Tuvalu
| Tuvalu | |||||
| |||||
| Národné motto: Tuvalu mo te Atua (Tuvalu pre Všemohúceho) | |||||
| Štátna hymna: Tuvalu mo te Atua | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Tuvalu | ||||
| • krátky | Tuvalu | ||||
| Hlavné mesto | Vaiaku1 8°30′ j.š. 179°12′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Vaiaku | ||||
| Úradné jazyky | tuvalčina, angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie Kráľovná Generálny guvernér Predseda vlády |
Člen Spoločenstva Alžbeta II. Teniku Talesi Honolulu Kausea Natano | ||||
| Vznik | 1. október 1978 | ||||
| Susedia | žiadny (ostrovný štát) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
26 km² (191.) 0 km² (0 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
11 636 (191.) 447,5/km² (14.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2000 12,2 mil.2 $ (194.) 1 048 $ (172.) | ||||
| Mena | austrálsky dolár (AUD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+12) bez zmeny (UTC+12) | ||||
| Medzinárodný kód | TUV/TV | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | TUV | ||||
| Internetová doména | .tv | ||||
| Smerové telefónne číslo | +688 | ||||
| 1 zahraničné a miestne zdroje často ako hlavné "mesto" uvádza celý atol Funafuti prípadne ostrov Fongafale, na ktorých sa Vaiaku nachádza 2 zdroj: CIA World Factbook | |||||
Súradnice: 7°28′30″J 178°00′20″V / 7,475°J 178,005556°V
Tuvalu je ostrovný štát v Tichom oceáne medzi Havajom a Austráliou. Ostrovy, na ktorých sa nachádza, sa do roku 1976 označovali ako Lagúnové ostrovy alebo ostrovy Ellice (Elliceove ostrovy).
Hlavné mesto je Vaiaku nachádzajúce sa na ostrove Fongafale, ktorý je súčasťou atolu Funafuti. Ten je v zahraničných a aj miestnych zdrojoch označovaný ako hlavné mesto (capital). Tuvalu je po Vatikáne počtom obyvateľov druhý najmenší samostatný štát. Vzhľadom na nízku nadmorskú výšku, maximálne 5 metrov, ostrovy tvoriace tento štát sú ohrozené stúpaním morskej hladiny v budúcnosti. Populácia má možnosť evakuácie v nasledujúcich dekádach na Nový Zéland alebo Niue, ktorý je však tiež ohrozovaný stúpaním morskej hladiny, a vykazuje úbytok populácie. Ďalšou možnou destináciou na evakuáciu je fidžijský ostrov Kioa, ktorý si už Tuvalčania prenajímajú.
Dejiny
Tuvalčania sú Polynézania, ktorí ostrovy osídlili pred 2000 rokmi.
Ostrovy boli Európanmi objavované postupne v rokoch 1568 až 1826. Od roku 1877 si ostrovy nárokovali Briti a od roku 1892 "Ellice" alebo „Lagúnové ostrovy“ spolu s Gilbertovými ostrovmi (dnes v Kiribati) boli spolu jeden britský protektorát (od roku 1916 britská kolónia). Referendom z roku 1974 sa k roku 1975 Lagúnové ostrovy odtrhli od Gilbertových ostrovov a o rok neskôr sa premenovali na Tuvalu. V roku 1978 sa stali nezávislým štátom, člen Spoločenstva.
Poloha a charakter územia
Tuvalu je štvrtá najmenšia krajina na svete a má veľmi chudobnú pôdu. Pitná voda sa tu takmer nevyskytuje a pôda je len ťažko použiteľná na poľnohospodárstvo.
Podnebie
Tuvalu má príjemné tropické podnebie, obyčajne s malými teplotnými zmenami cez deň alebo noc s teplotou od 30 °C. Priemerné ročné zrážky sú dosť premenlivé, väčšinou však minimálne 3 000 mm za rok.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo (11 636 ľudí v roku 2005) je sústredené na ôsmich z deviatich ostrovov, z ktorých 5 sú atoly.
Správne oblasti z viac ostrovov
- Funafuti (hlavný atol) (4 492)
- Nanumea (664)
- Nui (548)
- Nukufetau (586)
- Nukulaelae (393)
- Vaitupu (1 591)
Správne oblasti z jedného ostrova
Najmenší ostrov, Niulakita, bol neobývaný až do presídlenia ľuďmi v roku 1949. Preto názov Tuvalu, čo znamená „osem stojacich spolu“, čím odkazuje na pôvodných osem ostrovov. Niulakita je stále považovaná za súčasť Niutao, i keď je bližšie k Nukulaelae.
Populáciu na Tuvalu tvorí prevažne polynézske etnikum. Okolo 97 % Tuvalčanov je členom Tuvalskej cirkvi, protestantskej kresťanskej cirkvi. Náboženstvo bolo zmiešané s niektorými prvkami pôvodného náboženstva.
Tuvalčinou hovorí v podstate každý, zatiaľ čo kiribatčinu, jazyk Kiribati, používajú niektorí ľudia z Nui. Angličtina je tiež úradným jazykom, v bežnej reči sa však nepoužíva.
Počet obyvateľov ostrova sa od roku 1980 viac ako zdvojnásobil. Tento silný populačný nárast súvisí s devastáciou ostrovného životného prostredia.
Kultúra
Spoločenský systém
Tradičný spoločenský systém zohráva na Tuvalu stále významnú úlohu. Každá rodina má svoju vlastnú úlohu, alebo „salanga“, ktorú vykonáva pre komunitu, ako napríklad rybárstvo, stavba domov alebo obrana. Tieto rodinné skúsenosti sa dedia z otca na syna.
Hudba
Tuvalská hudba je predovšetkým spätá s tancom, z ktorých najznámejšie sú fatele, fakanu a fakaseasea, ktoré sa používali na oslavu vládcov a ostatných prominentných osôb.
Tradičná hudba pred príchodom Európanov obsahovala básne prednášané v sérii monotónnych recitácií, avšak táto tradícia už zanikla, rovnako ako pracovné piesne spievané v krajine na podporu pracujúcich mužov.
Politika
Tuvalu je konštitučnou monarchiou. Patrí do spoločenstva národov a uznáva kráľovnú Alžbetu II. ako kráľovnú Tuvalu. Tá je zastúpená generálnym guvernérom, ktorý je menovaný na pokyn premiéra.
Miestny parlament alebo Fale I Fono má 15 členov a je volený každé 4 roky. Jeho členovia volia premiéra, ktorý je hlavou parlamentu. Niektorí starší majú neformálnu autoritu na lokálnej úrovni.
Hospodárstvo a ekonomika
Tuvalu má vysoký import, pretože na ostrovoch neexistuje žiadna výroba vzhľadom na nedostatok zdrojov a vody. Niektoré morské produkty a kokos sú exportované, ale väčšina príjmov ľudí pochádza od rybárov. Okrem toho ľudia lovia ryby a zbierajú kokos pre vlastnú potrebu.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tuvalu
