Štefan Barnáš
Šablóna:Infobox Biskup Štefan Barnáš (* 19. januára 1900, Slovenská Ves – † 19. apríla 1964, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky biskup, novotomistický filozof, publicista, profesor teológie a filozofie, pomocný spišský biskup.
Život
Narodil sa v roľníckej rodine v Slovenskej Vsi v okrese Kežmarok. Študoval na gymnáziách v Podolínci, Rožňave a zmaturoval v Košiciach roku 1919. Teológiu začal študovať v roku 1920 v bohoslovnom seminári v Spišskej Kapitule a v rokoch 1921 – 1925 na teologickej fakulte v Prahe spolu s Františkom Skyčákom ml. Po vojenskej službe a vysviacke 29. júna 1925[1] bol kaplánom v Námestove a od roku 1927 administrátorom farnosti v Liptovských Revúcach, kde sa pod vplyvom Andreja Hlinku politicky angažoval a vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Po dosiahnutí doktorátu teológie roku 1933 pôsobil na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule ako profesor dogmatickej a fundamentálnej teológie, hebrejského jazyka a biblickej archeológie; bol aj prefektom seminára. Od roku 1937 bol vicerektorom a od roku 1945 rektorom seminára.
V polovici októbra 1949 Barnáš prevzal na internunciatúre v Prahe dekrét pápeža Pia XII. z 25. októbra 1949, ktorým bol vymenovaný za pomocného biskupa v Spišskej diecéze bez práva nástupníctva. Štefan Barnáš prijal biskupskú vysviacku 5. novembra 1949 v kaplnke diecézneho seminára z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka a pomocného biskupa Martina Khebericha. Vysviacka sa konala v úzkom kruhu kolegov, rodiny a pracovníkov biskupského úradu.[2] Vzhľadom k tomu, že štátne úrady nedali súhlas k vysviacke je táto považovaná za prvú tajnú biskupskú vysviacku na Slovensku.[3] Štefan Barnáš si za heslo zvolil vetu Ut intelligam corde (Aby som porozumel srdcom). V júli 1950 bol zaistený priamo v biskupskej rezidencii a internovaný v sústreďovacom tábore v Mučeníkoch (Močenku).[4] V roku 1951 bol odsúdený v Bratislave za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia. Desať rokov ho väznili v Ilave, Ružomberku, Mírove, Leopoldove.
Po amnestii roku 1960 mu zo zdravotných dôvodov umožnili pobyt v kňazskom domove v Pezinku, kde však bol naďalej pod policajným dozorom. Zomrel 19. apríla 1964 v Pezinku, pochovaný bol vo svojom rodisku v Slovenskej Vsi.[4]
Dielo (výber)
Počas svojho života, hlavne v období do roku 1948, hojne prispieval filozofickými, teologickými a náboženskými článkami a štúdiami, niekedy aj pod pseudonymom Dr. Spišský, do týchto časopisov: Duchovný pastier, Filozofický sborník, Katolícke noviny, Kráľovná Mája, Kultúra, Nová práca, Obroda, Slovák, Slovenské pohľady, Smer, Svätá rodina (redaktor), Svetlo, Svoradov, Verbum.
Filozofické práce
- Štát v pojatí veľduchov. In: Svoradov, 1936/1937, č. 1, s. 2 – 5.
- Náš vzorec životného diania. In: Svoradov, 1938, č. 4, s. 10 – 12.
- Filozofia v modernej protestanskej teológii. Dialektická teológia (monografia), 1938.
- Kresťanské bytie a nebytie. In: Kultúra, 1942, č. 1, s. 9 –13.
- Niektoré črty modernej filozofie. In: Filozofický sborník, 1942, č. 4, s. 209 – 221.
- Domáce a cudzie. In: Slovenské pohľady, 1943, č. 6 – 7, s. 353 – 357.
- Národná konsolidovanosť. In: Slovenské pojľady, 1943, č. 10, s. 624 –628.
- Ešte k otázke kresťanskej filozofie. In: Kultúra, 1944, č. 2, s. 70 – 75.
- Duch je všetko. In: Kultúra, 1944, č. 3, s. 136 – 138.
- Pravda a omyl individualizmu. In: Obroda, 1944, č. 8, s. 361 – 365.
- Zmysel našich čias. In: Nová práca, 1946, č. 7, s. 100 – 101.
- Obrana hĺbavého myslenia. In: Verbum, 1947, č. 2, s. 29 – 31.
- Duchovná kultúra. In: Verbum, 1947, č. 3 – 4, s. 101 – 107.
Sociálno-filozofické a sociálno-teologické práce
- Boj – ale nie triedny. In: Svoradov, 1935/1936, č. 5 – 6, s. 20 – 23.
- Prof. Dr. Spišský): Salónny sociálkomunizmus. In: Soradov, 1937, č. 4 – 5.
- (Dr. Spišský): Starí učia mladých. In: Svätá rodina, 1939, č. 2, s. 43 – 45.
- (Dr. Spišský): Červení legionári. In: Svätá rodina, 1939, č. 2, s. 76 – 78.
- (Prof. Dr. Spišský): Ženy pri prasliciach. In: Kráľovná mája, 1938, s. 21 – 23.
- (Prof. Dr. Spišský): Vážne slovo k oltárnym bratom. In: Duchovný pastier, 1938, č. 4, s. 99. – 113.
