Šelpice: Rozdiel medzi revíziami
d Posledné úpravy používateľa 195.146.132.62 (diskusia) vrátené; bola obnovená posledná úprava Doronenko |
d wl. |
||
| Riadok 35: | Riadok 35: | ||
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. |
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa [[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch. |
||
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine. |
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine. |
||
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. |
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – [[Česká cesta]], ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou. |
||
Rodákom z obce je Prof. [[Jozef Heriban, SDB|ThDr. Jozef M. Heriban, SDB]], misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj [[Augustín Nádaský, SDB|Prof. Augustín Nádaský, SDB]], pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
Rodákom z obce je Prof. [[Jozef Heriban, SDB|ThDr. Jozef M. Heriban, SDB]], misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj [[Augustín Nádaský, SDB|Prof. Augustín Nádaský, SDB]], pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát. |
||
Verzia z 08:44, 23. október 2008
| Šelpice | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trnavský | |
| Okres | Trnava | |
| Región | Jaslovské Bohunice | |
| Rozloha | 10,17 km² (1 017 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 905 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 88,99 obyv./km² | |
| Starosta | Ing. Ján Štefanička (SMER) | |
| PSČ | 919 09 (pošta Bohdanovce nad Trnavou) | |
| ŠÚJ | 556670 | |
| EČV (do r. 2022) | TT | |
| Tel. predvoľba | 0 33 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Šelpice 195, 919 09 Bohdanovce nad Trnavou | |
| E-mailová adresa | ocuselpice@amdsl.sk | |
| Telefón | 033/552 91 03 | |
| Fax | 033/552 91 03 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Šelpice | ||
| Webová stránka: selpice.sk | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Šelpice sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
V obci je rímskokatolícky kostol Krista Kráľa z roku 1946.
Obec Šelpice leží 6 km severozápadne od krajského mesta Trnavy. Jej katastrálne územie bolo intenzívne osídlené už na sklonku staršej doby kamennej. Aj artefakty z neolitu a následných kultúr ju radia medzi významnú archeologickú lokalitu.
Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava z roku 1249, ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu Červený Kameň, ktorý dala postaviť okolo roku 1230 kráľovná Konštancia, manželka Přemysla Otakara I. V Michalskom týždni 1530 obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji 1539 noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku 1777 mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku 1831 vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch.
Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti Bohdanovce, kde je známe meno kňaza už v roku 1332. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku 1393 bola vyľudnená. V roku 1540 tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku 1618 o ňom hovorí ako o pustatine.
Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.
Rodákom z obce je Prof. ThDr. Jozef M. Heriban, SDB, misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj Prof. Augustín Nádaský, SDB, pedagóg a významný bádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku 1994 pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.