Neutrónová hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Napísal som o gravitačnom poli neutrónových hviezd a upravil popisok prvého obrázka. |
Vymazanie šablóny. |
||
Riadok 35: | Riadok 35: | ||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt}} |
{{projekt}} |
||
{{Astronomický výhonok}} |
|||
{{Hviezdy}} |
{{Hviezdy}} |
Verzia z 15:31, 23. december 2020
Neutrónová hviezda je vesmírny objekt s enormne silnou gravitáciou a hustotou, ktorý vznikne po výbuchu hviezdy 1,4 hmotnosti Slnka (Chandrasekharova meza).
V roku 2019 sa vedcom podarilo objaviť pravdepodobne najťažšiu neutrónovú hviezdu vo vesmíre, pomenovanú ako J0740+662. Vážila približne 2,14-krát viac ako Slnko.[1]
Vznik
Hviezdy zvonku neustále stláča tlak gravitácie, preto vo svojom jadre spaľujú vodík na hélium- vytvoria tak energiu a protitlak, ktorý ich udrží v dokonal rovnováhe. Zásoba vodíka ale nie je neobmedzená a keď hviezde dôjde, nevie ďalej vytvoriť odpudivý tlak, ktorý by ďalej vzdoroval gravitácii. Hviezda sa vtedy začne gravitačne rútiť a k jej jadru prepadávajú obrovské tlaky, ktoré ho zužujú a stláčajú. Vtedy nám začne z jadra vznikať teleso, ktoré nazývame biely trpaslík. Medzi jeho veľkosťou a hmotnosťou existuje presný vzťah- čím je jeho polomer menší, tým je jeho hmotnosť väčšia. V roku 1930 astronóm indického pôvodu Subrahmanyan Chandrasekhar vypočítal, že by biely trpaslík nemohol ostať ďalej gravitačne stabilný, ak by presahoval hmotnosť 1,4 násobku Slnka- Chandrasekharova meza. Vtedy sa biely trpaslík gravitačne zrúti a elektróny krúžiace okolo jadra atómov sa pritlačia k intímnej blízkosti jadra. Zrazia sa s protónom, ktorý sa rozpadne na ďalšie neutróny. Nakoniec samotné elektróny a protóny zanikajú a celý priestor vyplnia takmer len neutróny- to vedie k neuveriteľnej hustote neutrónovej hviezdy. Pri priereze neutrónovou hviezdou sa začneme dostávať k štruktúram hmoty, ktoré pripomínajú cestoviny. Najprv hmota začne vytvárať cestoviny, ktoré veľmi tvarom pripomínajú noky. Potom sa hlbšie v neutrónovej hviezde začnú v dôsledku silnejších gravitačných tlakov noky spájať do vlákien pripomínajúce špagety. Tie sa ešte hlbšie spájajú do obdĺžnikových štruktúr- lazaní a tie lazane sa nakoniec spoja do štruktúr s dierami, ktoré sa podobajú na cestoviny penné. A nakoniec sa aj tie cestoviny v samotnom srdci neutrónovej hviezdy spoja do formy hmoty, ktorá môže byť podľa vedcov tou najhustejšou vo vesmíre.
Gravitačné pole
Hmotnosť je miera hmoty, z ktorej objekt pozostáva. Tiaž je miera, ktorá nám zase uvádza, koľko objekt váži v gravitačnom poli. Gravitačné pole neutrónových hviezd je natoľko silné, že by ste v ňom vážili až neuveriteľných 7 miliárd ton. Neutrónové hviezdy s veľmi silným gravitačným a magnetickým poľom sa nazývajú magnetary.
Výskyt
Odhaduje sa, že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda, silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s vysokým uhlovým momentom. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda.
Referencie
- ↑ H. T. Cromartie. Relativistic Shapiro delay measurements of an extremely massive millisecond pulsar [online]. nature.com, 16. september 2019, [cit. 2019-09-19]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neutrónová hviezda