3753 Cruithne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
>
[[Súbor:Asteroid 3753 Cruithne Meno = 3753 Cruithne|250px]]
Objavenie A
Objaviteľ J. D. Waldron
Dátum objavenia 10. október 1986
Označenie planétok 1986 TO B
Orbitálne (obehové) vlastnosti C
Epocha JD 2 445 600,5
Excentricita (výstrednosť) (e) 0,5147285
Perihélium (q) 0,4840700 AU
Uhol sklonu dráhy k ekliptike (i) 19,8177163°
Dĺžka výstupného uzla (Ω) 125,7972825°
Argument perihélia (ω) 43,5475427°
Fyzikálne vlastnosti
Rozmery 18 km
Absolútna veľkosť 15,10
Albedo 0,15

3753 Cruithne je planétka s priemerom 18 km, ktorú objavil amatérsky astronóm Duncan Waldron 10. októbra 1986.

Patrí do skupiny Aten planétok, ktorých obežné dráhy sa nachádzajú blízko dráhy Zeme a časť alebo celá ich obežná dráha je vo vnútri obežnej dráhy Zeme. Na obežnej dráhe okolo Slnka je v pomere 1: 1 orbitálnej rezonancie so Zemou, je teda ko-orbitálnym objektom Zeme. Ide o planétku, ktorá sa vzhľadom na Zem, pohybuje po dráhe tvaru fazule, ktorá sa v konečnom dôsledku podobá na podkovu a ktorá môže prechádzať do kvázi-obežnej dráhy družice. [1] To bolo dôvodom, prečo bola nie celkom správne nazvaná „druhým mesiacom Zeme“. [2] [3] Cruithne totiž neobieha okolo Zeme pokiaľ je na druhej strane Slnka. [4] Jej obežná dráha je vtedy vnútri dráhy Merkúru a zvonku obežnej dráhy Marsu.[4] Cruithne obieha okolo Slnka približne raz za rok, ale z pohľadu zo Zeme trvá perióda 770 rokov pokiaľ sa dostane k nám do rovnakej polohy.[4]

Meno Cruithne znamená v starej írčine (keltčine) ľud Piktov (keltsky: Cruthin) zachytených v Annals of Ulster [4] a meno ich kráľa („Cruidne, syn Cinge“) v Pictish kronike.

Objav[upraviť | upraviť zdroj]

Cruithne bola objavená 10. októbra 1986, Duncanom Waldronom na fotografickej doske nasnímanej britským ďalekohľadom Schmidt v Siding Spring Observatory, Coonabarabran, Austrália. Pozorovanie v roku 1983 (1983 UH) uskutočnili Giovanni de Sanctis a Richard M. West z Európskeho južného observatória v Čile.[5]

Až v roku 1997 bola stanovená jej obežná dráha Paulom Wiegertom a Kimmom Innanenom (York University v Toronte) a Seppom Mikkolom (univerzita v Turku vo Fínsku).[6]

Rozmery a obežná dráha[upraviť | upraviť zdroj]

Cruithne a Zem. Zdá sa, že nasledujú za sebou, pretože majú okružnú rezonanciu (v pomere 1: 1)
Cruithne sa pohybuje zdanlivo pri pohľade zo Zeme po dráhe v tvare fazule.
Vzdialenosť Cruithne k Zemi (modrá) a Slnko (žltá), vynesie viac ako 500 rokov (hore) a 10 rokov (dole).

