Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 87.197.35.249 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Stryn |
|||
| Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na [[angína|angínu]]. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|prebiehajúca revolúcia]]. Koncom decembra [[1907]] sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v [[Ljubensk]]u blízko [[Luga (mesto)|Lugy]] [[8. jún]]a [[1908]]. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v [[Petrohrad]]e. |
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na [[angína|angínu]]. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a [[Prvá ruská revolúcia (1905 – 1907)|prebiehajúca revolúcia]]. Koncom decembra [[1907]] sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v [[Ljubensk]]u blízko [[Luga (mesto)|Lugy]] [[8. jún]]a [[1908]]. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v [[Petrohrad]]e. |
||
Mišiak Stuart Litl |
|||
== Dielo == |
|||
Hudbu začal Rimskij-Korsakov študovať až keď mal 27 rokov na petrohradskom konzervatóriu. Zanedlho sa vypracoval na post najvzdelanejšieho umelca v celom [[Rusko|Rusku]]. Bol jedným z členov [[Mocná hŕstka|Mocnej hŕstky]]. Zbieral a harmonizoval pôvodné ruské [[ľudová hudba|ľudové piesne]], venoval sa štúdiu starých [[bylina (literatúra)|bylín]] a dávnych [[legenda|legiend]]. Zaujala ho svojrázna realita ruského ľudového života. V Rusku niet iného umelca, ktorého dielo by tak hlboko vyvieralo z ľudovej tradície.{{bez citácie}} Tvorivo pracoval aj s [[pieseň|piesňovými]] a [[tanec|tanečnými]] prvkami iných národností žijúcich na území Ruska. Rimskij-Korsakov vytvoril množstvo symfonických skladieb, z ktorých svetovú popularitu dosiahli ''[[Šeherezáda (Rimskij-Korsakov)|Šeherezáda]]'', ''[[Španielske capriccio]]'' a ''[[Veľkonočná ouvertúra]]''. |
|||
=== Operné dielo === |
|||
Ťažisko jeho hudobného diela spočíva v 15 [[opera|operách]], ktoré písal na [[Puškin]]ov či [[Gogoľ]]ov námet. Jeho prvé opery majú názvy ''[[Pskovanka]]'', ''[[Májová noc]]'' a ''[[Snehulienka (opera)|Snehulienka]]''. V opere ''[[Sadko (opera)|Sadko]]'' spracoval starú legendu o kupcovi spevákovi, putujúcom k morskému cárovi, v ktorej sa prelína [[história]] s [[mytológia|mytológiou]], [[kresťanstvo]] s [[pohanstvo]]m. |
|||
V komornej opere ''[[Mozart a Salieri (opera)|Mozart a Salieri]]'' stelesnil dva kontrastné umelecké princípy, v ''[[Cárska nevesta|Cárskej neveste]]'' využil ľudský hlas ako hlavný prostriedok na zdramatizovanie deja, v ''[[Rozprávka o cárovi Saltánovi|Rozprávke o cárovi Saltánovi]]'' so známym [[intermezzo]]m ''[[Let čmeliaka]]'' zámerným kontrastom vokálneho a inštrumentálneho výrazu charakterizoval postavy skutočné a neskutočné. V opere ''[[Pán vojvodca]]'' skomponovanej na historický námet z poľských dejín demonštroval úsilie [[Poľsko|Poľska]] v boji proti cárskej nadvláde. Jeho ďalšie opery nesú názvy ''[[Kaščej nesmrteľný]]'', ''[[Legenda o neviditeľnom meste Kiteži]]''. Spomedzi ostatných vyniká jeho opera ''[[Zlatý kohútik]]. |
|||
Mnohé jeho opery vyvolávali vo vládnych kruhoch pobúrenosť, počas premiér niektorých z nich zakročovala polícia. |
|||
== Médiá == |
== Médiá == |
||
Verzia z 10:01, 23. september 2013
Toto je článok o o hudobnom skladateľovi. O planétke s podobným názvom pozri 4534 Rimskij-Korsakov.
| Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov | |
 | |
| Narodenie | 18. marec 1844 Tichvin, Ruské impérium |
|---|---|
| Úmrtie | 8. jún 1908 (64 rokov) Ljubensk, blízko Lugy, Ruské impérium |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (plné texty diel autora) |
| Commons |  Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov |
Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov (rus. Николай Андреевич Римский-Корсаков) (* 18. marec 1844 Tichvin, Ruské impérium – † 8. jún 1908 Ljubensk, blízko Lugy, Ruské impérium) bol ruský hudobný skladateľ.
Život
Narodil sa v meste Tichvin, 200 km východne do Petrohradu v aristokratickej rodine. Od detstva sa prejavoval jeho talent aj záujem o hudbu, rodičia však nepovažovali povolanie skladateľa za adekvátne jeho spoločenskému postaveniu a poslali ho študovať na Školu matematických a navigačných vied v Petrohrade. Popri štúdiu sa však venoval hudbe. Neskôr sa stal námorným kapitánom, v mladosti absolvoval plavbu okolo sveta.
Okolo roku 1890, Rimskij-Korsakov ochorel na angínu. Jeho zdravotný stav zhoršovala aj napätá politická situácia a prebiehajúca revolúcia. Koncom decembra 1907 sa jeho choroba začala zhoršovať, čo mu zabránilo v práci. Zomrel na svojom panstve v Ljubensku blízko Lugy 8. júna 1908. Bol pochovaný na Tichvinskom cintoríne v chráme Alexandra Nevského v Petrohrade.
Mišiak Stuart Litl
Médiá
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Andrejevič Rimskij-Korsakov
