Limbach

O iných významoch výrazu Limbach pozri Limbach (rozlišovacia stránka).

Limbach
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský kraj
Okres	Pezinok
Región	Malokarpatský
Nadmorská výška	181 m n. m.
Súradnice	48°17′20″S 17°13′19″V
Rozloha	15,37 km² (1 537 ha)
Obyvateľstvo	2 423 (31. 12. 2023)
Hustota	157,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1390
Starosta	PaedDr. Anna Hrustičová (NEKA)
PSČ	900 91
ŠÚJ	508047
EČV (do r. 2022)	PK
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa obecného úradu	Ocú Limbach SNP 55 Limbach 900 91
Telefón	033/647 72 21
Fax	033/647 72 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Limbach (Slovakia)
Webová stránka: obec-limbach.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Limbach je vidiecka obec na Slovensku v okrese Pezinok, úpätí Malých Karpát. Je charakteristická produkciou vína.

Dedina vznikla okolo roku 1350 po mongolskom vpáde do Uhorska, kedy vyľudnené územia osídľovali nemeckí osadníci na pozvanie kráľa Belu IV. Týchto po roku 1945 deportovali do Nemecka a začali sa tu usádzať obyvatelia slovenskej národnosti.

V obci sa nachádzajú rôzne pamätihodnosti ako rímskokatolícky kostol svätého Teobalda z 14. storočia, evanjelický kostol z roku 1802, a prírodné úkazy – Limbašská vyvieračka. V Limbachu na Malokarpatskej ulici býva súčasný prezident Slovenska Ivan Gašparovič

Z Limbachu vychádzajú dve turistické trasy: modrá 2405 a zelená 5101.

Dejiny

Prvé zachované písomné zmienky o dedine pochádzajú z roku 1390. Jeden z pôvodných názvov dediny je Lindenbach (Lipovy potok) pomenovaný podľa potoka, ktorý pretekal z Karpát stredom dediny. Druhý názov bol Limpach pri Pezinku pomenovany podľa stromu limba ktorý je v starom znaku Limbachu (pravdepodobne prinesený drevorubačmi a uhliarmi). Ďalšie historické názvy sú Limpach alebo Límpoch.

Historický prehľad

• 1208: Pezinské panstvo prešlo z vlastníctva Bratislavského hradu do vlastníctva Tomáša z rodu Hunt-Poznanovcov, ktorý ako nitriansky župan, bol predkom grófov z Pezinka a Svätého Jura.
• 1241 – 1242: Po mongolskom vpáde do Uhorska vpáde pozval Belo IV. na vyrabované územia Uhorska, vrátane Slovenska, nemeckých hostí (hospites), ktorým udelil mnohé práva. Od polovice 12. storočia do 15. storočia pribudlo na vtedajšie územie Slovenska toľko Nemcov, že tvorili štvrtinu všetkého obyvateľstva.
• 1245: Za zásluhy v boji získal komes Kozma od Belu IV. do dedičnej držby zem Bozen (Pezinok).
• 1295: Vznikla listina medzi Pavlom a Kozmom, synmi grófa Kozmu z Pezinka a trnavčanmi, ako prvé písomné svedectvo o rozvinutom vinohradníctve. Obsahuje nemecké zvykové vinohradnícke právo, čo dokladá vplyv nemeckého etnika v pezinskom chotári od polovice 13. storočia.
• 1297: Kozmov syn Achilles II. zomrel bezdetný a panstvo prešlo do rúk druhej vetvy rodu, Abraháma II. z Jura.
• 1318: Abrahám II. rozdelil jurský i pezinský majetok medzi synov Šebuša a Petra.
• 1343: Podľa listiny Rábskej kapituly o vytýčení hraníc medzi pezinským a jurským panstvom sa uvádza dnešné územie Limbachu ako neosídlené pohraničie.

Do polovice 14. storočia spravoval gróf Šebuš pezinské majetky a podporoval vinohradníctvo. Do roku 1384 ho nasledovali jeho synovia Ján I. a Mikuláš I.

Limpach

Prvé osídlenie v oblasti Limbašského chotára vzniklo medzi Račím potokom (Krebsenbach,Rakazpatak) a potokom Saulak zo Sumbergu. Vznikla tu takzvaná horná (banská) osada s názvom Mhyr.

