Betliar (obec)
| Betliar | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Rožňava |
| Región | Gemer |
| Nadmorská výška | 343 m n. m. |
| Súradnice | 48°42′09″S 20°30′23″V / 48,702500°S 20,506389°V |
| Rozloha | 24,67 km² (2 467 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 914 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 37,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1330 |
| Starosta | Ľubomír Zatroch[3] (nezávislý) |
| PSČ | 049 21 |
| ŠÚJ | 525545 |
| EČV (do r. 2022) | RV |
| Tel. predvoľba | +421-58 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Šafárikova 67 049 21 Betliar |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 798 31 14, 788 31 71 |
| Fax | 788 31 70 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Betliar | |
| Webová stránka: Betliar.OcU.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Betliar je obec na Slovensku v okrese Rožňava.
Polohopis
Obec Betliar leží v údolí rieky Slaná, 5 km severozápadne od Rožňavy.
Pamiatky
V obci sa nachádza známy Betliarsky kaštieľ,rímskokatolícky kostol sv. Alžbety zo 14. storočia a evanjelický kostol z roku 1794.
Významné osobnosti
- Ján Fabricius - tento významný slovenský vzdelanec a spisovateľ sa narodil v Betliari 24. decembra 1672 v rodine evanjelického farára. Zomrel v Tisovci 16. novembra 1734.
- Jozef Pavlík - učiteľ, osvetár, priamy účastník protifašistického odboja. Narodil sa v Betliari 14. apríla 1899 v rodine murára. V období prvej svetovej vojny bol betliarskym notárom. V roku 1944 bol zatknutý gestapom a odvlečený do koncentračného tábora. Od roku 1945 bol nezvestný.
- Alžbeta Guntherová - narodila sa v 13. novembra v Bratislave. Pôsobila v obci v rokoch 1952 – 1955. Bola riaditeľkou Štátneho kultúrneho majetku (kaštieľa). Zaslúžila sa o reorganizáciu správy kaštieľa a hradu Krásna Hôrka. O kaštieli a hrade napísala odborné propagačné diela: „Štátny kaštieľ Betliar a okolie“, ktoré boli vydané tlačou v Bratislave v r. 1954. Svoju životnú púť ukončila v Bratislave.
- Jozef Špilda - narodil sa 7. marca 1907 v Betliari v rodine tesára. V roku 1926 odišiel študovať do USA. Po návrate pracoval v okresnom archíve, ktorý mal vtedy sídlo v Betliari. Zaslúžil sa o spracovanie archívnych fondov pri bádaní o našej minulosti. Zomrel 22. februára 1991 v nemocnici v Košiciach.
- Július Koššuth - pochádzal z remeselníckej rodiny. Narodil sa v Betliari 28.decembra 1882. V roku 1925 prevzal po otcovi kantorstvo, ktoré vykonával do roku 1947. Zaslúžil sa o založenie Pohrebného podporného združenia, bol jeho prvým tajomníkom. Zomrel 11. júna 1953.
- Pavel Kurek - jeden z mála evanjelických farárov, ktorí pôsobili v Betliari viac ako desať rokov. Narodil sa 6. januára 1885 v Nyiregyháze (Maďarsko) v rodine dolnozemských Slovákov. Od 15. augusta 1924 pôsobil ako evanjelický farár v Betliari. Venoval sa kultúrno-osvetovej práci. Spracoval stručný vývoj obce za roky 1933-1937. Bol prvým kronikárom obce. Zomrel v r. 1947.
- Ján Miklóšik - narodil sa v Betliari v dome „U Jozefa“ 24. mája 1902. Vyštudoval za učiteľa v Prešove. Pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách. Venoval sa kronikárskej činnosti. Bol priamym účastníkom Povstania. Zomrel 26. septembra 1994 v Rožňave vo veku 92 rokov. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi (Bratislava 1964). Vzácne sú ním spracované „Zvyky a obyčaje v Betliari“.
