Preskočiť na obsah

Výveva (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Antlia)
Výveva
Mapa súhvezdia Výveva
Mapa súhvezdia Výveva

Latinský názovAntlia
SkratkaAnt
GenitívAntliae
Symbolické vyjadrenieprístroj výveva
Rektascenzia10h
Deklinácia-35°
Plocha722  štvorcových stupňov
Poradie: 19
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα Ant
(Zdanl. magnitúda 4,28)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +50° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Apríl
Horná kulminácia o 24:00

19. február

Dolná kulminácia o 24:00

20. august

O zariadení na vytvorenie vákua pozri Výveva.

Výveva je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. Názov má pripomínať éru rozvíjajúceho sa technického pokroku. Patrí medzi malé výplnkové súhvezdia s hviezdami slabšími ako 4. magnitúda.

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Ant α Ant 4,25m
ε Ant ε Ant 4,51m

Najjasnejšia hviezda súhvezdia je nepomenovaná alfa Antliae, hviezda na sklonku svojho života. Jej spektrálny typ nepoznáme s istotou – je buď M0 alebo K4. Zéta1 Antliae je optická dvojhviezda. Théta Antliae je veľmi tesnou dvojhviezdou s celkovou magnitúdou 4,25, ktorej zložky delia len desatiny oblúkovej sekundy. Jeden obeh okolo spoločného ťažiska im trvá viac ako 18 rokov. Svoj najväčší rozstup dosiahli naposledy v roku 2011.

Výveva je na objekty chudobná. Obsahuje veľmi početné slabé galaxie, no väčšinou pozorovateľné iba ako sotva viditeľné body. Najjasnejšia z nich je rozvinutá dvojramenná špirálová galaxia NGC 2997. Dosahuje však celkovú jasnosť len 10,6 mag a pomerne veľké uhlové rozmery. NGC 3347, NGC 3354 a NGC 3358 je trojica blízkoležiacich galaxií tvoriacich skupinku. Ďalšia podobne vyzerajúca skupinka obklopuje jasnú eliptickú galaxiu NGC 3268.

Výveva je malé a nenápadné jarné súhvezdie, ktoré sa nachádza pod Hydrou a nad u nás takmer nevychádzajúcimi Plachtami. V zemepisných šírkach Slovenska vychádza takmer celé, ale je tak nízko nad obzorom a jeho hviezdy sú také slabé, že ho nemôžeme dobre pozorovať. Jeho najjasnejšiu hviezdu alfa nájdeme juhozápadne od Havrana a južne od zlomu v polovici tela Hydry. Vytvára úzky trojuholník s hviezdami a mí Hydrae. Viditeľná je len krátko od januára nadránom do večerných hodín začiatkom apríla.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Výveva, s. 166 – 167.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]