- O posilnenie prirodzených základov rodiny. In: Kultúra, 1942, č. 11, s. 470 – 474.
- Staré žaloby – dnešné viny a bolesti? In: Duchovný pastier, 1942, č. 2, s. 113 – 118.
- Cirkev a pospolitná myšlienka štátna a medzinárodná. In: Verbum, 1946, č. 6 – 7.
- (rec): Rudolf Koštial: Kresťanstvo a sociálna otázka, 1946. In: Verbum, 1947, č. 9, s. 562 – 565.
- Pojem Cirkvi. In: Verbum, 1948, s. 387 – 395.
Náboženské, nábožensko-výchovné a teologické práce
- Metafyzika apoštolovania. In: Svoradov, 1937, č. 7.
- „Odkaz mŕtvych“ a myšlienka tolerancie. In: Kultúra, 1942, č. 5, s. 208 – 213.
- Hlásim nástup. In: Svätá rodina, 1939, č. 1, s. 1 – 2.
- Nakoľko poslúži kérygmatická teológia kazateľskému rečníctvu. In: Duchovný pastier, 1942, č. 10, s. 929 – 930.
- „Strážcu, čo je nocou...“ (Iz 21, 11). In: Svätá rodina, 1942, č. 12, s. 337 – 338.
- Čoho treba dbať pri formovaní katolíckeho charakteru. In: Duchovný pastier, 1943, č. 7 – 8, s. 609 – 614.
- Nové slovenské cirkevné dejiny. (K diskusii o diele J. Špirku: Cirkevné dejiny). In: Obroda, 1943/1944, č. 8, s. 361 – 364.
- Človek a jeho bolesť. In: Smer, 1944, č. 1.
- „Moderný svet“ sa blíži k Cirkvi. In: Kultúra, 1944, č. 4, s. 255 – 256.
- Kňaz – druhý Kristus. In: Kráľovná mája, 1946, č. 12, s. 140 – 141.
- Cirkev a pospolitná myšlienka štátna i medzinárodná. In: Verbum, 1947, č. 6 – 7, s. 293 – 298.
- Slovenský preklad Nového zákona. In: Verbum, 1947, č. 8, s. 409 – 414.
- Pojem Cirkvi. In: Verbum, 1948, č. 7 – 8, s. 388 – 407.
Liturgické a sakrálno-umenovedné práce
- Podstatný význam fézie. In: Svetlo, 1942, č. 2, s. 63 – 65.
- Poznámka ku hodnoteniu umenia. In: Duchovný pastier, 1942, č. 2, s. 109 – 113.
- Teologické rysy v liturgii. In: Svetlo, 1942, č. 2, s. 61 – 65.
- Nad novým dielom slovenského sakrálneho umenia. In: Kultúra, 1943, s. 415 – 417.
- Cirkev a slovesné umenie. In: Kultúra, 1943, č.12, s. 620 – 622.
Referencie
- ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Bishop Štefan (István) Barnaš †. (angl.)
- ↑ LETZ, Róbert. Štefan Barnáš – biskup vysvätený pre kriminál. Katolícke noviny, 13.1.2010, čís. 2. Dostupné online [cit. 2013-02-19]. ISSN 0139-8512.
- ↑ WOLTERS, Martin. Die Apostolische Nachfolge : Die Kirche unter der Diktatur in der Tschechoslowakei [online]. [Cit. 2013-02-19]. Dostupné online. (nem.)
- ↑ a b TK KBS. Spomienka na biskupa Štefana Barnáša [online]. 16. 04. 2004 13:36, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.
Literatúra
- Barnáš, Š. In: Reprezentačný lexikon Slovenska a Podkarpatskej Rusi. [s.l.] : Academia, 1936. S. 21.
- Barnáš, Š. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1986. Zväzok I, s. 148.
- HANUS, Ladislav. In memoriam. Dr. Štefan Barnáš.. Domov, 1990, čís. 11, s. 4-6.
- MÜNZ, T. Š. Barnáš. Náboženská filozofia na Slovensku v prvej polovici 20. storočia.. Filozofia, 1994, čís. 7, s. 422 - 424.
- Dejiny filozofie na Slovensku v 20. storočí. Bratislava : Infopress, 1998. S. 27, 30, 32, 452.
- BENKO, J. Vysvätený rovno pre väznicu. Katolícke noviny, 1999, čís. 49, s. 22. Dostupné online [cit. 2013-02-19]. ISSN 0139-8512.
- Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. S. 57 – 60.
- Zločiny komunizmu na Slovensku v rokoch 1948 – 1989. Prešov : Michal Vaško, 2001. S. 95, 117, 154, 165 – 167, 175, 200, 212, 226, 255.
- Biografický lexikón Slovenska. Martin : Slovenská národná knižnica, 2002. ISBN 8089023169. Zväzok 1, A-B, s. 237.
- LETZ, Róbert. Biskup s chápajúcim srdcom. In: Život za mrežami. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2007. S. 7-28.
- LETZ, Ján. Slovenská kresťanská filozofia 20. storočia a jej perspektívy. Kraków : Trnava : Spolok Slovákov v Poľsku : Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, 2010. ISBN 978-83-7490-358-5. S. 59-62, 305-306.
Externé odkazy
- http://ks.kapitula.sk/sk/Vyznamne-knazske-osobnosti-Spisskej-diecezy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.