- Emanuel Andráši (Andrássy) - buržoázny politik, podnikateľ, gemerský župan, gróf (3.3.1821 Košice – 23.4.1891 Gorizia, Taliansko). Otec Karol Andráši (1792-1845), matka Etela, rod. Sapáriová. Mal dvoch bratov. Manželka grófka Gabriela, rod. Pálfiová, mali 7 detí. Študoval na gymnáziu v Tate a na univerzite v Pešti. PhDr., 1858 člen korešpondent UAV. Hospodáril v rodinných podnikoch, prakticky sa zaoberal priemyselnou výrobou. Nazývaný „železný gróf“- Po štúdiách podnikal cesty po európskych a niektorých ázijských štátoch. Autor cestopisu „Cestovanie po východnej Indii“. V rokoch 1867-1881 gemerský župan. Od roku 1881 poslanec uhorského snemu za Rožňavu. Obhajca triednych a nacionálnych záujmov maďarských vládnúcich tried. Zmodernizoval vlastné bane a huty v Gemeri. Prvý predseda Spolku hornouhorských železiarov. Iniciátor založenia Salgótarjánskej železiarskej spoločnosti. Jeden z vedúcich členov správnej rady Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. Spol. Venoval sa kresbe, numizmatike, archeológii, etnografii, poľovníctvu, zachované trofeje z jeho poľovníckych ciest sú súčasťou muzeálnej expozície v betliarskom kaštieli. Prispieval do časopisov a novín, vydal vlastné kresby z ciest po ázijských krajinách, album s poľovníckymi a športovými výjavmi, predvolebné a parlamentné prejavy. V roku 1878 získal späť majetky v Betliari (od prechodných majiteľov grófa Nadášyho, resp. baróna Grovetina). Spolu so synom Gejzom I. zabezpečil v rokoch 1880-1886 prestavbu kaštieľa na spôsob loveckého zámku, ktorý honosným spôsobom i zariadili.
- Emanuel Andráši ml. (II) (Andrássy) - gróf, posledný majiteľ kašiteľa (12. 8. 1892 - 7. 2. 1953)
Posledný obyvateľ betliarskeho kaštieľa. S manželkou, grófkou Máriou Kolonskou z Poľska, mal dcéru Ilonu a syna Gejzu (II). Tesne pred Slovenských národným povstaním (1944) celá rodina opustila Betliar a odsťahovala sa na západ k sestre Marice Lichtensteinskej. Syn Gejza (nar. 20.12.1920 vo Viedni) zomrel 19.2.1997 vo Vadusze. Dcéra Ilona žila v Budapešti, po smrti bola jej urna uložená do rodinnej hrobky na hrade Krásna Hôrka (dňa 13. júla 1991).
- Gejza Andráši st. (Andrássy) - gróf, podnikateľ, buržoázny politik (22.7.1856 Budapešť – 29.8.1938 Budapešť). Syn grófa Emanuela Andrášiho. Matka Gabriela, rod. Pálfiová. Oženil sa s grófkou Eleonórou, rod. Kaunitzovou. Mali synov Karola a Emanuela a dcéru Maricu. Práva študoval na univerzite v Budapešti a v Ženeve. V rokoch 1891-97 a 1901-10 poslanec uhorského snemu za Rožňavu, 1910-18 za Humenné, v roku 1927 člen panskej snemovne, predseda Maďarského atletického klubu a Národnej jazdiarne. Od roku 1931 riadiaci člen Maďarskej akadémie vied. V roku 1881 podnikol študijnú cestu do USA. Získané poznatky uplatňoval vo vlastných podnikoch v Gemeri. Majiteľ banského a železiarskeho podniku „Železiarska a banská spoločnosť Gejzu Andrášiho“ so sídlom v Betliari. Koncom 19. storočia patril k najväčším na Slovensku. Na prelome 19. a 20. storočia ho predal Rimamuránsko-salgótarjánskej železiarskej úč. Spol. Stal sa členom jej riaditeľstva a jedným z najväčších akcionárov. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Napr. v roku 1898 bol v betliarskom revíre 4-dňový jesenný lov na medveďa. Zúčastnilo sa ho 12 grófov, 1 barón, 1 generál a 4 ďalšie vzácne osobnosti z troch štátov. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1880-86 prestavbu kaštieľa na lovecký zámok. Bol reprezentantom protiľudovej politiky maďarských vládnúcich tried a príslušníkom Liberálnej, neskôr Ústavnej strany. Jeho syn Karol zomrel v roku 1910 (21 ročný) ako nadporučík v Budapešti.
- Imrich Andráši (Andrássy) - Gróf, podnikateľ, syn Karola Andrášiho mladšieho. Viedol ľahkomyselný spôsob života v dôsledku čoho prišiel o celý rodový majetok v Betliari, ktorý získal v roku 1847 gróf Tomáš Nadášdy. Majetok pre Andrášiovcov získal späť až Emanuel Andráši v roku 1878. Členmi Andrášiovského rodu málo spomínaný.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.