István Medgyaszay

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
István Medgyaszay
maďarský architekt
Dielo
Osobné informácie
Narodenie 23. august 1877
  Budapešť, Maďarsko
Úmrtie 29. apríl 1959 (71 rokov)
  Budapešť, Maďarsko

István Medgyaszay (rod. Benkó) (* 23. august 1877, Budapešť – † 29. apríl 1959, Budapešť) bol maďarský architekt, autor odbornej literatúry. Patril medzi významných maďarských secesných architektov. Vo svojej tvorbe čerpal z ľudovej, predovšetkým zo Sedmohradskej architektúry. Inšpiroval sa aj s umením ďalekého východu, a tieto motívy stvárnil z nového materiálu, zo železobetónu.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Svoje priezvisko Medgyaszay prijal až neskôr po svojej starej matke, Kornélii Medgyaszay. Jeho otec, Károly Benkó (1837 – 1893) bol murár a staviteľ. Matka, Kornélia Kolbenheyer. Ödön, jeho mladší brat, zomrel v mladom veku, starší brat Gyula Medgyaszay sa stal architektom.

V rokoch medzi 1893 a 1896 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti odbor stavebníctvo, potom rok pracoval v ateliéri u Imricha Francseka. Zmaturoval v roku 1898, v ďalšom roku pracoval vo Viedni, potom sa tam prihlásil na Akadémiu výtvarných umení a súčasne na Viedenskú technickú univerzitu. (K. K. Technische Hochschule). Študoval u Otta Wagnera, silný vplyv mal na neho aj Ödön Lechner. Po dvoch rokoch, v roku 1902 prestúpil na technickú univerzitu v Budapešti. Svojim plánom Národného panteónu získal v roku 1903 cenu Akademia Gundel. Autorizovaným architektom sa stal v 1904 na Budapeštianskej technickej univerzite. Medgyeszay od roku 1904 precestoval jednotlivé regióny Uhorska, Francúzska, Švajčiarska a Nemecka, a skúmal charakteristické črty miestneho folklóru. Jeho cestopisy sa objavili v I. a II. zväzku knihy: „A magyar nép művészete“ - Umenie maďarského ľudu od D. Malonyaiho.

V tom čase celú Európu dobyla z ľudového folklóru čerpajúca secesia a jej anglická podoba „art nouveau“, ktorá priniesla nový spôsob tvorby interiérov s charakteristickými ornamentami. V Maďarsku to znamenalo inšpiráciu z ľudovej ornamentiky so zreteľom na jej nápaditosť a tvaroslovie. Takto sa stala secesia kolískou typickej maďarskej architektúry. Medgyaszay bol medzi prvými, ktorí poukazovali na estetické nedostatky vtedajšej železobetónovej architektúry. V roku 1908 sa uskutočnila jeho slávna prednáška vo Viedni: Umelecké riešenia architektúry železobetónu. Poukázal na riešenie konštrukcií novopostaveného divadla: montované nové konzoly balkónov, ornamentálne stropy, pergoly, držiaky svietidiel, moderné hlavice.

V roku 1911 skúmal staroveké kultúrne pamiatky na pobreží rieky Níl v Egypte a Sudáne. 1915 sa dobrovoľne prihlásil na vojenskú službu a slúžil na fronte, v tom istom roku sa oženil s Gabriellou Matrinovichou. Narodili sa im tri dcéry. Od roku 1927 bol súkromným docentom na technickej univerzite. Bol spolupredsedom Maďarsko-Indickej spoločnosti (Magyar-Indiai Társaság). 1932 odcestoval do Indie, kde veľa čerpal z pravekej východnej architektúry.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Najznámejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Interiéry:

  • 1906 Maďarský pavilón na milánskej svetovej výstave
  • 1908 Vstupná miestnosť Veszprémskeho divadla
  • 1918 Hlavný pavilón výstavy vojenských exponátov na Margitszigete, Bp

Secesia na Slovensku v tvorbách Istvána Medgyaszaya[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je pomerne málo secesných sakrálnych architektonických pamiatok. Do tohto neveľkého počtu stavieb z prvého desaťročia nášho storočia patria dva kostoly nachádzajúce sa v južnej oblasti Slovenska. Jedným z nich je rímskokatolícky kostol svätej Alžbety v Muli z roku 1910, druhým je rímskokatolícky kostol svätého Ladislava v Hurbanove z roku 1912-1913. Obidve stavby projektoval významný maďarský architekt István Medgyaszay. V jeho životnom diele zohrávajú dôležitú úlohu a patria k najvýznamnejším realizovaným projektom.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kathy Imre: Medgyaszay István, Akadémia kiadó, Budapest, 1979
  • J. Gerle, A. Kovács, I. Makovecz: A századforduló magyar építészete, Szépirodalmi könyvkiadó, Budapest, 1990
  • Kós Károly: Hármaskönyv, Irodalmi könyvkiadó, Bukarest, 1993

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]