Preskočiť na obsah

Žilinský kraj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:45, 15. marec 2021, ktorú vytvoril Hornokysučan (diskusia | príspevky) (PSČ Žiliny tu nepatrí)
O rovnomennom kraji z minulosti pozri Žilinský kraj (1949 – 1960).
Žilinský kraj
Kraj
Poloha kraja Žilina na Slovensku (klikacia mapa)Bratislavský krajTrnavský krajTrenčiansky krajNitriansky krajŽilinský krajBanskobystrický krajPrešovský krajKošický kraj
Poloha kraja Žilina na Slovensku (klikacia mapa)
Vlajka
Symbol
Štát Slovensko Slovensko
Krajské mesto Žilina
Najvyšší bod Bystrá
 - výška 2 248 m n. m.
Najnižší bod hladina rieky Váh pri obci Maršová-Rašov
 - výška 285 m n. m.
Rozloha 6 809 km² (680 900 ha)
Obyvateľstvo 691 509 (31.12.2019)
Hustota 101,56 obyv./km²
ISO 3166-2 SK-ZI
Počet okresov 11
Poloha okresu Žilinský kraj v Žilinskom kraji (klikacia mapa)okres Bytčaokres Čadcaokres Dolný Kubínokres Kysucké Nové Mestookres Liptovský Mikulášokres Martinokres Námestovookres Ružomberokokres Turčianske Tepliceokres Tvrdošínokres Žilina
Poloha okresu Žilinský kraj v Žilinskom kraji (klikacia mapa)
Okresy v žilinskom kraji
Wikimedia Commons: Žilina Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Žilinský kraj je kraj na severe stredného Slovenska. Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8% jeho územia. Hraničí s Českom na severozápade, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.

Demografia

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.[1]

Geologická charakteristika

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

Dejiny

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.

Historické oblasti

Okresy

Referencie

  1. Domy v Žilinskom kraji podľa výsledkov SODB 2011 [online]. Žilina: Štatistický úrad SR, 14. 6.2013  [cit. 2013-12-29]. Dostupné online

Pozri aj

Iné projekty