• 1256: V listine, ktorou kráľ potvrdil vlastníctvo zeme Bozin grófom Achillovi a Kozmovi zo Sv. Jura a Pezinka sa uvádza osada Mhyr.
• 1343: V listine rábskej kapituly sa uvádza terra Myr sive Nyra Limbašský potok sa spomína pod menom Nyrpataka. V okolí potoka, v lesoch nad dnešným Limbachom, povyše Limbašského jazera v doline Slnečné údolie sa usídlili kráľovskí baníci, ktorí hľadali v lokalite Korenný vrch drahé kovy. Nájdené štajerské mince z rokov 1330 – 1360 naznačujú pôvod baníkov. Neskôr boli prizvaní drevorubači (huncokári) s priezviskami Holzhacker, Hacker, Holzfäller (drevorubač, stínač) Geschwantner, Schwantner, Graus zo Štajerska, Horného Rakúska a Bavorska. Popri baníkoch uhliari ťažili drevo a pálili drevené uhlie. Patrón uhliarov a tiež najstaršieho kostola dediny Limpoch je Svätý Teobald. Sezónna ťažba potrebovala v nížine svoju materiálnu základňu. Pár kilometrov pod Mhyrom medzi troma potokmi vznikla dedina Limpoch. Ťažba dreva novým spôsobom uvolnila piesčito-kamenisté kopce vinohradom a vinohradníkom.1663:V Uhorsku sa začala nová (posledná) vojna s Tureckom.V tom práve aj Turci vyplienili Limbach.
• 1699: Spomína sa dedina Altstadt (Óváros, Staré mesto). Po útlme sa v roku 1773 v lokalite Slnečné údolie na Altbachu (Starom potoku) obnovila ťažba drahých kovov.

Lindenbach

Následné osídlenie vzniklo v medzi Račím potokom a Limbašským potokom (Altbach) ako dolná (vinohradnícko-drevárska) dedina Limpach (Lindenbach). Dochovaný je nápis „Limpach pri Pezinku“ s vyobrazením stromu limby (strom si v znaku pravdepodobne so sebou priniesli uhliari a drevorubači) a troch potokov Limbachu – Krebsenbach, Mülbach a Altbach. Podľa inej verzie sa názov odvodzuje nie od stromu limby ale od lipy (nem. Linde), respektíve názvu potoka Lindenbach – Lipový potok.

V polovici 14. storočia majiteľ pezinského panstva – hradu gróf Šebuš z rodu Hunt-Poznanovcov alebo jeho synovia Ján I. a Mikuláš I. osídlili Limbach nemeckými vinohradníkmi. Tí priniesli svoj právny systém, nové technológie v remeslách i pestovateľstve, svoje kvalitné odrody vínnej révy i kultúru.

Vďaka nemeckým vinohradníkom a remeselníkom získal Pezinok a tým i jeho okolie dôležité výsady: V roku 1376 právo mať trh a od Ferdinanda I. oslobodenie od mýtnych poplatkov. Nemci, ktorí boli na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, sociálneho poriadku, urbanizmu, zakladajú a osídľujú malokarpatské vinohradnícke mestečká, Bratislavu s jej terajšími časťami, Svätý Jur, Pezinok, Modru, Trnavu, dediny ako Grinava, Limbach, Cajla. Získavajú právo zakladať vinohrady a voliť si richtára.

• r. 1390 Listina Leonarda de Pensanro potvrdzuje už vznik LIMBACHU ako dediny s farským starým kamenným kostolom sv. Theobalda (mal vežu a cintorín). Vyberanie mýta – cez dedinu viedla cesta na Záhorie.
• r. 1425 Listina Pressburgskej kapituly o deľbe LIMBACHU medzi MIKULÁŠA II. a JURAJA I, pezinských grófov od roku 1384 do 1438, potvrdzuje nemecké obyvateľstvo na základe patrocínia kostola Sv.Teobalda a menného zoznamu poddaných.
• r. 1561 LIMBACH je ešte katolícky, ale už nemá vlastnú faru ako v stredoveku.

Koncom 16.storočia bol LIMBACH s dvoma mlynmi, 58 domami a 370 obyvateľmi rovnako veľký ako v roku 1425.

• r. 1614 Prestavba katolíckeho kostola, ale veriaci sú už väčšinou evanjelici.

