Jassko-kišinevská operácia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jassko-kišinevská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
Red Army greeted in Bucharest.jpg
Sovietske vojská vítané obyvateľstvom Bukurešti
Dátum 20. augusta - 29. augusta 1944
Miesto Rumunsko, Moldavsko
Výsledok Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Flag of Romania.png Rumunsko
Velitelia
Rodion Malinovskij
(2. ukrajinský front)
Fiodor Tolbuchin
(3. ukrajinský front)
Johannes Friessmer
(Skupina armád Južná Ukrajina)
Petre Dumitreslu
(Armádna skupina Dumitrescu)
Otto Wöhler
(Armádna skupina Wöhler)
Sila
1 341 200 vojakov
1 874 tankov a samohybných diel
500 000 nemeckých vojakov,
405 000 rumunských vojakov,
170 tankov,
800 lietadiel
Straty
13 197 mŕtvych
53 933 ranených
18 nemeckých divízií
185 000 mŕtvych, ranených a nezvestných rumunských vojakov
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Jassko-kišinevská operácia bola sovietska útočná operácia na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Uskutočnila sa na území Rumunska a Moldavska od 20. do 29. augusta 1944. Vojská sovietskeho 2. a 3. ukrajinského frontu v nej zlikvidovali alebo prinútili ustúpiť vojská nemeckej skupiny armád Južná Ukrajina. Úspech operácie mal za následok prevrat v Rumunsku a prechod krajiny na stranu Spojencov. Sovietske vojská si tak vytvorili priestor na postup na Balkán a do Maďarska.

Dôsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Po obsadení Rumunska vyhlásil ZSSR 5. septembra vojnu Bulharsku, ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka, ale voči ZSSR sa správalo neutrálne. 8. septembra prekročila Červená armáda rumunsko-bulharské hranice a nasledujúcí deň vypuklo v Bulharsku povstanie. Bulharsko sa stalo spojencom ZSSR a vyhlásilo Nemecku vojnu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]