Cruithne má približne priemer 5 km a najbližšie priblíženie k Zemi je približne tridsaťkrát vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom (12 000 000 km). Od roku 1994 až do roku 2015 sa Cruithne najbližšie priblíži k Zemi každý rok v novembri.[7]

Hoci obežná dráha Cruithne sa nepovažuje za stabilnú v dlhodobom horizonte, výpočty Wiegerta a Innanena ukázali, že je pravdepodobne synchronizovaná so zemskou obežnou dráhou na dlhú dobu. Neexistuje žiadne nebezpečenstvo kolízie so Zemou počas najbližších miliónov rokov. Jej obežná dráha a dráha Zeme sa nepretínajú. Obežná rovina je v súčasnej dobe naklonená oproti Zemi o 19,8 °. Maximálna zdanlivá veľkosť Cruithne v blízkosti Zeme je 15,8- je teda slabšia viditeľná než Pluto a na jej pozorovanie je potrebný aspoň zrkadlový ďalekohľad s reflektorom aspoň 320 mm. [8] [9]

Eliptická obežná dráha Cruithne okolo Slnka má v súčasnej dobe dobu obehu približne 364 dní - je takmer rovnaká ako obeh Zemi. Z tohto dôvodu možno Cruithne a Zem "sledovať" navzájom na dráhach okolo Slnka. To je dôvod, prečo je Cruithne niekedy nazývaný nesprávne ako "druhý mesiac Zeme". [10] Avšak Cruithne neobieha okolo Zeme a nie je Mesiac. [11] V roku 2058 sa Cruithne dostane do vzdialenosti 0,09 AU [ 13 600 000 km ] od Marsu. [7]

Vzhľadom k vysokej kruhovej výstrednosti dráhy Cruithne sa jeho vzdialenosť od Slnka a orbitálna rýchlosť podstatne líši od Zeme. Z pohľadu zo Zeme Cruithne vlastne opisuje tvar obličky alebo fazule alebo podkovy (Horseshoe orbit) pričom obeh "po obvode fazule" trvá o niečo menej ako jeden rok. Vzhľadom k tomu Zem "zaostáva" trochu viac každý rok za "Cruithne fazuľou" a tak z nášho pohľadu, jej dráha nie je úplne uzavretá, ale sú to skôr špirálové fazuľové slučky, po ktorých sa pohybuje pomaly smerom od Zeme.

Po mnohých rokoch, Zem bude až tak pozadu, že Cruithne začne "dobiehať" z "opačnej strany". Keď sa tak stane, bude Cruithne po niekoľko rokov blízko k Zemi, že si začne gravitačne vymieňať orbitálnu energiu so Zemou. Tým sa zmení orbita Cruithne približne o pol milióna kilometrov, zatiaľ čo orbita Zem sa zmení približne o 1,3 cm - tak že doba obehu okolo Slnka sa predĺži na viac ako rok. Potom sa "fazuľa" začne sťahovať ďalej od Zeme v opačnom smere - namiesto "zaostávania" Zeme za fazuľou, bude Zem fazuľu "ťahať za sebou". Najbližší rad blízkych prístupov bude okolo júla roku 2292 - vtedy sa Cruithne priblíži k Zemi až na 12 500 000 km.

Po približne 380-390 rokoch sa fazuľa priblíži k Zemi opäť z druhej strany a Zem opäť zmení dráhu Cruithne tak, že doba obehu okolo Slnka bude opäť o niečo menej ako rok (toto sa naposledy stalo v rade blízkych prístupov v strede roku 1902 a opäť sa stane v roku 2676). Tento vzor sa opakuje.

Podobné drobné planéty[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok 1. Plán ukazuje možné dráhy pozdĺž gravitačných obrysov (nie je v mierke)

Okrem Cruithne bolo objavených viacero podobných skoro-rezonančných objektov (NEOS - near-resonant near-Earth objects). Patrí medzi ne 54.509 YORP, (85770) 1998 UP1 , 2002 AA29 , a 2009 BD ktoré orbitujú v rezonančných dráhach podobných Cruithne. 2010 TK7 , je prvý a doposiaľ jediný identifikovaný trójan Zeme .

Ďalšie príklady známe príklady telies, ktoré sa pohybujú orbit e tvaru podkovy sú Janus a Epimetheus, obidva prirodzený satelity Saturnu. Obežné dráhy týchto dvoch mesiacov okolo Saturnu sú oveľa jednoduchšie ako má Cruithne ale fungujú na rovnakom všeobecnom princípe.