Začiatkom 17.storočia nastal rozmach kolonizačného osídľovania až na 72 domov. Prevažovali vinohradnícke hospodárstva. Od prvej polovice 17.storočia patril LIMBACH ako príslušenstvo Pezinskému hradu – PÁLFFYOVCOM.

• r. 1752 Vznik "Obere Dorfende" – na hornom konci dediny vznikla dôležitá skupina domov s panským pivovarom a poschodovým domom s mlynom – dve mlynské kolesá a štyri mlynské kamene, kuriálny mlyn.
• r. 1785 Vzrástol počet domov zo surových tehál na 100 neskôr 124 a počet Limbašanov na 670.

Límpoch – Limbach, novoveká história

• r. 1802 Evanjelici postavili v strede dediny na ľavom brehu potoka svoj kostol a katolíci svoj rozšírili.
• r. 1828 Veriaci v Limbachu: 156 katolíkov a 484 evanjelikov.
• r. 1848 Limbach je jediná obec pod Malými Karpatami s nemeckým obyvateľstvom, pozdĺž Lindenbachu´"Stredného potoku", stálo 112 domov. Na Lindenbachu-"Mühlbachu" (Mlynskom potoku) stáli mlyny grófov Pálffyho, Zichyho a Stepperovského.
• r. 1882 V Pressburgskej župe ničila vinič voška fyloxéra.
• r. 1890 Fyloxéra zasiahla Bosing (Pezinok) i Limbach.

Koncom 19. storočia bol počet Limbašanov 895 v 167 domoch. Za domami vznikli vinice a aj vzdialenejšie mali nemecké názvy: "Machergut", "Mittelberg", "Hasensprung". Evanjelici pristavili ku kostolu ihlanovú vežu. Opravili strechu, montáž hodín a troch zvonov.

• r. 1914 Na limbašskom víne zarábali veľkoobchodníci a židovskí priekupníci, preto v obci vznikol vinohradnícky spolok a peňažné družstvo "Limbacher Raiffeisengenossenschaft m.b.H.".
• r. 1918 Na fronte I. svetovej vojny padlo 22 a doma 9 Limbašanov. Obec mala 885 ľudí, 827 nemeckej,47 česko-slovenskej, 4 maďarskej a 7 inej národnosti.
• r. 1920 Voľby vyhrala Hlinkova slovenská strana HSĽS – karpatskí Nemci ešte nemali vlastnú stranu. Členovia radnice boli nemeckej národnosti. Do roku 1928 sa zapisovalo len nemecky, neskôr aj po slovensky.
• r. 1923 Nevydarená snaha V.Chaloupeckého vymyslieť k potoku Hylyunic aj slovenskú osadu takéhoto mena. V liste Ondreja II. z roku 1208 sa spomína len potok Hylyunic – horný tok terajšej Čiernej vody – potok Nyrpatak (Altbach). Nemecký vinohradníci nepomenovali svoju dedinu podľa potoka, ktorý ňou nikdy nepretekal. Začiatkom 13. storočia mal Limbach potok Krebsenbach – Rakazpatak, Nyrpatak – Altbach a stredný Lindenbach-Mühlbach.
• r. 1927 Snaha česko-slovenských štátnych orgánov zaviesť fiktívny názov obce Hliník. Miestne snahy manipulovať dejiny Limbachu pretrvávajú dodnes.
• r. 1935 Do parlamentných volieb poslal Limbach 541 hlasov: 448 Sudetendeutsche Partei, 50 HSĽS,23 republikáni.
• r. 1937 Obec má telefón, autobus a elektrinu.
• r. 1938 "Anšlus" Rakúska Veľká aktivizácia Karpathendeutsche Partei.
• r. 1939 – 1945 Ostáva Limbach typickou vinohradníckou obcou. Karpatskí Nemci založili vinohradnícke družstvo Deutsche Weinzergenossenschaft Limbach. Dostávajú nenávratne 2,5 milióna korún z Nemecka na rozvoj. Búra sa Draxlerov mlyn, na jeho mieste stavajú rozsiahle pivnice, lisovňu, vináreň a spoločenskú sálu. Ročný vývoz 10 000 hektolitrov vína do Nemecka. Lepšie nákupné ceny hrozna.

Počas II. Svetovej vojny z 1050 obyvateľov slúžilo v zbraniach Nemeckej armády 145. Limbašania mali koncom vojny obavu pred zbytočnou krutosťou Sovietskej armády proti civilnému obyvateľstvu. SNP v tejto lokalite nemalo odozvu, skôr naopak.

