Imrich Karvaš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Imrich Karvaš
bývalý minister bez kresla
V úrade
22. september 19384. október 1938
bývalý minister priemyslu, obchodu a živností
V úrade
4. október 19381. december 1938
bývalý guvernér Slovenskej národnej banky
V úrade
marec 1939 – október 1944[1]
Predchodca prvý
Nástupca Rudolf Kubiš
bývalý predseda Najvyššieho úradu pre zásobovanie
Momentálne v úrade
od 1942
Osobné informácie
Narodenie 25. február 1903
Varšany, Slovensko
Úmrtie 20. február 1981 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko
Alma mater Univerzita Komenského v Bratislave
Pozri aj Politický portál

Prof. JUDr. Imrich Karvaš (* 25. február 1903, Varšany, dnes Kalinčiakovo, Levice – † 20. február 1981, Bratislava) bol slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Po maturite na skalickom gymnáziu v roku 1921 začal študovať na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia v roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. V nasledujúcich dvoch rokoch získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Po návrate opäť pôsobil na Právnickej fakulte, kde roku 1930 získal titul docenta, roku 1934 sa stal mimoriadnym profesorom a roku 1940 univerzitným profesorom. V rokoch 19471948 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty.

Už po skončení vysokej školy sa zapojil do riadenia národohospodárskych inštitúcii a bánk. V rokoch 1926–1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk (až do roku 1933). Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932. Tu pôsobil až do roku 1938. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.

V roku 1938 sa stal najskôr ministrom bez portfaje v úradníckej vláde gen. Syrového (22. september4. október 1938). V druhej úradníckej vláde gen. Syrového potom od 4. októbra až do 1. decembra 1938 zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností.

Po vzniku prvej Slovenskej republiky v marci 1939 sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB). Od roku 1942 zastával funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Realizáciou svojich názorov na hospodársku politiku sa zaslúžil o priaznivý vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v období druhej svetovej vojny. Z jeho podnetu bola roku 1940 v Bratislave založená Vysoká škola obchodná.

Zapojil sa aj do protifašistického odboja. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Zabezpečoval prípravu SNP po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít. Jeho činnosť neunikla pozornosti gestapa, ktoré ho 3. septembra 1944 zatklo v Bratislave. Po zatknutí sa cez Viedeň a Brno dostal až do Berlína, kde bol vypočúvaný. Po výsluchu bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau, Innsbruck, Niederdorf, kde bol spolu s ďalšími dôležitými väzňami oslobodený z rúk gestapa nemeckými vojakmi a neskôr i americkou armádou.

Po návrate z koncentračného tábora sa vrátil k pedagogickej činnosti. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947-1948 bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.

Po februárových udalostiach roku 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo malo v máji roku 1949 za následok zatknutie, obvinenie z velezrady a po vykonštruovanom súdnom procese odsúdenie štátnym súdom v Prahe na dva roky väzenia a stratu majetku. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Po treťom infarkte zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981.

Za celoživotné dielo, za zásluhy o demokraciu a ľudské práva mu boli in memoriam udelených niekoľko vyznamenaní. Roku 1991 mu bol udelený Řád T.G. Masaryka III. triedy. 1. januára 2001 mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Pribinov kríž I. triedy. Od roku 1998 udeľuje Ekonomická univerzita v Bratislave osobnostiam, ktoré sa významným spôsobom zaslúžili o rozvoj Ekonomickej univerzity alebo významne prispeli k rozvoju ekonomickej vzdelanosti a ekonomickej vedy a významným osobnostiam ekonomickej teórie a praxe Medailu Imricha Karvaša.

Vedecká práca[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vedeckej práci sa zaoberal otázkami hospodárskej konjuktúry a monopolov. Bol predstaviteľom hospodárskej politiky regionalizmu. Snažil o posilnenie hospodárskej pozície Slovenska v rámci prvej československej republiky. Publikoval 13 monografií a množstvo odborných článkov. Za najvýznamnejšie dielo sa považuje dvojzväzková práca Základy hospodárskej vedy (Martin, 1947).

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hospodárska štatistika Slovenska (Bratislava, 1928)
  • Menový problém (Bratislava, 1929)
  • Štátne príjmy a konjunktúra (Bratislava, 1931)
  • Vliv kartelov na konjunktúru (Bratislava, 1932)
  • Sjednocení výrobních podmínek v českých zemích na Slovensku (Praha, 1933)
  • Problematika času v hospodárskej teórii (Bratislava, 1937)
  • Základy hospodárskej vedy 1,2 (Martin, 1947; Bratislava, 1999)
  • Moje pamäti.(V pazúroch gestapa) (Bratislava, 1994)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská národná banka, Bratislava [online]. Bratislava : Národná banka Slovenska, [cit. 2011-07-24]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Karvaš: Môj otec Imrich Karvaš (Budmerice, 2001). ISBN 8085501201

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]