Mars má štyri známej ko-orbitálne planétky: 5261 Eureka, 1999 UJ7 , 1998 VF31 , a 2007 NS2 a všetky sa nachádzajú v jeho libračných bodoch. Jupiter má veľa (odhadom milión) viac ako 1 km v priemere veľkých trójanov. Saturn má viacero malých, ko-orbitálnych mesiacov v systéme: Telesto a Calypso s Tethys, Helene a Polydeuces s Dione. Avšak, žiadny z nich nemá obežnú dráhu podkovy.

Cruithne v populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Cruithne hrá hlavnú úlohu v románe Stephen Baxtera Manifold: Time , ktorý bol nominovaný na cenu Arthur C. Clarke sci-fi v roku 2000.

Cruithne bola v britskej kvízovej hre QI (Quite Interesting) sezóna 1, epizóda "astronómia" nesprávne označovaná ako druhý mesiac Zeme.

V komikse Astonishing X-Men, Cruithne je pozemok tajného laboratória, ktorý napadne Abigail a S.W.O.R.D. tím.[12]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2006 RH120
  • 2010 SO16
  • Asteroidy v beletrii: Ostatné asteroidy, asteroidy v beletrii: Kolonizácia a asteroidy v beletrii: Ťažobné
  • Čo-orbitálnej konfigurácie
  • Krajiny Druhý mesiac
  • Natural satelit
  • Kvazisatelit

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. (2011). "A long-lived horseshoe companion to the Earth". Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 414 (4): 2965. DOI:10.1111/j.1365-2966.2011.18595.x.
  2. Napríklad v britskom televíznom programe Q.I. (Episode 2 , Season 1; vysielal 11.9.2003).
  3. "More Mathematical Astronomy Morsels" (2002) ISBN 0-943396-74-3, Jean Meeus, kapitola 38: Cruithne, asteroid s pozoruhodnou obežnou dráhou
  4. a b c d Cruithne: Asteroid 3753. Western Washington University Planetárium. Citované 27. januára 2011.
  5. Wiegert, Paul A. and Innanen, Kimmo (June 1998). "The Orbital Evolution of Near-Earth Asteroid 3753". The Astronomical Journal 115: 2604–2613. DOI:10.1086/300358. z 25 November 2013.
  6. Wiegert, Paul A. et al (12 June 1997). "An asteroidal companion to the Earth (letter)". Nature 387 (6634): 685–86. DOI:10.1038/42662. z 25 November 2013.
  7. a b JPL Close-Approach Data: 3753 Cruithne (1986 TO). prístup: 2009-06-28.
  8. This month Pluto's apparent magnitude is m=14.1. Could we see it with an 11" reflector?. Singapore Science Centre. archivované na [http://www.science.edu.sg/ssc/detailed.jsp?artid=1950&type=6&root=6&parent=6&cat=66 originál z 2007-09-30 prístup: 2007-03-25.
  9. The astronomical magnitude scale.. The ICQ Comet Information Website. prístup: 2007-09-26.
  10. Lloyd, Robin. More Moons Around Earth?. Space.com.
  11. Meeus, odkaz vyššie, píše "môžeme odvodiť, že nie Cruithne je" spoločník "Zeme, pretože niektorí autori napísal, a rozhodne nie je satelitný! Objekt jednoducho nemôže byť satelit Zeme, ako sa pohybuje od takmer obežnej dráhy Merkúru až von, že na Marse, a pretože niekedy to je v hornej konjunkcii, na opačnej strane Slnka pri pohľade zo Zeme ".
  12. Neuveriteľné X-Men vol. 3 # 31

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Wiegert, Paul A. (1997). "An asteroidal companion to the Earth". Nature 387 (6634): 685–686. DOI:10.1038/42662.
  • MEEUS, Jean (2002). “Cruithne, an asteroid with a remarkable orbit”, More Mathematical Astronomy Morsels. Richmond, Virginia: Willmann-Bell. ISBN 0-943396-74-3.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


… | 3752 Camillo | 3753 Cruithne | 3754 Kathleen | …