Dňa 3. apríla 1945 Červená armáda obsadila obec. Koncom roku 1945 vznikol MNV z radov prisťahovalcov. Na základe postupimských dohôd deportoval štát všetkých Karpatských Nemcov (vrátane limbašských) do Nemecka. Všetok osobný majetok, domy a pozemky im boli zhabané a museli s batohom opustiť svoje rodisko. Majetok potom MNV pridelil presídlencom z Myjavy, Starej Turej a Bošáce. Karpatskí Nemci, ktorí mohli zostať, museli prisťahovalcov učiť vinohradničeniu. V dedine zostali len zmiešané manželstvá a slovenské rodiny. Po roku 1945 sa založila slovenská škola.

Rodiny, ktoré zostali po roku 1945

• 2 Gustavik Johann 121 Hrivnak Arthur a Emma
• 5 Schumann Samuel a Emma 127 Achberger Stefan a Maria
• 9 Wawrinsky Stefan 131 Strba Stefan a Veronika
• 10 Wawrinsky Samuel 133 Sandtner Andreas a Anna beb. Slezak
• 13 Sandtner Ludwig sen. a Maria geb. Sandtner 134 Hanusek Anna
• Sandtner Ludwig jun. a Maria geb. Achberger 140 Hanusek Agnes geb. Sandtner
• 14 Hedeker Johann 141 Slezak Michael a Josefine geb. Sandtner
• Hedeker Rudolf 155 Beno Johann
• 15 Hanusek Josef a Maria geb. Satko Beno Eduard a Theresia geb. Hanusek
• 23 Hanusek Johann a Theresa Beno Josef a Justin geb. Hanusek
• 26 Hacker Franz a Rosina geb. Schmidt 164 Achberger Josef a Maria geb. Strba
• Hacker Maria 165 Bohm Daniel
• 39 Bohm Samuel 188 Macho Franz
• 57 Oharek Daniel a Katharina geb. Wadinger 192 Mitterholzer Daniel
• 64 Theresia geb. Okruhlica 194 Hacker Josef
• 67 Karoline geb. Malatschek a Okruhlica Kaspar 199 Steberl Gustav a Steffi geb. Okony
• 68 Karoline geb. Okruhlica 210 Strba Franz (Maria geb. Malatschek a Okaty Daniel) 235 Nerad Gustav a Emma geb. Draxler
• 82 Malatschek Ludwig a Theresa geb. Hanusek

• r. 1946 109 zväčša nových obyvateľov obce založilo Slovenské vinohradnícke družstvo. Z majetku, na pozemkoch a v budove Nemeckého vinohradníckeho družstva, ktoré štátne orgány vymazali z Obchodného registra spracovávali -cyrifandel neskôr silván, veltlín, rizlingy a neuburg, tramín. Od tejto doby sa v dedine mnohí ľudia tvária a konajú, ako by dejiny Limbachu začali rokom 1945 a tie predošlé ignorujú, ničia alebo deformujú. Na všeobecnú škodu.
• r. 1951 Slovenské vinohradnícke družstvo sa zlúčilo s Jednotným roľníckym družstvom v Limbachu.
• r. 1957 Na pažiti vznikla nová výstavba rodinných domov.
• r. 1959 Dedina vybudovala vodovod a poštu.
• r. 1960 Dokončená nová 5-ročná škola a materská škola. Kultúrne a spoločenské akcie sú stále organizované v pôvodnej družstevnej sále – teraz už družstva JRD Limbach.
• r. 1973 JRD Limbach sa zlučuje s JRD Myslenice -Grinava – názov JRD Karpaty.
• r. 1975 JRD Karpaty sa zlúčilo s JRD Pezinok.
• r. 1989 Počas celého komunistického režimu sa v našej dedine systematicky povyvracala a vyviezla z miestneho cintorína väčšinu pôvodných náhrobných kameňov. Hroby karpatských Nemcov sú dnes uličkami, alebo už nejestvujú vôbec. Za márnicou bolo vždy schovaných zo 15 – 20 vyvrátených náhrobných kameňov z čiernej žuly. Dedinský cintorín príkladmo slúžiaci v rokoch 1940 až 1945 tisíc člennej komunite uchováva už len zopár nezničených hrobov alebo špicatých obeliskov- typických náhrobných kameňov starousadlíkov. Vznikali svahové vinice, boli nedotknuteľné rozširovali sa, budovali sa v nich terasy! Výstavba rozvoj dediny je povolený len na pažiti! Boli to pastviny na rovine krajom Limbachu, kde sa pásol dobytok, rástla kukurica alebo obilie.
• r. 1990 – 1998 Po odstránení komunistického režimu sa v obci zrušila požiarna zbrojnica, ktorú obec prenajíma na reštauráciu. Samotná obec nie je schopná alebo ochotná vytvoriť malý priestor na vlastnú propagáciu v rámci vínnej cesty. Priestory obecnej knižnice boli vrátené v rámci reštitúcií. Bolo fyzicky zlikvidované JRD, z objektov sa stala rozpredaná priemyselná – podnikateľská zóna obce. V konfiškáte po Nemeckom vinohradníckom družstve sídli a školí víno nástupník JRD – Limbašské vinohradnícke družstvo. Hneď vedľa sa vekom rozpadá stará kolkáreň, patrí totiž aj dedine aj bývalému JRD Limbach.
• r. 1993 Limbašské vinohradnícke družstvo prenajalo lukratívnu vináreň a dedinskú sálu súkromnej spoločnosti, čím Limbach prišiel o svoju jedinú spoločensko -kultúrnu sálu. To isté družstvo vykúpilo prisťahovalcom pridelené vinohrady. Tie následne predalo a vo vinici Machergut začala stavebná firma budovať vilové domy.

