14. návštevná expedícia (ISS)
| Počet členov posádky | 1 | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dátum štartu | 8. apríl 2008 11:17 UTC | ||||
| Štartovacia loď | Sojuz TMA-12 | ||||
| Dátum pristátia | 19. apríl 2008 8:30 UTC | ||||
| Pristávacia loď | Sojuz TMA-11 | ||||
| Doba pripojenia | 8 dní, 16 hodín a 9 minút | ||||
| Trvanie misie | 10 dní, 21 hodín a 13 minút | ||||
.jpg) I So-jon | |||||
| |||||
14. návštevná expedícia (skrátene EP-14; rus. Четырнадцатая экспедиция посещения, ЭП-14) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava I So-jon, kozmonautky juhokórejskej vesmírnej agentúry KARI, na stanici. Po týždennom pobyte na ISS a splnení plánovaného programu sa Kórejčanka vrátila na Zem.
Posádka
Hlavná
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná
Ko San, KARI
Priebeh výpravy
Prípravy
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.
Miesto v Sojuze TMA-12 štartujúceho v apríli 2008 obsadila I So-jon, kozmonautka juhokórejskej vesmírnej agentúry KARI. Prvýkrát dostala Južná Kórea ponuku na kozmický let v Sojuze v roku 1991, vtedy ešte na kozmickú stanicu Mir. Zo sovietskeho návrhu nakoniec nič nebolo. Po mnohých rokoch roku 2004 vlády Ruska a Kórejskej republiky začali rozhovory a 21. augusta 2004 podpísali dohodu o lete juhokórejského kozmonauta v Sojuze na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Vesmírne agentúry oboch krajín (Rosmosmos a KARI) upresnili termín letu na apríl 2007 a 7. decembra 2006 podpísali zmluvu o podmienkach letu. O niekoľko dní neskôr, 25. decembra, KARI oznámila výsledky výberu budúcich kozmonautov - kandidátmi na let sa stali mladá špecialistka na biotechnológie I So-jon a výskumník venujúci sa otázkam umelej inteligencie Ko San.[1] V marci 2007 obaja zahájili prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) v Hviezdnom mestečku. V septembri toho istého roku juhokórejská strana oznámila, že do vesmíru poletí Ko San a I So-jon bude náhradníčka. V marci 2008 si kandidáti pod tlakom z ruskej strany vymenili miesta. [2]
Let
Sergej Volkov a Oleg Kononenko z Expedície 17 spolu s I So-jon odštartovali 8. apríla 2008 o 11:17 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-12; po dvoch dňoch samostatného letu sa 10. apríla o 12:57 UTC spojili so stanicou.[3][4]
Po spojení sa kozmonauti privítali s posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali plánovanú činnosť.
I So-jon sa venovala pätnástim experimentom pripravených juhokórejskými vedcami. Boli to biologické experimenty - skúmanie klíčivosti semien jedenástich druhov rastlín, starnutie mušky drozofily obyčajnej (Drosophila melanogaster), sledovanie svojho zdravotného stavu, hodnotenie zmien kvality kórejských potravín v podmienkach kozmického letu. Ďalej sledovala blesky experimentálnym teleskopom, fotografovala zemský povrch, sledovala metabolizmus rastlinných, živočíšnych i ľudských bunkových kultúr.[5]
K technologickým experimentom patrila syntéza kryštálov zeolitov, syntéza organokovových poréznych materiálov, meranie úrovne hluku na stanici a stanovenie jeho charakteristík a zdrojov, testovanie pamäťových čipov, testovanie váh (vážiacich v rozsahu 50-200 gramov) v mikrogravitácii. Pre vzdelávacie účely kórejská kozmonautka zhotovila foto a videodokumentáciu letu, tiež predviedla vplyv mikrogravitácie na správanie predmetov.[5]
Experimenty zabrali kórejské kozmonautke 53 hodín a 15 minút; 6 hodinami a 40 minútami práce pomohli aj ruskí kozmonauti; vyžiadali si dodávku 49,47 kg vybavenia na stanicu a návrat na Zem 8,13 kg materiálu s výsledkami.[5]
Po týždennom pobyte na ISS sa 19. apríla 2008 o 5:06 UTC I So-jon a vracajúca sa posádka Expedície 16 v Sojuze TMA-11 odpútali od stanice a v ten istý deň o 8:30 UTC pristáli v severnom Kazachstane, 278 km východne od Akťubinsku, 428 km ďaleko od plánovaného miesta pristátia.[6] Kórejčanka bola po návrate do Soulu dva týždne hospitalizovaná, mala v dôsledku tvrdého pristátia posunutú medzistavcovú platničku.[6]
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 14. návštěvní expedice (ISS) na českej Wikipédii.
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-12-31, [cit. 2010-07-04]. Kapitola Общая информация. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-01-26, [cit. 2010-07-04]. Kapitola Lee So-hyun (Yi So-yeon). Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2010-07-04]. Kapitola Экспедиция МКС-17. Четырнадцатая российская экспедиция посещения. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopedie kosmonautiky [online]. REV. 2008-10-31, [cit. 2010-07-04]. Kapitola Sojuz TMA-12. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2010-07-04]. Kapitola Зарубежные программы. Программа экспериментов по проекту "КАР" участника космического полета Йи Сойон. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha: rev. 2010-03-20, [cit. 2010-07-04]. Kapitola 2007-045A - Sojuz-TMA 11. Dostupné online. (po česky)
