Bitka pri Kamenci Podolskom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Kamenci Podolskom
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu
OEF-map-8.jpg
Mapa znázorňujúca sovietsky postup smerom, ktorý viedol k obkľúčeniu častí nemeckej 1. tankovej armády
Dátum 25. marec 1944 - 15. apríl 1944
Miesto Ukrajinská SSR
Sovietsky zväz
Výsledok Nemecký taktickú ústup, víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Flag of the Soviet Union (1923-1955).svg Sovietsky zväz Flag of German Reich (1935–1945).svg Nacistické Nemecko
Velitelia
Georgij Žukov
(pridelenec Stavky)
Nikolaj Vatutin
(1. ukrajinský front)
Ivan Konev
(2. ukrajinský front)
Erich von Manstein
(Skupina armád Juh)
Hans-Valentin Hube
(1. tanková armáda)
Sila
asi 500 000 mužov asi 200 000 mužov
Zoznam bitiek II. svetovej vojny
Veľká vlastenecká vojna
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Bitka pri Kamenci Podolskom tiež známa ako Hubeho kotol bola ozbrojeným stretnutím na východnom fronte cez druhú svetovú vojnu. Bola súčasťou Dnepersko-karpatskej útočnej operácie.

Koncom februára v roku 1944 prenikla Červená armáda ďalej na západ a jej vrchné velenie pripravovalo útok troch ukrajinských frontov na nemecké zoskupenia v západnej Ukrajine. Hlavný úder mal prebiehať z priestore DubnaŠepetovkaĽubar vo všeobecnom smere na Černovice, ktorý mal zničiť Podolsko-kamenecké zoskupenie nemeckých vojsk. 4. marca bol zahájený útok proti severnému krídlu, pri ktorom sa sovietskym vojskám podarilo preraziť frontu a učiniť hlboký vlom. 7. marca 1944 došlo k ťažkým bojom, keď sa nemecká armáda pokúšala z tejto situácie vymanévrovať. Útok sovietskych vojsk však pokračoval a tá prekročila Južný Bug a postupovala k rieke Dnester. 16. marca obsadili jednotky 2. ukrajinského frontu železničnú trať Ľvov - Odesa a vyradili hlavnú nemeckú zásobovaciu tepnu. 26. marca prekročila Červená armáda rumunskú hranicu. 1. ukrajinský front útočil ďalej na západ a 29. marca obsadil mesto Černovice. Došlo k situácii, pri ktorej bola v kotli medzi Bugom a Dnestrom obkľúčená nemecká 1. tanková armáda a na dolnom Dnepri izolovaná nemecká 6. armáda. Sovietsko-nemecký front o dĺžke takmer 900 km bol roztrieštený a nemeckej armáde hrozila katastrofa. V ťažkej situácii maršal Erich von Manstein pripravil plány úniku obkľúčených vojsk. Severnej skupine nemeckých vojsk sa podarilo z obkľúčenia uniknúť pomerne ľahko, ale situácia južnej skupiny v priestore Kamenca-Podoľského sa vyvíjala podstatne horšie. Aj tu sa však za ťažkých strát obkľúčené vojská z obkľúčenia prebili a Mansteinovi sa podarilo stabilizovať front. Operácia si na nemeckej strane vyžiadala okolo 35 000 mŕtvych, zajatých a nezvestných vojakov.

Bitka skončila síce sovietskym víťazstvom, ale Červenej armáde sa nepodarilo využiť situáciu, zničiť obkľúčené vojská a zahájiť mohutnejší postup do otvorenej nemeckej obrany. Dňa 14. apríla 1944 oslobodili sovietske jednotky Ternopiľ a Červená armáda prešla do obrany. Maršal Erich von Manstein bol po tejto akcii Hitlerom odvolaný a poslaný do dôchodku.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Kamence Podolského na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).