Po r. 1994 Nastala plynofikácia obce, vybudovala sa poddimenzovaná kanalizácia. Vedľa priemyselnej zóny firma Jurki postavila benzínové čerpadlo. Rekonštrukcia i obnova evanjelického i katolíckeho kostola v dedine.

• r. 1998 – 2005 Pokračoval nekontrolovaný a už zbytočný rozvoj obce, strácajú sa vinohrady a tým Limbach prichádza o svoj tichý vinohradnícky ráz. Tlak peňazí likviduje celé lokality, nielen smerom na Grinavu a Pezinok, ale čo je najhoršie v kopcoch rodiacich najlepšie limbašské hrozno. Pôvodné vinohrady bez viniča, Limbach bez ľudovej architektúry – dedina bez pôvodnej histórie. Strata regeneračnej atmosféry- koniec agroturistiky, koniec budúcim príjmom z turizmu?!
• r. 2001 Izolovanie základov, vymaľovanie exteriérov i interiérov kostola sv. Théobalda. Taktiež sa spravili sondy a konzervačným náterom sa zatrela výzdoba i nemecké nápisy presbytérie. Chýbajú peniaze na reštaurovanie.
• r. 2005 Členovia radnice – stavebná komisia pod vedením starostu a externých spolupracovníkov, získali pre dedinu prostriedky z Eurofondov na rekonštrukciu budovy miestnej radnice. Pre výkon modernej samosprávy boli existujúce priestory po stránke plošných a hygienických nárokov ako aj po architektonickom a dispozičnom riešení nevyhovujúce.Rekonštrukciou a prístavbou sa podarilo dosiahnuť priaznivý architektonický výraz. Nová stavba je i napriek moderným výrazovým prostriedkom vhodne zasadená do terénu a hmotou ne-konkuruje historickej zástavbe. Obecný úrad je odrazom dnešnej úrovne arch. v historickom kontexte. Celkové dispozičné riešenie a architektonický výraz predstavuje moderne riešenú rekonštrukciu menšej samosprávy s doplňujúcimi funkciami pre kultúru. Zároveň je dôkazom, že novším prístupom k rekonštrukcii v staršej štruktúre zástavby môžeme dosiahnuť súhru nového a staršieho.
• r. 2006 Celková – generálna rekonštrukcia dreveného oltára v rímskokatolíckom kostole sv. Théobalda. Splanírovanie- likvidácia viníc v lokalite Za cintorínom. Dobrá- upravená pôda odzadu katolíckeho kostola za cintorínom. V dedine sa bude stavať tým smerom kde budú mať a dovtedy pokiaľ budú mať miestny obyvatelia spoločnú snahu predať akúkoľvek ľahko získanú zem.

Externé odkazy

• Neoficiálna stránka
• Obec Limbach
• Neoficialna stránka obce