pre operáciu Bagration, ktorá mala za následok rozbitie celej nemeckej skupiny armád Stred.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M.A. Vološin: Prieskumníci v akcii. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1984, s. 90
  2. a b KRIVOŠEJEV, G.F. Rossija i SSSR v vojnach XX veka Poteri vooružennych sil Statističeskoje issledovanie [online]. Moskva : Oloma-Press, 2001, [cit. 2008-09-14]. Dostupné online. (po rusky)

Ďalšie zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na ruskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]