Preskočiť na obsah

Abbásovci: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
napísané v iných článkoch
Značky: odstránenie referencie vizuálny editor
Riadok 1: Riadok 1:
{{islam}}'''Abbásovci''' ({{vjz|ara|عباسيون|’Abbásíjún}}) boli druhá dynastia arabských [[kalif]]ov. Prevzali vládu nad [[Arabská ríša|Arabskou ríšou]] z rúk rodu [[Umajjovci|Umajjovcov]] a vládli v období rokov [[750]] – [[1258]].
{{islam}}
'''Abbásovci''' ({{vjz|ara|عباسيون|’Abbásíjún}}) boli druhá dynastia arabských [[kalif]]ov. Prevzali vládu nad [[Arabská ríša|Arabskou ríšou]] z rúk rodu [[Umajjovci|Umajjovcov]] a vládli v období rokov [[750]] – [[1258]].
Rozloha: 11 100 000 km2 v roku 800.<ref name=EB>{{beliana|1|Abbásovci|18}}</ref> Abbásovských kalifov z [[Bagdad]]u uznávali skoro všetci [[sunnitský islam|sunnitskí]] [[moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]].
Rozloha: 11 100 000 km2 v roku 800.<ref name=EB>{{beliana|1|Abbásovci|18}}</ref> Abbásovských kalifov z [[Bagdad]]u uznávali skoro všetci [[sunnitský islam|sunnitskí]] [[moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]].

== Abbásovská revolúcia ==
Abbásovskí kalifovia oficiálne odvodzovali svoj pôvod – a teda aj nárok na trón – od [[Mohamed]]ovho strýka ''Abbás ibn Abd al-Muttalíba'' (565{{--}}653).<ref name=EB /> Vďaka tomuto pôvodu sa považovali za právoplatných dedičov Proroka, na rozdiel od Umajjovcov. Umajjovci boli potomkovia [[Umajja|Umajju]] a neboli členmi Muhammadovho kmeňa [[Kurajšovci|Kurajšovcov]].

Vďaka tejto skutočnosti sa Abbásovci dostali na trón za podpory moslimského hnutia, ktoré vystupovalo proti Umajjovcom. Umajjovci, ktorých považovali za príliš svetských, predstavovali skôr starú [[Mekka|Mekkskú]] aristokraciu.
Abbásovcov významne podporovali [[Novoperzská ríša|perzskí]] moslimovia, ktorých [[Arabi]] považovali za druhotriednych občanov. Preto sa dynastická zmena od Umajjovcov k Abbásovcom niekedy nazýva aj ''[[Abbásovská revolúcia]]''.

Za vlády umajjovského kalifa [[Marwan II.|Marwana II.]] došlo k otvorenému vystúpeniu [[imám]]a Ibrahíma (iným menom ''Abú Muslim''), potomka zo štvrtej generácie po Abbásovi. Imám Ibrahím dosiahol s podporou perzskej provincie [[Chorasán (historické územie)|Chorasán]] značné úspechy, ale v roku [[747]] bol zajatý a zomrel vo väzení. Povstanie ďalej viedol jeho brat Abdallah, známy pod menom ''Abú al-Abbás as-Saffáh'' (alebo len ''as-Saffáh''), ktorý v roku [[750]] Umajjovcov porazil a bol vyhlásený za chalífu.

Jediný umajjovský princ unikol do [[Španielsko|španielskej]] [[Andalúzia|Andalúzie]], kde v roku [[756]] založil pod menom [[Abdarrahmán I.]] [[Córdobský emirát]]. Hoci tým bolo Španielsko pre Abbásovcov stratené, už v roku [[751]] dokázali ubrániť novonadobudnuté územie [[Transoxania|Transoxanie]] proti [[Čína|Číne]].

== Dejiny ==
História novej dynastie je poznačená stálym rozvojom a rozkvetom luxusu a umenia. Druhý kalif [[al-Mansúr]] preniesol sídlo ríše do [[Bagdad]]u a úspešne odrazil nájazdy z Malej Ázie. Vláda kalifov [[Hárún ar-Rašíd|Harúna ar-Rašída]] (786{{--}}809) a [[al-Ma’mún]]a (813{{--}}833) bola obdobím najväčšieho rozvoja Arabskej ríše. Bagdad sa stal centrom obchodu, došlo k rozpadu kmeňovej spoločnosti Arabov a k zrovnoprávneniu ostatných moslimov s nimi. Ríša sa rozdelila na provincie, na ktorých čele stál [[emirát|emir]].<ref name=EB />
<br />Od začiatku 10. storočia dochádza k postupnému úpadku, kalifát zaniká v roku [[945]] a moc preberajú [[Bújovci]]. Abbásovci zostávajú už iba duchovní vodcovia. Kalifát definitívne zanikol v roku [[1258]] po dobytí Bagdadu Mongolmi.<ref name=EB />


== Zoznam Abbásovcov ==
== Zoznam Abbásovcov ==
Riadok 59: Riadok 44:
* [[Ahmad al-Mustansir billáh]] ([[1261]])
* [[Ahmad al-Mustansir billáh]] ([[1261]])
* [[Ahmad al-Hákim bi-amrilláh]] ([[1261]]{{--}}[[1302]])
* [[Ahmad al-Hákim bi-amrilláh]] ([[1261]]{{--}}[[1302]])

== Pozri aj ==

* [[Abbásovský kalifát]]
* [[Abbásovská revolúcia]]


== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 14:21, 8. jún 2024

Súčasť série článkov na tému
Islam
Viera a praktiky
Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
Hlavné osobnosti
Mohamed

Abú Bakr as-Siddík
Umar ibn al-Chattáb
Utmán ibn Affán
Alí ibn Abí Tálib
Mohamedovi súčasníci
Členovia Mohamedovej domácnosti

Proroci islamu
Texty a zákony
KoránSunnaŠaría
Zákonodarstvo
Životopisy Mohameda
Vetvy islamu
Sunniti (HanífovskáMálikovskáŠáfiovskáHanbalovskáZáhirovská)Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíjadrúzovia)Isná ašaríja (Dža'farovskáAlavitiAleviti)Zajdíja) • Súfizmus (BektašijaČištíjaMawlawíja)Cháridža (Ibádíja)
Sociopolitické aspekty
UmenieArchitektúra
MestáKalendár
VedaFilozofia
Náboženskí vodcovia
Ženy v islameDžihád
Politický islamLiberálny islam
AhmadíjaWahhábizmus
Pozri aj
Slovníček islamských pojmov
Zoznam významných mešít
Zoznam článkov o islame
z  d  u

Abbásovci (arab. عباسيون‎ – ’Abbásíjún) boli druhá dynastia arabských kalifov. Prevzali vládu nad Arabskou ríšou z rúk rodu Umajjovcov a vládli v období rokov 7501258.

Rozloha: 11 100 000 km2 v roku 800.[1] Abbásovských kalifov z Bagdadu uznávali skoro všetci sunnitskí moslimovia.

Zoznam Abbásovcov

Egyptskí Abbásovci

Pozri aj

Referencie

  1. a b c Abbásovci. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 18.